Nápadnosti ubúdajú, pribúdajú nápaditosti 11-12/2015

Architekt Pavol Paňák (v strede foto), podpredseda Slovenskej komory architektov (SKA), vidí dôkladne pod pokrievku našej architektonickej scény. Dôverne pozná jej slabiny, no optimistický je čo sa týka jej perspektív. Tvrdí, že nám ako spoločenstvu chýbajú isté návyky, na čo potrebujeme iba čas a viac na problémy apelovať. Kladne vyzdvihuje, že kvalita našej architektúry sa posunula z pózy báječnej figúry do premýšľavejšej polohy. Dlho tento stav u nás absentoval, ale už badať, že v procesoch našej tvorby sa pestovanie sebavedomia a zbavovanie sa komplexov dostáva do triezvejšej polohy.

Deň pred vyhlásením laureátov CE.ZA.AR-a 2015 sa konala odborná konferencia na tému Verejné obstarávanie a architektonické súťaže, ktorej ste boli garantom. Prečo je vypisovanie architektonických súťaží dôležité?

Z jednoduchého dôvodu, pretože kvalita v počiatočných fázach konceptu sa nedá  lepšie vyselektovať, ako výberom. Sú iba zriedkavé prípady, a sú to spravidla šťastné zhody okolnosti, keď sa to podarí priamym výberom. Čím je zložitejší kontext, okolnosti úlohy a program, o to viac je súťaž lepší spôsob, ako prísť k najlepšiemu konceptu. Pretože objednávateľ má možnosť konfrontácie z niekoľkých ponúkaných riešení problému. Ktoré by sotva postrehol, keby mal pred sebou názor iba jedného partnera.

Prečo je na Slovensku tak málo architektonických súťaží, v čom je problém?

Otázka je zdanlivo jednoduchá, no odpoveď vyžaduje širšie skomentovanie našej spoločnosti a našej kultúry. Musí sa to dostať do našich génov, čo nejde zo dňa na deň. Mechanizmus návykov si treba prirodzene a dlhodobo osvojovať. Chce to trpezlivosť. Situácia sa určite zlepší, len treba viac na problémy poukazovať a apelovať na ne. 

Keď sa však pozrieme na predchádzajúci režim, všetky významné stavby sa riešili súťažou. Istá kultúra tu teda bola nastavená. Kam sa vytratila?

Autorita predchádzajúceho režimu, ak bola v týchto úlohách užívaná osvietene a múdro, sa uplatňovala logicky. Žijeme relatívne krátko v slobodných podmienkach, a táto jednoduchá logika sa ešte nevžila. Prevládajú lokálne, okrajové záujmy, nie spoločenské. Je to stav slovenskej spoločnosti. Hodnoty si musíme postupne osvojiť. Až keď sa dostaneme do tohto stavu, staneme sa vyspelou spoločnosťou. Práve preto sme si tento problém vybrali ako hlavnú tému konferencie. Cítime, že príkladov je na Slovensku žalostne málo a keď sa aj udejú, tak sa udejú nie ako prirodzený výsledok istého mechanizmu, sú skôr výsledkom zhody okolností.

...

Celý rozhovor je publikovaný v aktuálnom čísle ES 11a12 ...