späť na obsah časopisu

 

V týchto dňoch uplynie 148 rokov od prvej výroby piva v pivovare Stein v Bratislave. Výroba pre trh sa však začala až o rok, v roku 1873. Z pôvodného areálu pivovaru sa zachovala iba budova spilky, alebo tzv. kvasiarne, na Legionárskej ulici. Kolorit priľahlých domov dotvárala aj pravidelne sa šíriaca vôňa či pach vareného piva a kvasu. Spilka ako súčasť nového polyfunkčného komplexu Stein2 je dnes synonymom úspešnej a kultivovanej obnovy industriálnej budovy so statusom národnej kultúrnej pamiatky.

 

 

Foto: MiddleCap Group

Lokalita: Legionárska 4, Bratislava Investor: MiddleCap Group Projektant: BOUDA MASÁR architekti

 

Generálny dodávateľ: REDING s. r. o. Realizácia: 2018 – 2019

 

Komplex pivovaru bol pôvodne postavený podľa projektov Ignáca Feiglera ml. a Karola Feiglera. Komplex pozostával zo sladovne (na dnešnej Cintorínskej ulici, kým ju v 80. rokoch 20. storočia neprebudovali na populárnu piváreň Mamut) a z pivovaru, ktorý sa nachádzal na ploche vymedzenej ulicami Blumentálska, Legionárska a Bernolákova. Z pôvodného areálu pivovaru, ktorý sa postupne dobudovával, sa zachovala iba budova spilky, alebo tzv. kvasiarne, na Legionárskej ulici, dnes národná kultúrna pamiatka. O výstavbe novej kvasiarne sa uvažovalo už začiatkom 40. rokov minulého storočia, o čom svedčia projekty pre stavebné povolenie z roku 1944 a z roku 1947 (Pittel a Brausewetter), realizačný projekt bol vypracovaný v roku 1950 bratislavským Stavoprojektom. Realizácia bola ukončená v roku 1953. Medená kupola budovy sa stala výrazným prvkom strešnej krajiny v širšom centre Bratislavy spolu s medenou vežou susedného evanjelického kostola.

Zastrešenie kupolou nebolo samoúčelné. Uvarené pivo tieklo potrubím z vedľajšej budovy do priestoru pod kupolou, kde sa chladilo na chladiacich štokoch, odvod ohriateho vzduchu zabezpečovala lucerna na vrchole kupoly. Na štvrtom nadzemnom podlaží boli sprchové chladiče a kalolisy, na treťom a druhom podlaží sa nachádzali veľké kvasné kade a prízemie a suterén slúžili ako ležiaková pivnica s cisternami.

Konštrukčný systém hlavného traktu tvorí železobetónový skelet s výplňovým tehlovým murivom, v suteréne nahradil murivo prostý betón. Stĺpy uprostred dispozície sú masívne, s kruhovým prierezom, s hríbovými hlavicami, určenými na vysoké zaťaženie z prevádzky. Najvyššie, piate nadzemné podlažie je prestrešené monolitickou železobetónovou škrupinovou konštrukciou kupoly s premenlivou hrúbkou nad štvorcovým pôdorysom, rohové stužujúce rebrá kupoly sú obrátené do exteriéru a spojené železobetónovým vencom vo vrchole. Kupola s vetrákom v tvare lucerny dodala objektu i areálu pivovaru punc jedinečnosti. Povrchy stien, stĺpov a stropu všetkých podlaží okrem toho najvyššieho z prevádzkových dôvodov obložili keramickými obkladačkami, hlavice stĺpov boli obložené opálovým sklom. Priestor pod kupolou rozdeľoval železobetónový rošt na dve úrovne. Statika objektu vďaka masívnym nosným konštrukciám výnimočne nebola limitujúcim faktorom pri obnove tejto pamiatky.

Osobný zážitok z prehliadky budovy

Do kancelárskych priestorov sa vstupuje cez recepciu na prvom nadzemnom podlaží v západnom trakte. Dominuje jej stĺp s hríbovou hlavicou a návštevníkovi priamočiaro deklaruje, že práve vstúpil do objektu industriálnej pamiatky.

Prehliadku budovy v sprievode investora a architekta Ivana Masára začíname na druhom nadzemnom podlaží, pripravenom pre budúceho nájomcu (prioritne na administratívne účely) v stave holopriestoru. Surovú krásu očisteného industriálneho utilitárneho priestoru s pôvodným obkladom majestátnych stĺpov s hríbovými hlavicami dopĺňajú vystavené štúdie interiéru renomovaných slovenských architektov dokumentujúce možné využitie priestoru – ako inšpirácia pre budúcich nájomcov. Súčasťou pôvodnej konštrukcie je aj torzo kvasných kadí, ktoré sa na návrh pamiatkarov zachovali a zároveň tvoria pridanú hodnotu priestoru. Halová časť je vhodná na otvorený kancelársky priestor, pôvodné konštrukcie kadí umožňujú vytvoriť separátne priestory výškovo odčlenené od hlavného priestoru.

Vzhľadom na vysokú svetlú výšku priestoru (na každom podlaží vyše 5 metrov, okrem najvyššieho podlažia, kde je svetlá výška pod lucernou až 13,5 metra) je možnosť členiť priestor aj výškovo – formou vyvýšenej plošiny v časti na kontakte s Legionárskou ulicou, kde je umiestnený len jeden rad okien.

Architekti zvolili rozdielny prístup k obnove fasády obrátenej do Legionárskej ulice a do dvora – fasáda na Legionárskej ulici s výnimkou prízemia v maximálnej miere zachováva pôvodný charakter budovy (na každom podlaží je navrhnutý len horný rad štvorcových okien), kým protiľahlá fasáda sa otvára do dvora dvoma radmi okien. Dva rady štvorcových okien boli pôvodne navrhnuté len na vrchnom podlaží, architekti zopakovali spôsob rozmiestnenia okien do dvora aj na ostatných podlažiach, čím dostali do priestoru viac svetla.

Viac sa dočítate v aktuálnom vydaní časopisu EUROSTAV


Autor
Ing. arch. K. Minarovičová, PhD.
Digitalizované ukážky časopisov
E-shop eurostav
Archbooks
YTONG