späť na obsah časopisu

Pohľadov na to, čo je udržateľnosť je veľa a zasahuje do všetkých sfér, aj do budov. Udržateľný dizajn si vyžaduje viac ako začiarknutie políčok pri hodnotené toho, aby budova spĺňala potrebné kritériá. Mal by nabáda ľudí  hlbšie sa zamýšľať nad prostredím, podporovať zdravie a pohodu ľudí i životného prostredia počas celého životného cyklu budovy.

Otázka pre respondentov:

Čo si vy predstavujete pod udržateľnosťou? Aká konkrétna budova s prívlastkom udržateľná sa vám vybaví?


Tomáš Guniš

projektovo architektonický špecialista,

Saint-Gobain Construction Products, s.r.o.

Pojem trvalá udržateľnosť sa stále viac dostáva do povedomia verejnosti vo všetkých oblastiach života, vrátane stavebníctva. Na jednej strane je to dobre, lebo je to smer ktorým podľa môjho názoru musíme ísť, ak chceme ako druh ešte nejaký čas na tejto planéte existovať a fungovať. Na druhej strane sa z tohto pojmu častokrát stáva „buzzword“, teda slovo nadužívané, ktorého obsah sa vyprázdňuje. Pre mňa osobne je udržateľnosť komplexným hodnotovým systémom, ktorý má nielen praktický, ale aj morálny základ. Zjednodušene povedané, správam sa k planéte a k ostatným ľuďom s rešpektom a bez prehnaných sebeckých nárokov s vedomím, že zdroje ktoré nám tento svet poskytuje nemajú slúžiť iba mne, ale aj miliardám iných ľudí na rôznych miestach a dokonca v rôznych časoch. V tomto kontexte mi prichádza na myseľ viacero budov, pre mňa osobne má však medzi nimi špeciálne miesto Zelené átrium v Trnave a to z viacerých dôvodov: som Trnavčan, takže ho mám „pod nosom“, naša spoločnosť Saint-Gobain sa na tomto projekte v značnej miere podieľala a čo je veľmi dôležité, ide o rekonštrukciu staršieho objektu. A práve využívanie a rekonštrukciu existujúcich objektov vidím do budúcnosti ako dôležitý trend udržateľného správania sa, ktoré bude dobré nielen pre planétu, ale aj pre naše peňaženky.

 

Jozef Vaľko

konateľ spoločnosti Polyform

Udržateľnosť, jednoducho povedané, znamená, že náš súčasný životný štýl nesmie ohrozovať a nepriaznivo vplývať na budúce generácie. Stále nové a nové prejavy klimatických zmien čoraz viac nastoľujú otázku udržateľnosti v oblastiach ekonomických, sociálnych a environmentálnych.

Celosvetovo sa stavebné výrobky a stavby podieľajú v niektorých oblastiach na viac ako tretinovej spotrebe prírodných zdrojov. Na túto skutočnosť reagovala  už v roku 2002 vydaná Smernica Európskeho parlamentu a rady 2002/91/ES (EPBD1), ako aj nová smernica 2010/31/EÚ (EPBD2) z roku 2010 o energetickej efektivite budov. Podstatou smernice EPBD2 je v roku 2020 v porovnaní s rokom 1990 dosiahnuť 20%-né zníženie spotreby energií, 20%-né zníženie emisií skleníkových plynov a 20%-né zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov. Jedným z výsledkov tohto snaženia bolo výrazné sprísnenie normových požiadaviek na tepelno-technické vlastnosti budov.

Snahou našej spoločnosti, ako výrobcu tepelno-izolačných materiálov na báze expandovaného polystyrénu (EPS), je ponúkať výrobky, ktoré sú environmentálne udržateľné. Ich vplyv na životné prostredie je posudzovaný počas ich životného cyklu, ktorý zahŕňa spotrebu primárnych zdrojov, výrobu, dopravu, proces zabudovania a užívania až po ukončenie životného cyklu, vrátane demolácie a recyklácie. Detailné informácie o analýze životného cyklu výrobku ponúka environmentálne vyhlásenie o výrobku (EPD). Nezávislá výskumná stavebná spoločnosť BRE z Veľkej Británie, ktorá porovnávala životný cyklus tepelnoizolačných materiálov, priradila EPS izoláciám najvyššie hodnotenie „A-plus“.

Pri označení udržateľná budova sa mi v prvom rade vybaví budova s nízkou spotrebou energií na prevádzku, kvalitou vnútorného prostredia, s prijateľnými nákladmi na výrobu a prevádzku. V neposlednom rade využíva obnoviteľné suroviny a materiály, ktoré budú dobre slúžiť aj budúcim užívateľom. Hlavne je však dôležité, aby  ľudia sa radi do takýchto budov vracali, k čomu významne prispieva aj umiestnenie pozemku a stav životného prostredia v okolí. Aktuálnym problémom sú súčasné vysoké ceny pozemkov a bytov, kedy sa trvalá udržateľnosť, bez významnej podpory, stáva neudržateľnou.

 

Ing. Ivan Zbiňovec

Obchodný riaditeľ spoločnosti Wienerberger s.r.o.

Ako predstaviteľ výrobcu stavebných materiálov si pod udržateľnosťou predstavujem výrobu s minimálnym dopadom na životné prostredie a stavby z materiálov, ktoré sú prírodné, kvalitné, energeticky efektívne a trvácne. Naším cieľom je prispievať ku kvalitnej a zapamätateľnej architektúre, nakoľko ju netvoríme len pre seba, ale aj pre ďalšie generácie. V stratégii spoločnosti Wienerberger má trvalá udržateľnosť jedno z prioritných miest. Naša výroba je prakticky bezodpadová, nedochádza k produkcii odpadových vôd a tým, že hliniská sú v bezprostrednej blízkosti tehelne, nezaťažuje životné prostredie emisiami spojenými s dopravou pri výrobe. Pracujeme na dosiahnutí konkrétnych cieľov a to na znížení emisii CO2 do roku 2023 o 15% a do roku 2025 až o 25%. V koncerne máme rozpracovaných niekoľko projektov na zvýšenie biodiverzity a podporu cirkulárnej ekonomiky.

Dodávame stavebné materiály na rôzne typy budov a veríme, že tehla i pálená krytina vo veľkej miere prispieva k trvalej udržateľnosti budov. Našim cieľom je prispievať k tomu, aby sa projektovalo a stavalo čoraz viac domov s prívlastkom udržateľný, trvácny a energeticky efektívny. Túto víziu sme pretavili aj do celosvetovej súťaže Brick Award, ktorá podporuje výnimočné stavebné projekty z tehly. 

 

Vladimír Balent

Technický poradca spoločnosti Isover

Budovanie udržateľnej rovnováhy medzi požiadavkami na životné prostredie, hospodárskymi a sociálnymi výzvami. Samozrejme to zahŕňa procesy, ktoré sú ohľaduplnejšie k životnému prostrediu, produkty a služby, ktoré zlepšujú zdravie, pohodlie a pohodu nás všetkých. Udržateľné stavebné postupy sú pre tento vývoj kľúčové. V prostredí, o ktorom je známe, že je alarmujúce, kde hromadenie odpadu a zvyšujúci sa nedostatok prírodných zdrojov stále rastie, sa zdá, že cesta obehového hospodárstva je nevyhnutnou cestou, či už ste spotrebiteľom alebo spoločnosťou. Ale to nie je všetko. Aby sme vytvorili udržateľnejšiu budúcnosť, musíme sa navzájom počúvať, aby sme boli schopní lepšie reagovať na vzájomné potreby, mali by sa o seba navzájom starať, ak máme napredovať spoločne. Pripomenúť môžem niektoré stavby postavené podľa princípov Multi Comfortu Saint-Gobain na Slovensku ako Zelené átrium v Trnave, autor Ing. arch. Miroslav Marko, alebo Lietajúci dom v Devíne od Ing. Martina Duchoňa.  

 

Ing. Jiří Weis

Obchodný a marketingový riaditeľ spoločnosti HELUZ

Pod pojmom udržateľná stavba si predstavujem taký projekt, ktorý má praktickú schopnosť uspokojiť základné potreby dneška bez kompromitovania budúcich generácii. Stavba, ktorá je v súlade s hospodárskym a spoločenským pokrokom, s plnohodnotným zachovaním životného prostredia v čo najmenej pozmenenej podobe. Základnou podmienkou je pritom zmysluplné čerpanie prírodných, ľudských i finančných zdrojov. Pri projektoch je teda nevyhnutná úzka spolupráca architektov, projektantov, výrobcov stavebných materiálov a špecialistov na energetickú stránku výstavby. Pri návrhu stavieb by mali byť používané hlavne prírodné materiály vyrobené na prírodnej báze  alebo aspoň materiály, ktoré je možné následne recyklovať a znovu vrátiť do výrobného procesu. 

 

Samuel Csáder,

manažér rozvoja projektov Corwin

Nie je to iba jedna vec, ale celý komplex faktorov, ktorý k udržateľnosti smeruje. Udržateľnosť vo všeobecnosti musí zohľadňovať tak vplyvy na životné prostredie ako aj ekonomické a sociálne aspekty daného projektu či iniciatívy. V prípade budovy a ekológie, má prívlastok udržateľná zabezpečiť, aby daná budova bola ekologická nielen z pohľadu jej priamych užívateľov, ale aj jej susedov, či ľudí, ktorí s ňou nikdy neprídu do styku.

Mala by teda minimalizovať svoje celkové emisie nielen z pohľadu jej prevádzky, ale už i samotnej výstavby a dodávky materiálov na stavbu. Tým prospieva k udržateľnosti životného prostredia nielen v lokalite, kde sa stavba nachádza, ale svojou troškou aj v globále. Rovnako by mala minimalizovať svoje nároky na spotrebu predovšetkým pitnej vody. Ďalej by mala byť energeticky úsporná, čo nielen šetrí náklady, ale opäť prospieva životnému prostrediu v širšom kontexte, keďže práve výroba energií preň zvykne produkovať významnú záťaž.

V neposlednom rade musí ponúkať aj zdravé prostredie pre jej užívateľov pri zabezpečení vysokej miery komfortu. Pretože práve zdravie by malo byť hodnotou, ku ktorej všetky prvky udržateľnosti smerujú.

Ak ide o konkrétnu budovu, vybaví sa nám náš Einpark, ktorý ako prvý office projekt na Slovensku získal certifikát Leed Platinum a zaradil sa tak medzi 1 % najudržateľnejších stavieb na svete.

 

 

Dr. Ing. Karol Kratochvíl

konateľ spoločnosti Asio-Sk s.r.o.

Udržateľnosť si predstavujem ako čo najviac zábavy za čo najmenej peňazí alebo ináč, čo najväčší úžitok z vecí ktoré človek využíva (či tých ktoré vytvoril alebo ktoré mu poskytuje príroda sama) pri čo najnižšej spotrebe energie a zdrojov. Udržateľnosť si nepredstavujem ako šetrenie alebo obmedzovanie, ale ako iný pohľad na vec. 

Udržateľná budova je z môjho pohľadu taká, keďže pracujem vo vodohospodárskej oblasti, ktorá pri dodržaní vysokých štandardov na hygienu a relax, spotrebuje čo najmenej pitnej vody. Toto sa v súčasnosti dá veľmi jednoducho dosiahnuť pomocou viacerých spôsobov recyklácie pitnej vody.   

Pre rodinné domy je to určite zachytávanie dažďových vôd a ich použitie vo WC, prípadne po hygienizácii týchto vôd, ich použitie aj na sprchovanie a pranie. Pre bytovú výstavbu je navrhnutá technológia recyklácie šedých vôd, kde vody zo sprchy a kuchyne sú recyklované na spätné použitie vo WC a po doplnení o hygienizačný stupeň je možné tieto vody použiť aj v kúpeľni a pri praní.

Technológie udržateľnosti v tejto oblasti sú vymyslené, odskúšané a prevádzkované na viacerých lokalitách. Záleží iba na nás či sa, aj na Slovensku, vydáme cestou udržateľnosti v tejto oblasti alebo ešte máme čas.

 

Veronika Campos Huckova,

Marketing Kinnarps

Čoraz viac ľudí chce robiť trvalo udržateľné rozhodnutia. Ľudia s rozhodovacími právomocami v budúcnosti nebudú spokojní iba s nákupom etikety. Tento trend je badateľný po celom svete. Chcú vidieť, akú zmenu v skutočnosti prinášajú. Nemajú záujem o samotný symbol - chcú vedieť, ako spoločnosť značku získala. Už nebude stačiť, že si dodávateľ odškrtne políčko. Spoločnosť musí ukázať, že to myslí naozaj vážne. Architekti, interiéroví dizajnéri, zákazníci a koncoví užívatelia stanovujú rôzne požiadavky na výber udržateľných riešení interiérového dizajnu. Pri posudzovaní produktu z hľadiska udržateľnosti sú dôležité informácie o celom výrobnom procese. Správne informácie sú dôležité, ak konečný výsledok má byť to, čo si architekt či konečný užívateľ predstavoval z hľadiska trvalej udržateľnosti. Čím viac máme dostupných informácií o materiáloch, z ktorých sú stoly, stoličky a iné prvky interiérového dizajnu (a ako sú) vyrobené - tým ľahší je samotný výber. Udržateľnosť by sa mala odrážať v celom výrobnom reťazci, od výberu materiálov až po konečné dodanie zákazníkovi, s čo najmenším dopadom na životné prostredie. Náš nábytok sa napríklad, okrem štandardných požiadaviek na udržateľnosť, navrhuje so zámerom možného opätovného použitia, renovácie či prečalúnenia, čo sú tiež dôležité faktory z pohľadu udržateľnosti. Samozrejme chceme, aby dizajn bol udržateľný nielen pre oko, ale aby obstál aj v čase. Je dôležité, aby produkt vyhovoval zabehnutým postupom zákazníkov a zároveň ho mohli dlhodobo využívať, čím sa znižuje záťaž na životné prostredie a využitie zdrojov.


Digitalizované ukážky časopisov
E-shop eurostav
Archbooks
YTONG