späť na obsah časopisu

Príspevok sa zameriava najmä na vplyv vodnej steny na vlhkosť vzduchu (zvlhčovanie a odvlhčovanie vzduchu). Pre účely overenia vplyvu bol navrhnutý a zostrojený prototyp vodnej steny, ktorý bol testovaný v laboratórnych podmienkach v klíma komore. V prípade zvlhčovania sa ukázalo, že teplota vody a vzduchu sa vyrovnala po približne 2 hodinách a po 6,5 hodinách od spustenia experimentu relatívna vlhkosť vzduchu dosiahla hodnotu 92 %. Čo predstavovalo vzrast špecifickej vlhkosti o 4,5 g/kg oproti počiatočnému stavu. Článok taktiež popisuje metodiku a spôsob merania kondenzačnej schopnosti vodnej steny. V prípade odvlhčovania vzduchu boli vykonané dva experimenty s rôznou hodnotou relatívnej vlhkosti vzduchu, počas ktorých bola teplota vzduchu totožná. Tu sa ukázalo niekoľkonásobné zvýšenie kondenzačnej schopnosti vodnej steny pri zmene relatívnej vlhkosti.

Blízkosť a dostupnosť prírodného prostredia môže mať mnoho žiadúcich účinkov na zdravie, efektivitu práce a celkové pohodlie ľudí, a to aj v prípade, že človek nestrávi veľké množstvo času priamo v prírode. V súčasnosti väčšina populácie žije v mestskom prostredí a ľudia trávia v interiéri budov až 85 % času. Z tohto dôvodu v súčasnej architektúre čoraz častejšie prevláda snaha architektov o návrh budov v súlade s prírodou a s použitím prírodných prvkov, ako je napríklad drevo a kameň.

Kontakt človeka s prírodou vo vnútornom prostredí môže byť docielený aj použitím prírodných prvkov, akými sú vegetačné steny, prípadne vodné prvky. Tie boli doteraz vnímané primárne ako estetické prvky, avšak takéto elementy nám ponúkajú prírodnú alternatívu ku mechanickým systémom na úpravu vnútorného prostredia, a teda majú okrem pozitívneho vplyvu na pocity ľudí aj priamy vplyv na fyzikálne atribúty vnútorného prostredia (teplota, vlhkosť, kvalita vnútorného vzduchu...). Skupina „zelených“, vegetačných systémov sa čoraz častejšie stáva predmetom výskumu. Menej preskúmanou skupinou sú vodné „modré“ elementy v interiéri budov. Bolo preukázané, že tieto prvky ovplyvňujú najmä vlhkosť vnútorného vzduchu, ktorá je dôležitým faktorom ovplyvňujúcim spotrebu energie budov, trvanlivosť stavebných prvkov a vnímanú kvalitu ovzdušia. V lete v dôsledku relatívne vysokých teplôt je obsah vodných pár vo vonkajšom vzduchu značný, následne vzduch privádzaný do interiéru je po ochladení na vnútornú teplotu približne nasýtený vodnou parou, relatívna vlhkosť môže byť blízka jeho nasýteniu. Vďaka nízkym teplotám v zime, je obsah vodných pár vo vonkajšom vzduchu nízky. Vzduch privádzaný do interiéru po zahriatí na vnútornú teplotu je suchý, často relatívna vlhkosť klesne pod 20 %. Optimálne rozmedzie relatívnej vlhkosti vzduchu je 40 – 60 %. Nad touto hranicou vznikajú na najchladnejších miestach v obytných miestnostiach plesne a baktérie. Naopak pod touto hranicou dochádza k tvorbe prachu a k vysušovaniu sliznice v nose, v ústach a v očiach.


Autor
Ing. Katarína Čákyová, Ing. František Vranay, PhD., prof. Ing. Zuzana Vranayová, PhD., doc. Ing. Marián Vertaľ, PhD., Stavebná fakulta TU v Košiciach
Digitalizované ukážky časopisov
E-shop eurostav
Archbooks
Active House Award, Velux