späť na obsah časopisu

Bývanie vytvára predpoklady na zlepšovanie kvality života a využitie potenciálu územia, ako aj na pritiahnutie kvalifikovaných pracovných síl do mestského územia, pričom práve na Slovensku predstavuje nízka regionálna mobilita jeden zo zdrojov nedostatočného využitia pracovnej sily. Slováci sa podľa Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD) sťahujú za prácou oveľa menej než v susedných krajinách EÚ. Celosvetové skúsenosti ukazujú, že bežné trhové prostredie neumožňuje dostatočne pružne riešiť bytové potreby všetkých skupín obyvateľstva.

 

Na základe štatistických údajov (Eurostat) bol v roku 2018 podiel osôb, ktoré žili v prenajatom obydlí s nájomným za trhovú cenu, nižší než 10,0 % v jedenástich členských štátoch EÚ. Naproti tomu v prenajatých obydliach s nájomným za trhovú cenu žili približne dve pätiny obyvateľov Nemecka (40,8 %) a Dánska (39,4 %), viac než tretina obyvateľov Švédska (35,0 %), približne tri desatiny obyvateľov Holandska (30,2 %) a Rakúska (29,7 %) a takmer pätina obyvateľov Luxemburska (23,4 %), Grécka (21,3 %) a Belgicka (19,4 %). Podiel obyvateľov, ktorí žili v prenajatých obydliach s nájomným za trhovú cenu, bol ešte vyšší vo Švajčiarsku, kde presiahol polovicu (51,1 %).

Na druhej strane, podiel obyvateľov žijúcich v obydlí so zníženou cenou nájomného alebo v obydlí poskytovanom bezplatne bol nižší než 20,0 % vo všetkých členských štátoch EÚ (obr. č. 1).

 

Z pohľadu cenovej dostupnosti v roku 2018 žilo v EÚ 27 9,6 % obyvateľov v domácnostiach, ktoré minuli 40 % alebo viac svojho ekvivalentného disponibilného príjmu na bývanie. Podiel obyvateľov, ktorých náklady na bývanie prevyšovali 40 % ich ekvivalentného disponibilného príjmu, bol najvyšší u nájomníkov s nájomným za trhovú cenu (25,1 %) a najnižší u osôb v obydliach obývaných vlastníkom a zaťažených pôžičkou alebo hypotékou (4,0 %) (tab. č. 1).

Treba poznamenať, že uvedené údaje sú priemerom EÚ 27, čím sa zastierajú významné rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi EÚ. Na jednej strane bolo viacero krajín, v ktorých v roku 2018 pomerne nízky podiel obyvateľov žil v domácnostiach s nákladmi na bývanie vyššími než 40 % ich disponibilného príjmu – Malta (1,7 %) a Cyprus (2,0 %). Na druhej strane, viac ako 40 % svojho ekvivalentného disponibilného príjmu vynaložili na bývanie dve z piatich osôb (39,5 %) v Grécku a viac než jedna zo šiestich osôb (17,9 %) v Bulharsku. Podobne vysoké náklady na bývanie mala jedna zo siedmich osôb v Dánsku (14,7 %) a Nemecku (14,2 %).

Veľké rozdiely medzi členskými štátmi EÚ existovali aj vo vlastníckom vzťahu pri najväčšej skupine obyvateľov, ktorí minuli viac ako 40 % svojho disponibilného príjmu na bývanie, teda pri nájomníkoch s nájomným za trhovú cenu. V roku 2018 v šiestich členských štátoch viac ako tretina obyvateľov, ktorí bývali ako nájomníci s nájomným za trhovú cenu, minula vyše 40 % svojho ekvivalentného disponibilného príjmu na bývanie, pričom tento podiel presahoval dve pätiny v Rumunsku (46,3 %) a Maďarsku (46,9 %), dosiahol polovicu v Bulharsku (50,1 %) a prevýšil štyri pätiny (83,1 %) v Grécku. Na druhej strane, najnižšiu záťažovú hranicu nákladov na bývanie u nájomníkov s nájomným za trhovú cenu zaznamenala Malta (12,1 %), Lotyšsko (11,5 %) a Cyprus (11,3 %).

Nájomné bývanie v Slovenskej republike je stále poddimenzované

Vývoj v oblasti nájomného bývania, ktoré zabezpečujú obce a mestá v Slovenskej republike, má ustavične klesajúcu tendenciu (obr. č. 2, 3), čo dokazujú aj údaje zo Štatistického úradu SR. Nárast pri dokončených bytoch v obecnom vlastníctve sa zaznamenal iba v minimálnej miere.

 

Článok dočítate v aktuálnom čísle časopisu Eurostav


Autor
doc. Ing. Daniela Špirková, PhD.
Digitalizované ukážky časopisov
E-shop eurostav
Archbooks
YTONG