späť na obsah časopisu

Efektívnejší zdroj sa stáva lacnejším a tým aj dostupnejším a využívanejším – takto možno charakterizovať poznatok Williama Stanleyho Jevonsona. On ho dokumentoval na zvýšení spotreby uhlia, ktoré sprevádzalo zvýšenie účinnosti parného stroja. Pokúsme sa v krátkosti zamyslieť nad tým, ako sa Jevonsov paradox prejavuje v oblasti politiky energetickej hospodárnosti budov.

 

Čo je Jevonsov paradox?

William Stanley Jevons (1835 – 1882) bol významný anglický vedec, ktorý prispel k poznaniu vo viacerých vedeckých disciplínach, najmä v oblasti zavádzania matematických metód do ekonómie. Po ňom je pomenovaný Jevonsov paradox, ktorý poukazuje na to, že zvyšujúca sa efektívnosť využívania určitého zdroja vedie k zvýšeniu spotreby daného zdroja. Efektívnejší zdroj sa stáva lacnejším a tým aj dostupnejším a využívanejším. Tento poznatok dokumentoval W. S. Jevons na zvýšení spotreby uhlia, ktoré sprevádzalo zvýšenie účinnosti parného stroja. To, že Jevonsov paradox pôsobí v mnohých oblastiach (napr. v potravinárstve, doprave a pod.), sa preukázalo mnohokrát. Skúmaním pôsobenia Jevonsovho paradoxu sa zaoberal celý rad autorov aj v posledných rokoch [napr. 1 – 5]. Pôsobenie tohto paradoxu dokazujú mnohé detailné štúdie, hoci v rozličných produktoch, službách a odvetviach pôsobí nerovnakou mierou. Starší si určite spomenú, ako sa počas širokého zavádzania výpočtovej techniky do praxe hovorilo o „bezpapierovej kancelárii“.

Zamyslime sa teda nad tým, ako sa Jevonsov paradox prejavuje v oblasti politiky energetickej hospodárnosti budov.

Jevonsov paradox a zlepšovanie energetickej hospodárnosti budov

Energetická politika Európskej únie sa v oblasti výstavby a stavebného priemyslu zameriava na znižovanie spotreby energie na prevádzku budov, ktoré motivuje v prvom rade obmedzenie globálneho prehrievania Zeme. Logicky možno predpokladať, že dôsledkom zvýšenia energetickej hospodárnosti budov bude zníženie spotreby energií a emisií skleníkových plynov. Ak sa na túto logiku pozeráme iba v jej úzkom rámci – vyššia energetická hospodárnosť znamená menšiu spotrebu energie a menej emisií –, problém sa zdá úplne jasný. V širších súvislostiach sa prejaví pôsobenie Jevonsovho paradoxu, ktorý má tieto základné efekty:

  • priame – zníženie nákladov na energie spravidla vedie k jej zvýšenej spotrebe,
  • nepriame – úspory zo zníženia nákladov umožňujú nakupovanie iných produktov a služieb, čo sa prejaví na ekonomickom raste a spotrebe a tá v energetickom vyjadrení zmenšuje očakávané úspory, ba môže aj zvýšiť pôvodnú energetickú spotrebu.

Exaktne hodnotiť a merať uvedené efekty je náročné, lebo treba zohľadniť aj iné mikro- a makroekonomické faktory. Napríklad zvyšovanie energetickej hospodárnosti budov sa zväčša spája so zvýšenými materiálovými vstupmi na ich opláštenie (hrubšia tepelná izolácia, trojsklá v oknách a pod.) aj na technické vybavenie budov (mechanické vetranie s rekuperáciou tepla, fotovoltické zariadenia a pod.). Výroba a doprava (často z veľkej diaľky) týchto materiálov a zariadení sú v mnohých prípadoch energeticky náročné a v hodnotení energetickej hospodárnosti budov sa spravidla nezohľadňujú. Predpokladá sa, že náklady na zabudovanú energiu sa spoľahlivo vrátia v podobe úspor pri prevádzke energeticky hospodárnych budov. To nemusí byť pravda pri prechode z ultranízkoenergetických (pasívnych) budov na tzv. nulové domy, keď sa v absolútnych číslach relatívne malé úspory energie dosahujú vysokými materiálovými a ďalšími nákladmi. Samozrejme, pre biznis je to dobré, pre našu planétu už menej.

Článok dočítate v aktuálnom vydaní časopisu EUROSTAV

 


Autor
prof. Ing. Jozef Hraška, PhD.
Digitalizované ukážky časopisov
E-shop eurostav
Archbooks
YTONG