späť na obsah časopisu

Návrh zdravého domu predstavuje vo svojej podstate vzájomnú harmonickú väzbu troch činiteľov: človeka – architektúry a prírody. Vychádza z princípu navrhovania v súlade s prostredím, čo znamená využitie jedinečných vlastností prostredia danej lokality a prírodných síl, hlavne Slnka a vetra, v prospech fungovania navrhovaného objektu a dosiahnutia zdravého, obývateľného prostredia.

Koncepcia zdravého domu sa pohybuje medzi dvomi hraničnými polohami. Jedna krajná poloha znamená, takmer úplné splynutie s daným prostredím, čo znamená nájsť si také miesto, kde sú na vytvorenie obývateľného prostredia potrebné minimálne úpravy stavebnými prostriedkami – Robinsonov dom, druhá krajná poloha znamená vytvoriť obývateľné prostredie výlučne technickými prostriedkami – „kozmická stanica“. Takýto dom nie je závislý od okolitého prostredia, môžeme ho postaviť na akomkoľvek mieste na Zemi a s určitou mierou nadsázky i mimo nej. Je však úplne závislý od kontrolovaného riadenia systému a kontinuálnej dodávke energie do systému.

Prvým krokom pri stavbe zdravého domu je výber miesta s jeho bezprostredným okolím. Ak sú možnosti výberu optimálneho miesta obmedzené, pozitívne vlastnosti lokality je možné do istej miery vytvoriť zástavbou. Vzťah objektu k okoliu a zároveň aj využitie miestnych vlastností prostredia je daný veľkosťou objektu, jeho tvarom, charakterom obvodových konštrukcií, priestorovým usporiadaním, konštrukčným systémom a použitými stavebnými materiálmi. Navrhnúť dom tak, aby poskytoval zdravé obývateľné prostredie, v prevádzke mal extrémne nízke nároky na energiu a spĺňal rad iných špecifických požiadaviek dnes už nie je nič výnimočné. Energeticky úsporný a zdravý dom sa stáva štandardom, ktorý má aj právnu podporu v legislatíve EÚ.


Autor
prof. Ing. arch. Julián Keppl, CSc., Fakulta architektúry STU v Bratislave, recenzent: prof. Ing. Josef Chybík, CSc., Fakulta architektúry VÚT Brno

Fotografie (vizualizácia)
archív autora
Digitalizované ukážky časopisov
E-shop eurostav
Archbooks
YTONG