späť na obsah časopisu

Tvrdí, že výraznejší rozdiel medzi slovenskou a českou architektonickou scénou nie je. Skôr vidí rozdiel vo veľkosti ekonomík a vo veľmi nízkom počte verejných architektonických súťaží na verejné stavby na Slovensku. Zaujímal nás hlas zahraničného arbitra tohtoročného ročníka súťaže CE.ZA.AR. Osama Okamura bol v porote tejto architektonickej súťaže po tretíkrát. Venuje sa najmä propagácii dobrej architektúry a aktivitám na podporu verejného priestoru, no hlavne sa snaží zmeniť pohľad na plánovanie a pretváranie miest. Porozprával nám o perspektívach našej architektúry, ale aj pálčivých problémoch z českej architektonickej scény.  

Skúste na úvod porovnať českú a slovenskú architektonickú scénu, sú medzi nimi rozdiely? Kto by sa mal od koho učiť?

Nemyslím si, že naše scény, čo sa týka úrovne architektonickej tvorby, by sa nejako výrazne líšili. Skôr vidím rozdiel v podmienkach trhu. U nás v Česku je napríklad viac architektonických súťaží a teda aj viac priestoru na tvorbu kvalitných inovatívnych diel. Zaujímavý je skôr fakt, ako sa tieto scény vzájomne prepájajú. Uvediem príklad Komunitného centra Máj, ktorý stojí na sídlisku v Českých Budejoviciach. Toto dielo navrhli slovenskí autori Michal Sulo, Miriam Lišková a Jozef Skokan. Stavba je teraz nominovaná aj na európsku cenu Mies van der Rohe Award. Je to výnimočné dielo, ktoré odzrkadľuje aj akýsi novodobý fenomén slovenskej architektonickej scény. Autori komunitného centra sú doma totiž takmer neznámi, no v zahraničí vyhrávajú architektonické súťaže. Veľa mladých slovenských architektov pôsobí dlhé roky v zahraničí. Čo však vnímam aj ako pozitívum. Prejaví sa to, pokiaľ tieto poznatky získané v zahraničí prinesú neskôr na Slovensko. U vás vidím problém vo verejných súťažiach. Je smutné, že prvá tohtoročná architektonická verejná súťaž bola na Slovensku vypísaná iba v septembri tohto roka. V Čechách ich bolo od začiatku tohto roka už takmer dvadsať.  

Ktoré z ocenených diel vás najviac zaujalo a prečo?

Už niekoľko rokov je silná kategória rodinných domov. Je potešujúce, že investori sú už dnes rozhľadení a vedia si vybrať. Tu vznikajú naozaj kvalitné projekty.

Ak však mám byť konkrétny, tak inštalácia na Šafárikovom námestí od Olivera Kleinerta, ktorá možno pre domácu scénu prekvapivo, zaujala celú medzinárodnú porotu. Je to dobrý príklad ako efektívne sa dá využiť verejné priestranstvo s obmedzenou investíciou. Autorovi sa podarilo rýchlo reagovať na dočasný dopyt trhu a vytvoriť rukolapný model kultúrneho inkubátora mladých. Zároveň to však bol projekt politicky kontroverzný, čo otvorilo živé diskusie. To však vnímam ako veľmi prínosné. Otázka, ako rýchlo dokáže mesto pritiahnuť mladých ľudí, podporiť ich kreativitu a zároveň im dať príležitosť stretávať sa, vidím aj z pohľadu programového riaditeľa festivalu reSITE pre lepšie mestá ako veľmi dôležitý.

...

Celý rozhovor je publikovaný v aktuálnom čísle ES 11a12 ...


Autor
pripravila Denisa Slančová

Fotografie (vizualizácia)
Zuzana Vajdová
Digitalizované ukážky časopisov
E-shop eurostav
Archbooks
YTONG