späť na obsah časopisu

 

Národná kultúrna pamiatka Pradiareň 1900 nedávno odhalila svoj vzhľad. Obnovu a konverziu tejto významnej priemyselnej pamiatky v Bratislave profesionálne zvládli architekti z ateliéru BOUDA MASÁR architekti. K historickým prvkom citlivo zakomponovali súčasné a  aj po konverzii budovy dokázali zachovať jej jedinečné kúzlo a atmosféru. Dnes, po dvojročnej rekonštrukcii, ponúka budova moderné kancelárske priestory, ktoré však vynikajú svojou históriou. O tom, ako prebiehala obnova a čoho všetkého sa týkala, sme sa porozprávali s architektom Ivanom Masárom z ateliéru BOUDA MASÁR architekti.

Miesto: Svätoplukova a Páričkova ulica, Bratislava Investor: YIT Slovakia, a. s., a RSJ Investments Architekti: BOUDA MASÁR architekti, s. r. o., Juraj Almássy, Peter Bouda, Richard Čečetka, Ivan Masár Realizácia: 2018 – 2020 Celková nájomná plocha po rekonštrukcii: 14 870 m2

 

Pamätáte sa ešte na prvú návštevu Pradiarne? V akom stave bola a čo vás na nej najviac uchvátilo?

Na prvú návštevu sa pamätám veľmi dobre. Dovtedy som vnímal Pradiareň len z ulice ako štandardnú, ničím nevynikajúcu priemyselnú budovu. Netušil som, že výmena okien v šesťdesiatych rokoch tak veľmi zmenila jej pôvodnú architektúru. Prvý dojem pri pohľade zvnútra bývalého areálu bol ešte rozpačitejší. Pradiareň bola obostavaná novšími prístavbami a budovami, ktoré dokonale zakrývali jej skutočný charakter. Ten začal byť zjavný až v interiéri. Ako prvý ohromil veľký halový priestor s radmi liatinových stĺpov, drevenou podlahou a pravidelným rastrom klenbičiek. Tento dojem nedokázal prehlušiť ani nekonečný neporiadok a zúbožený stav, v ktorom sa budova nachádzala.

Na tomto mieste by som rád spomenul, že z prvej obhliadky si síce odnesiete silný dojem, ktorý môže ovplyvniť vašu ďalšiu prácu na projekte, no skutočný obraz získate až z podkladov, ktoré pripravujú tímy pamiatkarov a výskumníkov. Tie sú skutočným základom pre návrh obnovy.

 

Potom asi nasledovala veľmi zaujímavá fáza hľadania návrhu konceptu stavby a jej dizajnu... Potvrdilo sa u vás to povestné, že prvý nápad je najlepší?

Prvý nápad vychádzal práve z dojmu z prvej návštevy. Obhliadka nás presvedčila, že najväčšou hodnotou Pradiarne je úžasný pocit z vnútorného priestoru v kombinácii s výtvarným detailom, reprezentovaným zachovanými architektonickými a konštrukčnými prvkami. Pri prvotnom koncepte sme sa snažili zachovať a posilniť tieto prednosti. Sústredením všetkých potrebných priestorových prvkov, súvisiacich s novou funkciou (výťahových a inštalačných šách, hygienických zariadení, technických priestorov, hlavných rozvodov) do jednej pozdĺžnej línie, vytvorenej vloženou plošinou, sme sa snažili v maximálnej možnej miere zachovať halový priestor a dať vyniknúť architektúre jedinečného konštrukčného systému. Tak ako pri všetkých pamiatkových obnovách, aj tu sme sa snažili oživiť pôvodný ráz budovy a súčasne ho dotvoriť a akcentovať prvkami súdobej architektúry. Hlavným prostriedkom bola rehabilitácia pôvodnej architektúry, ku ktorej výrazným spôsobom prispela obnova pôvodného tvaroslovia okien s vertikálnym členením a oblúkovým nadpražím.

Nezanedbateľnou súčasťou konceptu bol aj spôsob začlenenia Pradiarne do nového urbanizmu. Budova pôvodne tvorila vonkajšiu hranicu uzatvoreného areálu, oddeľovala ho od ulice. V novom urbanistickom koncepte je zo strany bývalého areálu navrhnuté námestie a budova sa stáva prvkom, ktorý prepája tento nový verejný priestor s mestským prostredím na Svätoplukovej ulici. Náš prvotný koncept predpokladal hlavný vstup z námestia cez prízemie Silocentrály (zachovaného objektu energetickej centrály pôvodnej továrne, situovaného zo strany areálu, prepojeného s Pradiarňou) nadväzujúci na nákupnú pasáž v Pradiarni, prepojenú so Svätoplukovou ulicou. Tak by vznikol plynule prechodný, živý parter v štýle mestských pasáží. Investor sa neskôr priklonil ku konvenčnejšiemu riešeniu s výraznou vstupnou halou a obchodnými priestormi skôr orientovanými navonok. Základná myšlienka priechodnosti budovy sa však zachovala.

 

Výsledkom obnovy je konverzia výrobných priestorov na moderné kancelárie a retail. Čo všetko vás obmedzovalo alebo viedlo ku kompromisom pri vytváraní konceptu obnovy tejto industriálnej pamiatky?

Na úspešnú obnovu pamiatky je veľmi dôležité zvoliť novú funkciu tak, aby bola zlučiteľná s priestorovými a konštrukčnými danosťami historickej budovy. V prípade konverzie Pradiarne sa táto podmienka naplnila, preto sme nemali pocit, že by nás pôvodná architektúra obmedzovala. Skôr nás inšpirovala. Obmedzenia sú skôr vo finančnej rovine. Kvalitná obnova pamiatky je finančne oveľa náročnejšia než štandardná novostavba. Budúci klient však očakáva podmienky prenájmu porovnateľné so štandardným trhom. Tu vzniká napätie, ktoré je nutné každodenne riešiť.

Na aké historické „poklady“ ste v budove narazili? Podarilo sa všetky zachovať?

Samotnému navrhovaniu predchádzal architektonicko-historický výskum, ktorý odhalí, skatalogizuje a opíše všetky hodnotné historické prvky budovy. 

 

Celý rozhovor nájedete v aktuálnom vydaní časopisu EUROSTAV

Digitalizované ukážky časopisov
E-shop eurostav
Archbooks
YTONG