späť na obsah časopisu

Koncepcia domu ako domova, miesta komfortu a bezpečnosti je silný motív na vlastné bývanie. Tento pohľad na prístrešok posilňuje myšlienku, že mnoho iných kvalít pochádza z miesta, ktoré nazývame domovom. Dom sa stal symbolom rodiny, stability, bohatstva a ako najväčšia jednotná investícia pre väčšinu rodín aj hnacou silou dopytu v obrovských odvetviach hospodárstva. Bývanie zohralo dôležitú úlohu i v ekonomikách národov.

Kategória „nájomné bývanie“ predstavuje neoddeliteľnú a integrálnu súčasť sociálnej politiky štátu v oblasti podpory rodín, zamestnanosti a mnohých iných kľúčových oblastí podpory štátu, pričom práve obmedzený prístup k nájomnému bývaniu nepriaznivo vplýva na možnosť mobility pracovných síl. Kým vlastníctvo bytov pôsobí na ochotu sťahovať sa za prácou negatívne, dostupnosť nájomných bytov mobilitu zvyšuje.

 

V predchádzajúcich číslach časopisu sme na príkladoch poukázali na dôležitosť nájomného bývania ako významnej súčasti bytovej politiky ekonomík štátov, ktoré v segmente nájomného bývania vrátane ustavične budovaného inštitucionálneho prostredia majú vyše storočnú tradíciu.

Na druhej strane, negatívnym momentom ekonomiky štátov, v ktorých práve tento segment bývania chýba alebo je nedostatočne vybudovaný, môžu byť rôzne turbulencie v hospodárstve, kríza, ako aj existujúca dlhotrvajúca pandemická kríza, ktorá môže spôsobiť problémy s bývaním. Tie môžu nastať i z dôvodu úverových prázdnin (odkladu splátok hypotekárnych úverov), ktoré majú pomôcť zadlženým domácnostiam s finančnými ťažkosťami vinou koronakrízy.

Ako vyplýva z údajov Národnej banky Slovenska, jestvuje aj skupina „pesimistických“ domácností, ktoré požiadali o odklad splátok hypotéky alebo o inú formu úľavy a neočakávajú, že po skončení moratória budú schopné riadne ju splácať. Táto najťažšie postihnutá skupina tvorí 9 – 12 % domácností s odkladom alebo s inou úľavou. Celkovo je ich v Slovenskej republike približne 8 000. Treba poznamenať, že rodiny, ktoré požiadali o odklad alebo si vybavili inú úľavu, boli rizikovejšie už pred vypuknutím krízy. Aj pred pandémiou boli viac na hranici svojich možností, čiže mali vyššie mesačné splátky vzhľadom na svoj príjem. Navyše, medzi domácnosťami s odkladom je výrazne vyšší podiel takých, ktoré pred vypuknutím krízy pracovali v sektoroch považovaných za citlivé alebo aspoň stredne citlivé na vplyv krízy.

 

Vlastníctvo bytov môže byť v budúcnosti dostupné len pre obmedzenú príjmovú skupinu

Ceny nehnuteľností sa v porovnaní s posledným kvartálom 2019 zvýšili o 4,6 %, pričom už začiatkom roka 2020 sa medziročne zvýšila priemerná cena bytov o 9,7 % a domov o 6,4 %. Ceny nehnuteľností vzhľadom na vývoj miezd stále stúpajú, čo môžeme vidieť aj na obrázku č. 1.

Uvedený vývoj cien bytov a priemernej hrubej mesačnej mzdy, ako aj nerovnomerný ekonomický rozvoj spôsobujú značné regionálne disproporcie v oblasti cien bývania, čo prirodzene negatívne ovplyvňuje dostupnosť bývania pre nižšie, ale aj stredné príjmové skupiny obyvateľstva. Dominantnú úlohu v definovaní nárokov na bývanie zohrávajú a naďalej budú zohrávať náklady. Ide nielen o náklady na obstaranie bývania, teda investičné, ale aj o výšku prevádzkových nákladov, o aspekty morálnej a fyzickej životnosti bytu, predovšetkým vo vzťahu k dynamike zmien nárokov na bývanie aj k zvýšenej mobilite obyvateľstva vynútenej potrebou flexibilnosti na trhu práce. Výdavky na bývanie tvoria v Slovenskej republike takmer štvrtinu (24 %) príjmu a sú najvyššie nielen z celej V4, ale je to aj najvyšší podiel v rámci celej EÚ (Eurostat, 2020). Takmer každý desiaty majiteľ nehnuteľnosti s hypotékou totiž vynakladá viac ako 40 % svojho príjmu práve na bývanie. V porovnaní s priemerom EÚ je to skoro dvakrát viac.

 

Celý článok dočítate v aktuálnom čísle časopisu EUROSTAV


Autor
doc. Ing. Daniela Špirková, PhD.
Digitalizované ukážky časopisov
E-shop eurostav
Archbooks
YTONG