späť na obsah časopisu

Významnou súčasťou dnešnej architektúry je využívanie obnoviteľných zdrojov energie (OZE) – pre získavanie tepla je to zvyčajne proces spaľovania biomasy, využitie tepelných čerpadiel alebo zachytenie slnečnej energie. Využitie biomasy vnímame spravidla ako mimo architektonickú tému, jej obmedzená lokálna dostupnosť, potreba skladovacieho priestoru a niekedy aj vyššia cena vedie k problematickosti jej využívania. Kultivácia mikrorias priamo vo fasádnych paneloch budovy nám môže poskytnúť inovatívne riešenie využitia biomasy v integrácii s architektonickým konceptom. Prvýkrát boli mikroriasy ako OZE využité v stavebníctve na budove BIQ (Bio Intelligent Quotient) v Hamburgu, postavenej pre medzinárodnú stavebnú výstavu IBA v roku 2013, a to v podobe bioreaktorovej fasády. Fasádne panely, ktoré tvoria „bio-kožu“ obytnej budovy, sú naplnené tekutinou obsahujúcu mikroriasy v jednom okruhu a tekutinou dodávajúcou živiny a oxid uhličitý z prostredia v druhom okruhu. Systémová fasáda s plochou 200 m² je umiestnená ako sekundárna konštrukcia juhozápadnej a juhovýchodnej exteriérovej steny objektu. Zahŕňa skupiny troch až piatich priehľadných panelov s výškou 2,5 m a šírkou 0,7 m. Na procese rastu mikrorias sa podieľa fotosyntéza vďaka slnečnému žiareniu, ktoré je v tomto systéme efektívne využité v transformácii na viacero typov energie. Systém produkuje teplo, ktoré je efektívne využívané vo vykurovacom systéme budovy a ukladá sa do podzemných zásobníkov ako aj biomasu, ktorá sa využíva na výrobu biopalív alebo bioplynu. Účinnosť premeny slnečnej energie v bioreaktorovom systéme sa predpokladala 48 %, čo je porovnateľné s ostatnými solárnymi systémami využívajúce slnečnú energiu ako zdroj obnoviteľnej energie. Pridanou hodnotou bioreaktorovej fasády je jej až päťnásobná efektívnosť produkcie biomasy v porovnaní s plodinami, pestovanými na zemi. Počas prevádzky systému sa ukázalo, že pre technologické problémy sa účinnosť zmenšila na 21 % pre produkciu tepla a na 4 % pre produkciu biomasy. Projekt je v neustálom vývoji a po odstránení nedostatkov by sa mala účinnosť vyrovnať predpokladaným hodnotám. Nezanedbateľným prínosom fotosyntézy je viazanie oxidu uhličitého a následná produkcia kyslíka, čo má významný prínos v dekarbonizácii ovzdušia. Pasívnym prínosom fotosyntézy je zvýšená produkcia rias pri silnom slnečnom žiarení, čo spôsobuje zahustenie tekutiny vo fasádnych paneloch a tým zlepšenie tieniaceho účinku.


Autor
MArch Marek Lüley, Inštitút pre pasívne domy

Fotografie (vizualizácia)
NordNordWest (WMC), Colt/Arup/SCC, ecoLogicStudio ltd©
Digitalizované ukážky časopisov
E-shop eurostav
Archbooks
Active House Award, Velux