späť na obsah časopisu

Na Slovensku je viac ako 15 000 verejných budov a väčšina bola postavená pred 30 až 60 rokmi. Obnovy sa zatiaľ dočkalo len 25 percent z nich, v mnohých prípadoch však šlo iba o čiastkové úpravy a len malá časť z nich vyhovuje aktuálnym požiadavkám na energetickú hospodárnosť budov. Medzi nimi je aj tisícka školských budov, ktoré sú priestorom vzdelávania našich detí a mládeže.
Väčšina škôl, do ktorých dnešné deti chodia, bola projektovaná a postavená v 60., 70. či 80. rokoch minulého storočia. Spoznáte ich už z diaľky – pozdĺžny tvar, sivá fasáda a veľké okná. Skôr narodení si pamätajú vo vnútri široké chodby, zelené steny a nevýrazné linoleum. Niektoré školy vynovili, zateplili fasády, vymenili staré okná a možno aj zodraté linoleum. Chýbajú im však kvalitné architektonické a technologické riešenia, ktoré myslia nielen na energetickú efektívnosť, ale zároveň zvyšujú kvalitu vnútorného prostredia.
Prioritou obnovy je riešiť nedostatočnú tepelnú ochranu, ktorá vplýva na spotrebu energie, spôsobuje vysoké tepelné straty v zime a prehrievanie vnútorného prostredia v lete. Obnovená školská budova by však nemala byť iba hospodárna, ale aj príjemná a podporujúca produktivitu práce a vzdelávania. Prievan, chlad, vlhké vnútorné povrchy, na ktorých sa darí plesniam, nekvalitné osvetlenie často prezrádzajú nízku kvalitu vnútorného prostredia. Preto pri obnove budov treba zabezpečiť aj účinné systémy zásobovania teplom, chladom, osvetlenia a vetrania. Stojí za pozornosť, že v typizačných smerniciach na výstavbu školských budov zo začiatku 80. rokov (napr. Kolektív 1985) sa jednoznačne odporúča v zime vetrať učebne núteným spôsobom s rekuperáciou tepla. V praxi sa s takýmto riešením na Slovensku takmer vôbec nestretávame. Umelé vetranie sa riešilo v zásade iba tam, kde sa prirodzeným vetraním nedala dosiahnuť prijateľná kvalita vnútorného vzduchu, v kuchyniach, špeciálnych dielňach a podobne. Deti dnes trávia v škole pomerne veľa času a je dokázané, že zdravé prostredie výrazne ovplyvňuje ich sústredenie a samozrejme aj výkonnosť, treba im ho teda v školách vytvárať.
Medzi základné koncepčné dokumenty týkajúce sa obnovy škôl a školských zariadení patria Akčný plán energetickej efektívnosti na roky 2017 až 2019 s výhľadom do roku 2020, Aktualizácia Stratégie obnovy fondu bytových a nebytových budov v SR a Koncepcia rozvoja garantovaných energetických služieb vo verejnom sektore SR.

Rekonštrukcia a dostavba ZŠ Hovorčovice, ČR, architekt Ondřej Tuček


Autor
Adela Motyková

Fotografie (vizualizácia)
Viktor Tuček
Digitalizované ukážky časopisov
E-shop eurostav
Archbooks
Active House Award, Velux