späť na obsah časopisu

 

Poplatok za rozvoj – významný príjem rozpočtu obce

 

Podľa vzoru zo zahraničia prišli pred pár rokmi ako prví s myšlienkou zaviesť poplatok za rozvoj mnohí developeri. Regulárny a transparentný príspevok stavebníkov na rozvoj dotknutých území bola dobrá myšlienka. Získané prostriedky sa mali preinvestovať do budovania miestnych komunikácií, parkov, zariadení starostlivosti o deti či sociálneho bývania. Zaujíma nás, ako vnímajú súčasnú realitu po troch rokoch od zavedenia do praxe samotní developeri.

 

Otázka pre respondentov:

Ako vnímate po troch rokoch od zavedenia do praxe poplatok za miestny rozvoj? Na čo konkrétne sa vynaložili vaše prostriedky? V čom vidíte najväčšie nedostatky, prečo spolupráca medzi stavebníkmi a obcami často nefunguje tak, ako by mala?

 

Pavel Pelikán

výkonný riaditeľ JTRE

Miestny poplatok za rozvoj sa zaviedol s cieľom, aby mestá, mestské časti a obce získali prostriedky na budovanie potrebnej infraštruktúry na území, kde vzniká nová výstavba. Mal vniesť poriadok a jasné pravidlá, ako sa majú stavebníci podieľať na rozvoji územia nielen výstavbou bytov, kancelárií či obchodov, ale aj príspevkom na budovanie ciest, chodníkov, parkov, škôl, zdravotníckych či sociálnych zariadení. Bola to dobrá myšlienka, no podoba, v akej sa miestny poplatok za rozvoj prijal, nie je najšťastnejšia. Nedefinuje totiž presne, ako a kde sa majú prostriedky využiť. Napriek tomu, že sa celý poplatok v konečnom dôsledku prenesie na kupujúcich a nájomcov, im ani investorovi nezaručuje, že tieto prostriedky využije samospráva v lokalite dotknutej projektom. Aj preto naďalej pokračuje prax vyvolaných investícií do infraštruktúry na danom území nad rámec zákonného poplatku. Súčasťou našich aktuálne realizovaných projektov sú okrem poplatku aj investície do nových parkov, chodníkov, cyklotrás, ciest a križovatiek, škôlky či ihrísk. Zaviazali sme sa aj významne prispieť na budovanie novej električkovej trate.

Prostriedky zo zaplateného poplatku sa podľa určeného kľúča rozdeľujú do rozpočtu mesta a mestskej časti, na ktorej území sa projekt realizuje. Preto nie je možné presne povedať, na čo sa prostriedky z daného projektu použili. V Bratislave, kde prebieha najväčšia výstavba, využilo mesto a mestské časti len veľmi malú časť takmer z 20 miliónov vybraných na poplatku za tri roky a väčšina mestských častí na peniaze určené na rozvoj zatiaľ vôbec nesiahla.

Problémom vo vzťahu medzi stavebníkmi a samosprávou sú najmä zdĺhavé úradné procesy územného plánovania a povoľovania projektov. Obe strany už dlho čakajú najmä na nový stavebný zákon, ktorý by mal priniesť väčšiu pružnosť a transparentnosť.

 

Erik Fusík

manažér rozvoja projektov/Development Manager CORWIN

Zavedenie poplatku za miestny rozvoj bolo správnym krokom, no, žiaľ, toto opatrenie zostalo na polceste. Mali sa ním odstrániť rôzne ad hoc rokovania stavebníkov so samosprávou v rámci povoľovacích konaní, ktoré viedli k dodatočným vyvolaným investíciám. Táto prax však stále úplne nevymizla. Navyše, peniaze vyberané v rámci poplatku sa často nepoužívajú tam, kde k predmetnému rozvoju dochádza, a developeri väčšinou ani netušia, či sa minuli a na čo konkrétne. Ako upozornil aj Inštitút urbánneho rozvoja, ku koncu vlaňajšieho roka vyzbierali mestské časti v Bratislave na tomto poplatku takmer 20 miliónov eur, pričom mesto nepoužilo ani euro zo svojho podielu a mestské časti iba necelých 30 %. Prečo sa tak stalo, to nevieme. Dúfame však, že tieto peniaze sa začnú používať a skutočne sa tak bude diať s cieľom rozvoja tých lokalít, v ktorých vznikajú projekty, za ktoré sa tento poplatok vyrubuje.

 

Juraj Nevolník

výkonný riaditeľ Penta Real Estate Slovensko

Nemáme informácie o tom, na čo a či vôbec použili mestské časti alebo hlavné mesto odvedené peniaze. Bohužiaľ, zákon o poplatku za rozvoj nerieši problematiku tzv. vyvolaných investícií, takže stavebníci stále investujú významné sumy mimo vlastných stavebných pozemkov, čo sa, žiaľ, prenáša do ceny bytov.

 

Ladislav Hoffmann

riaditeľ výstavby Cresco Real Estate

Asi ako každý developer, v prvom rade máme nemalé skúsenosti s vyvolaným investíciami. Najčastejšie ide o investície do verejnej technickej a dopravnej infraštruktúry nadradeného a v niektorých prípadoch až nadmestského významu, prípadne o investície do verejnej občianskej vybavenosti. Napríklad projekt Slnečnice sme začali stavať doslova na zelenej lúke na rozlohe 100 hektárov bez existujúcej infraštruktúry. Vybudovali sme miestne aj verejné komunikácie, vodohospodárske a energetické distribučné siete, križovatky, zastávky MHD, parky či detské ihriská. Navyše, za zveľadenie infraštruktúry nachádzajúcej sa na mestských pozemkoch platíme vysoké nájomné, čo tieto investície ešte predražilo. Doteraz sme do infraštruktúry investovali celkovo vyše 20 miliónov eur a s pribúdajúcimi ďalšími fázami projektu stále investujeme ďalšie finančné prostriedky. Samozrejme, vo väčšine prípadov majú tieto investície zmysel a odôvodnenie, no môžu spôsobiť problémy pri výstavbe, napríklad neúmerným finančným zaťažením projektu, prípadne komplikovaným majetkovo-právnym vyrovnaním pozemkov tretích strán, čo zas predlžuje, prípadne brzdí realizáciu projektu. Preto logicky predražujú výstavbu a, pochopiteľne, aj koncovú cenu produktu. Veľkým problémom je však duplicita vyvolaných investícií a povinnosti odvádzania poplatku za rozvoj. Samotná myšlienka zákona o poplatku za rozvoj nie je zlá, keby fungoval jeho základný princíp uvedený v jeho dôvodovej správe, a to odstrániť z praxe neregulované vymáhanie rôznych verejno-prospešných investícií od stavebníkov a zároveň poskytnúť samospráve zdroje na budovanie potrebnej infraštruktúry a vybavenosti na územiach a v okolí plánovanej výstavby, prípadne možnosť zápočtu, keďže je zrejmé, že samospráva by v predstihu nestihla sama túto infraštruktúru budovať. Tento zákon mal zároveň odbremeniť od netransparentného a nesystémového procesu vyvolaných investícií. Investor by tak vedel lepšie plánovať náklady na svoj projekt a tým aj konečnú cenu produktu. Toto však zatiaľ v praxi nefunguje a, žiaľ, naďalej sa stretávame s duplicitou vyvolaných investícií a poplatku za rozvoj.

Digitalizované ukážky časopisov
E-shop eurostav
Archbooks
Inovácie v architektúre a v stavebníctve 2020
YTONG
UDRŽATEĽNOSŤ V ARCHITEKTÚRE A VO VÝSTAVBE 2020