späť na obsah časopisu

Čo chceme týmto nadpisom povedať? Najmä to, že treba podporiť „zelenú“ architektúru a udržateľné riešenia. Nemusí to byť len finančná podpora – niekedy stačí aj prejavenie záujmu, inšpiratívny príklad či publicita kvalitných riešení. No vraj to má aj inú rovinu. Green Deal Európskej únie nám ponúka zaujímavé finančné prostriedky a ak chceme zdroje tejto Európskej zelenej dohody využiť v sektore výstavby, musíme sa sústrediť na udržateľnú architektúru.

Čo je udržateľná architektúra? V prvom rade architektúra, ktorá sa usiluje minimalizovať negatívny vplyv budov na životné prostredie efektívnym a umierneným využívaním materiálov, energie, urbánneho priestoru a celého ekosystému [1]. Architektúra so snahou minimalizovať vplyv na zmenu klímy (najmä uvedomelým prístupom k energetickej efektívnosti) a na ohrozenie biodiverzity. Snažíme sa, aby uspokojovanie našich potrieb nešlo na úkor budúcnosti, aj o vytváranie podmienok na čo najvyššiu kvalitu života: o zdravé vnútorné prostredie budov, príjemné a bezpečné sídla a v neposlednom rade o estetickú kvalitu. Pri rozhodovaní zvažujeme celý životný cyklus budovy. Keď hovoríme o „zelenej“ architektúre, za zmienku stojí aj prípadná integrácia zelene do architektúry. Pri úvahách o udržateľnosti by sme mali mať na zreteli všetky jej sféry, environmentálnu, ekonomickú aj sociálnu, a rôzne pohľady na jej posúdenie (ekologická či uhlíková stopa, energetická hospodárnosť, ekoindex a rôzne certifikačné schémy)...

Čo je udržateľná architektúra? Popri suchých definíciách si môžeme pozrieť aj jej zaujímavé príklady – či už v seriáli na stránkach tohto časopisu, alebo aktuálne trebárs aj na výstave „Estetika udržateľnej architektúry“ [2] v bratislavskej design factory. Iný pohľad na „zelenú“ architektúru vidíme v súvislosti s jej certifikáciou, ktorú u nás koordinuje Slovenská rada pre zelené budovy. Tu vidíme, ako si s požiadavkou udržateľnosti vie poradiť trh – pri komerčných budovách zvyšuje deklarácia udržateľnosti ich hodnotu a investori sa snažia vytvárať čo najkvalitnejšie stavby aj z tohto hľadiska. Verejný sektor v tomto smere zaostáva, neponúka veľa vzorových a inšpiratívnych stavieb. A štátna regulácia je v porovnaní s „rukou trhu“ či s dobrovoľnou progresívnosťou prekvapujúco menej účinná – energetické certifikáty a sprísňovanie legislatívy nepochybne prispeli k zlepšeniu kvality výstavby, no zároveň vyvolali snahu podliezať nastavenú latku.

Zelená certifikácia budov má u nás zhruba desaťročnú históriu. Marek Kremeň z predstavenstva SKGBC [3] uvádza, že takto je u nás certifikovaných (alebo je v procese certifikácie) zhruba 130 budov, prevažne v schémach BREEAM, LEED a WELL. Certifikácia WELL, zameraná na zdravie a pohodu človeka, je pomerne nová. Zahŕňa povinné merania kvality vzduchu, vody, akustiky a ďalších parametrov súvisiacich s kvalitou vnútorného prostredia. Aktuálnou zaujímavosťou je schéma WELL Health & Safety, ktorá sa týka boja proti súčasnej pandemickej situácii. Inou novinkou je certifikácia BREEAM Communities, ktorá ponúka jednoduchú a flexibilnú cestu k zlepšeniu, meraniu a certifikácii udržateľnosti v urbanistických mierkach.

Pohľad na zoznam certifikovaných zelených budov ukazuje, že medzi nimi prevládajú administratívne budovy – s ich kvalitou súvisí aj produktivita práce v nich a to je pre ich vlastníkov či nájomníkov dôležitý parameter. V tom zozname nájdeme aj výrobné objekty a obchody, zato obytné budovy sú len tri a z verejných budov štátu či samospráv sa udržateľnosťou nechváli žiadna. V mnohých krajinách sú práve verejné budovy vzormi, ktoré lákajú ostatných nasledovať ich. Je pravda, že bez zeleného verejného obstarávania ťažko vyžadovať udržateľnosť architektúry vo verejnej sfére, no jestvujú aj nenáročnejšie schémy hodnotenia, napríklad CESBA (Common European Sustainable Built Environment Assessment) – schéma určená práve na hodnotenie verejných budov [4]. V Česku pripravili nástroj SB-tool CZ, Rakúšania využívajú klima:aktiv, v Nemecku DGNB a ak ostaneme pri hodnotení energetickej efektívnosti, certifikované pasívne domy [5] ukazujú mnoho zaujímavých príkladov. Pokiaľ ide o obytné budovy, na ich deformovanom trhu chýba motivácia investorov, aby obetovali peniaze na nepovinnú certifikáciu. Kým ľuďom nezáleží aj na tejto stránke kvality ich bývania, nečakajme jej zlepšenie. Potrebu zlepšenia si uvedomujú i mnohí architekti. Vidieť to v záujme o ďalšie vzdelávanie v oblasti udržateľnosti (pravda, stále nedostatočnom) i v podpore Manifestu 2020 [6].

 

Článok dočítate v aktuálnom čísle časopisu Eurostav


Autor
doc. Ing. arch. Henrich Pifko, PhD.
Digitalizované ukážky časopisov
E-shop eurostav
Archbooks
YTONG