späť na obsah časopisu

Dávne kultúry boli vždy udržateľné, spotrebovali len toľko zdrojov, koľko bolo nevyhnutné. Spätosť s prírodou sa odzrkadľovala aj v spôsobe stavania – stavali z lokálnych surovín, ktoré maximálne zhodnotili (jedlo, odev, súčasti stavebných materiálov, pracovné nástroje atď.). Používali jednoduché technológie bez špeciálnych nástrojov.

Dnes sa však pri ich výrobe hodnotia okrem bezpečnostných a izolačných vlastností aj vlastnosti biotické. Zaviedol sa tiež dobrovoľný spôsob environmentálneho hodnotenia a označovanie výrobkov. Výrobky sa hodnotia podľa zabudovanej energie a ich vplyvu na životné prostredie. Dôležitou súčasťou hodnotenia je tiež životný cyklus výrobku (od suroviny cez spracovanie a zabudovanie do stavby po likvidáciu, respektíve recykláciu).

Kameň sa v súčasnosti objavuje najmä formou exteriérových a interiérových obkladov a dlažieb. Kameň z miesta výstavby sa používa na spevnenie základov. Inovatívnym však môže byť využitie lokálneho kameňa na masívnu akumulačnú stenu, ktorá esteticky dotvorí interiér energeticky úspornej budovy.

Drevo ako stavebný materiál má mnoho nesporných výhod ako obnoviteľnosť, recyklovateľnosť, dostupnosť, ľahká manipulácia, nízka tepelná vodivosť, nízke požiadavky na energie pri spracovaní (energetická náročnosť na ťažbu dreva, jeho spracovanie a zabudovanie do objektu, jeho likvidácia po skončení jeho životnosti je 3 –5 krát menšia, ako v prípade betónu či pálenej tehly). V porovnaní s inými bežnými materiálmi vykazuje dobrú pevnosť vo vzťahu k svojej hmotnosti. Viaže vlhkosť, čo môže mať dobrý vplyv na vnútornú  klímu, pozitívne vplýva na ľudskú psychiku a svojou farebnosťou a textúrou zvyšuje estetickú hodnotu priestoru.

Drevo je jedným z najstarších a najpoužívanejších stavebných materiálov. Je to znova objavená surovina – snáď jediný materiál, z ktorého je možné vyrobiť všetky prvky, ktoré vytvárajú dom. V posledných desiatich rokoch sa aj európske stavebníctvo postupne vracia k výraznejšiemu používaniu dreva a to nielen vo forme strešných konštrukcií a povrchových úprav (obklady a podlahy), ale stále častejšie ako nosný konštrukčný materiál. Výstavba objektov z dreva je v celkovej výstavbe objektov na bývanie v SR zastúpená menej ako dvoma percentami, i keď výstavba drevodomov má stúpajúcu tendenciu. V súčasnosti sú najviac rozšírené zrubové stavby (rekreačné využitie, individuálne bývanie), domy so stĺpikovou konštrukciou a sendvičovými obvodovými stenami a modernou alternatívou je panelová konštrukcia z krížom lepených dosiek. Tieto viacvrstvové dosky sú vyrábané z prírodného dreva, sú zdravotne neškodné a majú charakter prírodného masívneho dreva – povrch nie je potrebné obkladať. Vyrábajú sa vo forme stropných a podlahových konštrukcií, ako nosný plášť šikmých striech, opláštenie fasád, nadstavby, konštrukcie hál atď. Drevená nosná konštrukcia je používaná naďalej v nadstavbách a konštrukciách zastrešenia. Znova sa objavili drevené obklady v interiéri a exteriéri, čaro drevených podláh pretrváva. Drevovláknité dosky sa vyrábajú na báze dreva. Majú veľmi dobré tepelnoizolačné vlastnosti, nízky difúzny odpor a dobré mechanické vlastnosti v porovnaní s inými izolačnými materiálmi. Ich schopnosť akumulovať teplo sa využíva na zvýšenie tepelnej stability priestorov. Používajú sa na zateplenie obvodových stien, striech podláh a stropov, môžu byť použité do vlhkých priestorov a exteriéru (hydrofobizované dosky). Drevovláknité dosky sa vyznačujú vysokou požiarnou odolnosťou (stena drevostavby izolovaná z vonkajšej strany drevovláknitou doskou hrúbky 60 mm má požiarnu odolnosť 120 minút. Ako nosné konštrukcie sa využívajú aj stropné nosníky s drevenými prírubami a stojínou z drevovláknitej dosky.

Ovčia vlna je recyklovateľná, zdravotne neškodná, schopná absorbovať a uvoľňovať vlhkosť, je schopná čistiť ovzdušie. Je vhodná na tepelnú izoláciu dutín, čistenie škodlivín z prostredia, nehorí.  Podmienkou vhodného použitia je správna technológia čistenia. Používa sa na zatepľovanie najmä obytných domov, kde uplatní aj svoje vlastnosti na úpravu ovzdušia. Nie je vhodná do konštrukcie plávajúcich podláh, pochôdznych striech a na vonkajšie zateplenie.

Konope je vynikajúcou alternatívou dreva, má veľkú stabilitu, pevnosť a odolnosť voči vode. Materiál z konope výborne tepelne a zvukovo izoluje (vo forme izolačných dosiek alebo ako fúkané vlákno), prepúšťa vodné pary. Špecifikom je, že odpudzuje hmyz a hlodavce. Konope sa používa najmä ako tesniaci materiál na inštalatérske spoje, na vyplnenie škár v styku ostenia okien a dverí (impregnované povrazce) a podobne. V súčasnosti sa konopné  povrazce  používajú aj na izolovanie škár zrubovej konštrukcie obvodovej steny. Na trhu je množstvo výrobkov z konope - od tepelnoizolačných rohoží, konopné plste a pásky (pod laminátové a park podlahy), konopný podlahový systém (aglomerované dosky) atď., malty a omietky s konopným pazderím. V zahraničí sú dobré skúsenosti s výrobkom, ktorý vzniká zlisovaním a zvápnením z drte konopných stoniek a slúži ako náhrada za betón.

Rákosie je tradičný materiál pre strešné krytiny, nosič omietok a dnes aj vo forme tepelnoizolačných dosiek, tieniacich rohoží, plotov atď.

Slama spolu s hlinou od nepamäti sprevádza ľudstvo. Dnes sa používa na výstavu jednoduchých rodinných domov a  experimentálnych stavieb. Je zdravotne neškodná, likvidovateľná, únosnosť a stabilita súvisí s kvalitou balíka, veľmi dobre spolupôsobí s drevom, preto sa často kombinuje s nosnou konštrukciou z dreva. Slama pre použitie v stavebníctve  musí mať vlhkosť maximálne do 15 %. Slama ako stavebný prvok tvorí difúzne otvorenú konštrukciu, preto sa musí chrániť pred prenikaním chladného vzduchu do jej štruktúry použitím difúznej fólie alebo omietkami. Požiarnu odolnosť je možné zvýšiť použitím omietok. V správne spracovaných slamených balíkoch by sa škodcovia nemali usadiť. Slama sa používa ako samonosná stena zo slamených balíkov alebo ako izolácia vo forme slamených balíkov v nosnom drevenom skelete, ideálna skladba steny má z interiéru hlinené  omietky a z exteriéru drevený obklad s prevetrávanou vrstvou. Dnes sú k dispozícii aj nenosné panely zo zlisovanej slamy – ekopanely.

Hlina je materiál, ktorého hlavnou výhodou je lokálna dostupnosť, a malá náročnosť na transport. Vyžaduje minimum kvalifikovanej práce a je dobre recyklovateľná. Vizuálny a haptický kontakt s hlinou psychicky priaznivo pôsobí a veľmi dobre tieni vysokofrekvenčné žiarenie. Využívajú sa jej schopnosti absorpcie a uvoľňovania vlhkosti. Energeticky efektívne domy využívajú tepelnoakumulačné vlastnosti hlinených stien. Nevýhodou je najmä jej znížená odolnosť voči pôsobeniu vody – nepriaznivým vplyvom vody na hlinenú konštrukciu sa dá predísť konštrukčnými úpravami a vhodným umiestnením objektu v území (najmä nie do inundačných území!). Začiatkom 20. storočia sa u nás postupne skončila éra stavieb z nepálenej hliny. O niekoľko desiatok rokov sa však hlina opäť stáva rešpektovaným stavebným materiálom. Vysoko sú cenené jej priaznivé vplyvy na ľudský organizmus. Hlinené nosné konštrukcie sa najčastejšie kombinujú so slamou, drevom atd. Materiály z hliny majú schopnosť tepelnej akumulácie, dokážu absorbovať vlhkosť z prostredia a znova ju dokáže do ovzdušia uvoľniť. Hlina sa v tradičnej architektúre používala najmä vo forme: nepáleného kusového staviva, ubíjaná do debnenia, vrstvená hlina, hĺbené konštrukcie, slamenohlinené s drevom, omazávky, mazaniny, malty a omietky. Ubíjanie hliny bola vždy kolektívna záležitosť a utužovala súdržnosť komunity. V súčasnosti sa používa najmä ako kusové stavivo vyrábané svojpomocne alebo priemyselne vyrábané (stabilizované lisované tehly pre nosné aj nenosné steny), nestabilizované tehly, ubíjaná hlina, malta na murovanie nátery a omietky. Murivo z nepálenej hliny má menšiu pevnosť než z tehál pálených, preto sa používajú rôzne prísady. Napriek tomu sa pevnosťou nemôžu porovnávať s pálenými tehlami, resp. keramickými tvárnicami. Keramické tvárnice prešli obrovskými technologickými inováciami a dnes sú súčasťou energeticky efektívnych stavieb ako nosné aj obvodové steny, novodobý spôsob murovania minimalizuje mokré procesy vo výstavbe.

Článok je publikovaný v aktuálnom čísle ES 7-8 ...

Biotechnologická fakulta, Ľubľana, Slovinsko, Atelier Krušec, 2010


Autor
Ing. arch. Katarína Minarovičová, PhD., Stavebná fakulta STU v Bratislave, recenzent: doc. Ing. arch. Henrich Pifko, PhD. Fakulta architektúry STU v Bratislave

Fotografie (vizualizácia)
archív autorky
Digitalizované ukážky časopisov
E-shop eurostav
Archbooks
YTONG