späť na obsah časopisu

V porotách rôznych architektonických súťaží bol už mnohokrát, ako porotca CE·ZA·AR-a mal architekt Štefan Moravčík tento rok premiéru. Myslí si, že nová slovenská architektúra, prezentovaná v súťaži, by sa bezpochyby nestratila ani v medzinárodnom kontexte. Týka sa to nielen nominovaných a ocenených diel. V čom však stále zaostávame za európskym štandardom, je bežná slovenská architektúra. Najväčšími achylovkami sú podľa neho verejné priestranstvá a nefunkčný urbanizmus. Až vo chvíli, keď stúpnu nároky investorov a bežná, štandardná architektúra sa stane nositeľkou kvality, začne sa architektúre dariť aj na Slovensku.

Počas porotovania ste sa venovali štyri dni intenzívne slovenskej architektúre a jej hodnoteniu. Aká je teda nová slovenská architektúra z vášho pohľadu?

Nová slovenská architektúra má viacero podôb. Rozdelil by som ju do niekoľkých skupín. Architektúra, ktorú sme hodnotili v súťaži CE.ZA.AR. Potom tá, ktorá vychádza z architektonických ateliérov a napokon architektúra, ktorú reprezentuje bežná stavebná produkcia na Slovensku.

Už podstata samotnej súťaže je určitou selekciou a hodnotené diela nereprezentujú bežnú vzorku produkcie. Počas hodnotenia poroty sme navštevovali preto iba tie lepšie diela, ktoré nie sú typickým obrazom slovenskej architektúry. Takto by však mal vyzerať štandard. Dobrá, kvalitná architektúra by nemala byť niečím výnimočným. Aj tento rok sa potvrdilo, že výborný výsledok sa rodí prioritne „v hlave“. V schopnostiach autorov a v inteligencii investorov.

Úroveň hodnotených prác je prevažne veľmi dobrá. Nielen po formálnej a technickej stránke. Vo väčšine diel sú prítomné aj ostatné atribúty architektonickej kvality. Diela reagujú na urbánny kontext, reflektujú na potreby a požiadavky svojich používateľov. Sú kultúrnym i funkčným obohatením svojho prostredia. Majú aspekty racionálnej prevádzky i dlhodobej udržateľnosti. Sú postavené za dobré peniaze a majú potenciál dlhodobo slúžiť svojmu účelu k spokojnosti ľudí, pre ktorých boli postavené. Ale aj pre prospech prostredia, v ktorom sa nachádzajú.

Pri dobrých dielach bola dobrá architektúra chcená. Požadovaná. Buď vo výnimočných prípadoch „osvieteným“ investorom, alebo oveľa častejšie aktívnym osobným vkladom architekta do procesu vysvetľovania, argumentácie a vzdelávania svojho okolia pri príprave investície. Zaujímavým faktom bola aj skutočnosť, že pri viacerých ocenených dielach bola osoba investora a architekta priamo v jednom tele. Tieto schizofrenické konflikty spravidla dopadali dobre a výsledky ašpirovali na najvyššie méty.

Ako ste už spomenul, toto ale nie je štandardná vzorka slovenskej architektúry. Skúste charakterizovať aj ju.

Máte pravdu. Keď pozerám pri cestách po Slovensku okolo seba, obraz je diametrálne odlišný. Kvalitná architektúra je výnimkou. Platí to nielen pre budovy. Zanedbané sú najmä verejné priestranstvá (nové investície napríklad z eurofondov majú častokrát zúfalú úroveň). Čo chýba najviac, je premyslený urbanizmus. Určenie pravidiel pre jednotlivé subjekty, ktoré realizujú svoje parciálne investičné zámery v území. Snaha zlepšiť tento stav a múdre hlavy na zodpovedných miestach.

Architektúra krajiny je verným odkazom kultúrnej úrovne spoločnosti. Tu musíme dlhodobo vyvíjať činnosť smerom k osvete verejnosti. Dobrá architektúra sa nedá nanútiť.  

...

Celý rozhovor je publikovaný v aktuálnom čísle ES 11a12 ...


Autor
pripravila Denisa Slančová

Fotografie (vizualizácia)
archív redakcie
Digitalizované ukážky časopisov
E-shop eurostav
Archbooks
YTONG