Začiatky výroby portlandského cementu v Ladcoch sa spájajú s menom viedenského bankára a veľkostatkára Adolfa Schenka. Ten sa v roku 1889 rozhodol postaviť v dedinke na Považí novú cementáreň. Reagoval tak na prudký rozmach priemyslu vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku, pričom sa snažil využiť výskyt kvalitného vápenca na svojom pozemku.

V tomto roku oslavuje cementáreň v Ladcoch 130. narodeniny. O jej minulosti i o dnešných zámeroch sme sa porozprávali s generálnym riaditeľom Ing. Antonom Barcíkom. Firmu riadi štvrťstoročie a v historickom poradí je už 17. generálnym riaditeľom.


Pripravila: Alena Mačejková Foto: archív PCLA

 Považská cementáreň, a.s., Ladce

Za 130 rokov prešla cementáreň viacerými premenami. Ktoré momenty z histórie považujete za najzásadnejšie?

Prvé roky najstaršej cementárne na Slovensku boli mimoriadne náročné na manuálnu prácu. Ladčianski cementári zažili veľa zložitých situácií, ale nezľakli sa ich, dokázali držať krok s technologickými výzvami. Prvá rozsiahla modernizácia tu prebehla v dvadsiatych a tridsiatych rokoch 20. storočia, druhá v šesťdesiatych rokoch a tretia na rozhraní tisícročí. Kým v prvom roku existencie vyrobila fabrika 2 387 ton cementu, v historicky najúspešnejších rokoch už dokázala vyprodukovať viac ako milión ton tohto stavebného materiálu. Z dôležitých historických míľnikov by som ešte rád spomenul rok 1999, keď do cementárne vstúpil strategický partner – nemecká stavebná firma Berger Holding GmbH Passau a spolu so slovenskými akcionármi a s domácim manažmentom stabilizovali tzv. nezávislú orientáciu spoločnosti, ktorá je v cementárenskom odbore skôr výnimkou. Cement z fabriky v Ladcoch spája celé Slovensko – spevňuje tisícky stavieb: priehrady, mosty, diaľnice, byty, školy, kostoly atď. Fabrika dáva ľuďom na Považí prácu už 130 rokov. Dáva tak chlieb celým generáciám. 

Minulosť fabriky je neobyčajne pestrá, aká je súčasná tvár jubilantky? Čím je výnimočná dnes?

Považská cementáreň je v súčasnosti jedna z najmodernejších cementární v strednej Európe. Vyrába portlandské, portlandské troskové a špeciálne cementy nadštandardnej kvality, ktoré spĺňajú európske technické normy. Export smeruje najmä do Rakúska, Česka, Poľska a Maďarska. K zvyšovaniu jej výkonnosti a k zlepšeniu podmienok ochrany životného prostredia prispeli hlavne investície po roku 2000. Cementáreň postupne zmenila aj palivovú základňu. Fosílne palivo (uhlie) významne nahradili alternatívne palivá (50 – 60 %), ktorými sú mäsovokostná múčka, opotrebované pneumatiky, tzv. tuhé alternatívne palivá ako textil, papier, drevo, plasty. Zhodnocovaním odpadov, ktoré produkujú iné výrobné odvetvia, prispievame k ochrane životného prostredia. K najvýznamnejším novším investíciám patrí nové slinkové silo v hodnote 17 miliónov eur, ktoré umožňuje zvýšiť už tradičnú kvalitu ladčianskych cementov a je zároveň ďalším krokom pri minimalizovaní nepriaznivých vplyvov fabriky na životné prostredie.

Najnovšou významnou investíciou je realizácia nového kalcinátora, ktorá umožní zhodnocovanie menej kvalitných tuhých alternatívnych palív, ktoré prinesú nielen zníženie spotreby fosílnych palív a zníženie emisií CO2, ale súbežne aj zníženie nárokov na ich deponovanie na skládkach odpadu.

Za technické, technologické, ekologické napredovanie a kvalitu produkcie získala naša firma opakovane množstvo celoštátnych ocenení: Najlepší exportér SR, certifikáty kvality Slovak Gold a Grand Prix Slovak Gold či Slovak Gold Exclusive za etiku a komplexný hospodársky vývoj spoločnosti. Prínos duševnej prác bol ocenený na národnej i medzinárodnej úrovni viacerými ochrannými známkami a patentmi.

Vaša firma získala aj európsku cenu Zlatá Europea – aj za výnimočnú nepodnikateľskú aktivitu. Časť kameňolomu Butkov, z ktorého najstaršia slovenská cementáreň nepretržite ťaží, sa premenila na najmladšie pútnické miesto na Slovensku. Prečo firma podporuje takúto premenu?

Spoločnosť, najmä európska, prechádza obdobím straty kultúrnych a duchovných hodnôt, ktoré sú historickým odkazom našich predkov. K prinavráteniu pravých hodnôt môžu najviac prispieť tí, ktorí vedú určité spoločenstvá politického, hospodárskeho či kultúrneho života.

Pomáhať komunite v mieste pôsobenia našej firmy patrí k našim základným hodnotám. Poslaním každého z nás je šíriť dobrú zvesť. Aj preto sme podporili vytvorenie Skalného sanktuária Božieho milosrdenstva na 11. poschodí nášho kameňolomu ako originálneho diela s nadčasovými hodnotami. Jeho súčasťou je od roku 2013 monumentálny 12-metrový kríž, postupne pribudli pamätníky svätcov Jána Pavla II. a svätej Faustíny, o rok neskôr vyrástla kamenná kaplnka a na prístupovej ceste pribudlo štrnásť zastavení krížovej cesty. Od minulého roku celý areál symbolicky ochraňujú rozprestreté ruky 9-metrovej sochy Matky Božej. Do areálu si každoročne nachádzajú cestu tisícky pútnikov nielen z celého Slovenska. Ak teda cement z butkovského kameňa spojil Slovensko materiálne, pútnické miesto Butkov spojilo Slovensko duchovne. Dnes sa nerodia také diela, ktoré by nás všetkých spájali. Preto je vznik a budovanie nového duchovného piliera Slovenska na hore Butkov pre nás neuveriteľná výzva, pocta a poslanie.

Ochranné ruky by neraz potrebovalo aj ťažko skúšané slovenské stavebníctvo. Čo by ste uvítali od kormidelníkov slovenskej ekonomiky?

Slovenské stavebníctvo v posledných rokoch mierne rástlo, ale vyvíjalo sa proporcionálne horšie, ako sa darilo ekonomike krajiny. Výkony v stavebníctve pozitívne ovplyvňujú aj iné odvetvia, zamestnanosť i verejné financie. Tento multiplikačný efekt je tu oveľa silnejší než v iných sektoroch. Vyžaduje si to zásadnú zmenu prístupu k podnikateľom. Mali by sa vyrovnať podmienky podnikania pre zahraničných investorov a pre domáce podnikateľské subjekty, aby sa odstránili selektívne intervencie iba v záujme niektorých subjektov či odvetví. Potrebná je zmena v energetickej politike, ktorá, najmä v nákladoch za prenos elektrickej energie, nebude znevýhodňovať domáce subjekty oproti podmienkam v zahraničí. Iba pri dosiahnutí rovnakých podmienok ako v ČR by sa naša ekonomická situácia zlepšila o niekoľko miliónov eur ročne. Tieto prostriedky by sme mohli investovať napríklad do sociálnej oblasti. Uvedená energetická konkurenčná nevýhoda sa zvyšuje pre firmy, ktorých predmet hospodárskej činnosti sprevádza vysoká energetická náročnosť výroby (cement a pod.). V neposlednom rade by som uvítal nižšiu úroveň daňového a odvodového zaťaženia.

Bilancovanie sa zvyčajne spája aj s plánovaním. Aká je vaša vízia do nasledujúcich desaťročí?

V prvom rade dlhodobo stabilizovať naše konkurenčné výhody – kvalitu produkcie a vlastnú nenapodobiteľnú firemnú kultúru. Hlavným ekonomickým cieľom firmy je dosiahnuť vyšší podiel spaľovania alternatívnych palív, ktorý zabezpečí výrazné úspory v nákladovej oblasti. Naďalej chceme ostať zodpovedným a spoľahlivým obchodným partnerom a dobrým zamestnávateľom. Svoju zodpovednosť však vidíme nielen v orientácii na číselné ekonomické ukazovatele hospodárenia spoločnosti.

Dnešná doba prináša ľudstvu výdobytky, ktoré doteraz nezažilo, zvnútra je však spoločnosť prázdna. Kultúrne, duchovné a etické hodnoty čoraz častejšie ostávajú bez povšimnutia. Medziľudské vzťahy zhrubli. Relativizovanie pravých hodnôt vyvoláva potrebu revízie súčasného globálneho modelu vo svete. Každá firma okrem finančnej prosperity má zároveň morálne poslanie, teda vytvárať lepší svet a dávať nádej.

 

Digitalizované ukážky časopisov
E-shop eurostav
Archbooks
Inovácie v architektúre a v stavebníctve 2020
YTONG
UDRŽATEĽNOSŤ V ARCHITEKTÚRE A VO VÝSTAVBE 2020