Hneď, ako dokončili a zhodnotili tohtoročnú súťaž CE·ZA·AR 2015, už plánujú ďalší ročník. Sú súčasťou kreatívneho tímu, čo vidieť aj na grafických či organizačných posunoch vo vývoji tejto prestížnej architektonickej súťaže, ktorá v súčasnosti predstavuje známu značku. Áno, hovoríme o dvoch sympatických dámach, riaditeľke úradu Slovenskej komory architektov JUDr. Viere Hanulákovej a projektovej manažérke súťaže CE·ZA·AR Ing. Oľge Mihálikovej. V rozhovore zdôraznili, že CE·ZA·AR je najväčší komunikačný nástroj Slovenskej komory architektov s verejnosťou. Prostredníctvom neho predstavujú širokej verejnosti kvalitnú architektúru a jej tvorcov.
Ako hodnotíte 14. ročník súťaže CE·ZA·AR 2015?
VH: Veľmi pozitívne. Stojíme za ním, nemôžeme ho hodnotiť inak. CE·ZA·AR je už zabehnutá značka, na ktorú ľudia reflektujú. Keďže sa touto súťažou zaoberám posledných päť rokov, môžem povedať, že pôvodne nastavený koncept sa kvalitatívne posunul najmä pokiaľ ide o komunikáciu architektúry s verejnosťou. Prezentuje najlepšie práce architektov - členov našej komory širokej verejnosti zrozumiteľným jazykom. Veľký posun vidím aj v tom, že už druhý rok môžeme v Slovenskej televízii sledovať dokumentárne filmy k jednotlivým nomináciám. Diváci sa tak s nimi môžu zoznámiť skôr, ako počas galavečera. A to dáva tejto cene a hlavne propagácií nominovaných diel úplne iný rozmer. Sme samozrejme hrdí nato, že záštitu nad týmto ročníkom prevzal prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska, ktorý svojou charizmou a bezprostrednosťou dodal podujatiu punc autority, ale zároveň aj veľkej bezprostrednosti.
OM: Napriek tomu, že hodnotíme tento ročník veľmi kladne, uvedomujeme si, v čom všetkom by mohol byť ten ďalší ešte lepší. Tento rok máme obzvlášť radosť z medializácie súťaže. Okrem Týždňa súčasnej slovenskej architektúry v RTVS, ktorý odprezentoval spomínané dokumentárne filmy v atraktívnom vysielacom čase, intenzívnejšie komunikovali nominácie na svojich stránkach aj naši mediálni partneri v tlači. Každopádne však pre nás nie je cieľom prezentovať len CE·ZA·AR-a; ak sa sekundárne podarí vyvolať väčšiu diskusiu, resp. publicitu na tému architektúra, považujeme to za úspech.
Aká bola sledovanosť dokumentov o architektúre a aj samotného galavečera?
VH: Sledovanosť galavečera oproti minulému roku síce trochu poklesla, no bolo to spôsobené najsledovanejším vysielacím časom. Galavečer súperil s talentovými programami komerčných televízií. Prioritou však pre nás boli dokumentárne filmy o nominovaných dielach. A ich sledovanosť bola oproti minulému roku o polovicu vyššia, čo nás veľmi teší. Tieto dokumenty sú v televíznej mierke omnoho výstižnejšie, prezentujúcejšie a teda aj sledovanejšie. Pre nás je CE·ZA·AR najväčší komunikačný nástroj s verejnosťou. Ide totiž o prezentáciu architektov a ich diel, kde majú architekti priestor priblížiť proces vzniku projektu od vzniku myšlienky až po jeho samotnú realizáciu. Práve touto formou sa verejnosť môže dozvedieť v čom spočíva hlavná pridaná hodnota architekta, jeho schopnosť mnohokrát z nevýhody trebárs pozemku navrhnúť a umiestniť stavbu tak, že v konečnom dôsledku sa prevýšenie pozemku či jeho neštandardný tvar stanú hlavnou výhodou, z ktorej stavba ťaží. Nehovoriac o premyslených návrhoch verejných priestorov, vďaka ktorým sa kvalita života ľudí zvyšuje. Z tohto pohľadu má CE·ZA·AR aj edukatívny rozmer.
OM: Pre spresnenie: priemerná sledovanosť bola 29 200 divákov na každý diel (medziročný nárast o 10 000 čiže nárast cca. o 50 %). Spolu si dokumenty o nominovaných dielach za týždeň pozrelo 146 000 divákov. Rada by som vyzdvihla najmä prácu režisérky týchto krátkych dokumentárnych filmov a dokrútok ku galavečeru, Petry Vávrovej; o ich kvalite svedčí nielen zvyšujúca sa sledovanosť u širokej verejnosti, ale aj veľmi pozitívna spätná väzba a akceptácia verejnosťou odbornou.
...
Celý rozhovor je publikovaný v aktuálnom čísle ES 11a12 ...