späť na obsah časopisu

 

Bolo akýmsi nepísaným pravidlom, že projektová dokumentácia pre rodinný dom vypracovaná v stupni DSP, t. j. dokumentácia pre stavebné povolenie, nikdy neobsahovala samostatnú časť s názvom Vzduchotechnika. Nech by sme sa na konkrétne technické riešenie vetrania rodinného domu opýtali kohokoľvek, každý by automaticky odpovedal, že vetrať sa bude prirodzeným spôsobom oknami, a viac by pozornosť tejto otázke nevenoval. Odsávač pár nad kuchynským sporákom bol súčasť kuchyne, podtlakové vetranie hygienických miestností (kúpelne, WC) sa urobilo len tak priamo na stavbe ventilátorom umiestneným v obvodovej stene, a to len v prípade, že z nejakého dôvodu nebolo možné vetrať tieto miestnosti oknami.

Skutočnosť, že každé otvorenie okna síce znamenalo vyvetranie miestnosti, no nikdy nie dostatočné a v pravidelných intervaloch, nikoho netrápila. Navyše, táto výmena „vydýchaného“ vzduchu za čerstvý predstavovala buď značnú tepelnú stratu v chladnom ročnom období, alebo nepríjemný tepelný zisk v teplom období roka. Otázka energetickej hospodárnosti rodinných domov nebola aktuálna.

Sprísňovanie energetických predpisov

Už od roka 2012 sa postupne sprísňujú všetky energetické záväzné predpisy pre stavebné objekty pozemného staviteľstva. Realizácia tohto sprísňovania sa naplánovala na tri časové i technické úrovne. Prvá úprava vstúpila do platnosti 1. 1. 2013 vyhláškou MDVRR SR č. 364/2012 Z. z.[7], ktorou sa vykonáva zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení zákonov v znení neskorších predpisov [5]. Zadefinoval sa nový termín nízkoenergetická budova, t. j. stavba s energetickou hospodárnosťou globálneho ukazovateľa B. Ďalšia úprava vstúpila do platnosti 1. 1. 2017 vyhláškou č. 324/2016 Z. z.[8], teraz už so zadefinovaním ďalšieho nového termínu ultranízkoenergetická budova, t. j. stavba s energetickou hospodárnosťou globálneho ukazovateľa A1. Pred nami je posledná, zatiaľ najprísnejšia úprava, čo sa týka energetických opatrení [1, 2]. Vyhláška č. 35/2020 Z. z. s účinnosťou od marca tohto roku upravuje predchádzajúce vyhlášky a definitívne zavádza kritériá, po ktorých aplikovaní budeme nazývať novopostavené objekty budovami s takmer nulovou spotrebou energie, t. j. stavbami s energetickou hospodárnosťou globálneho ukazovateľa A0.

Na správne pochopenie znenia vyhlášok je potrebné poznať definície základných termínov. Všetky úpravy v energetických predpisoch sledujú jeden spoločný cieľ – dosiahnuť požadovanú energetickú hospodárnosť postupne všetkých budov.

 

  • Energetickú hospodárnosť budovy definuje množstvo energie potrebnej na splnenie všetkých energetických potrieb súvisiacich s normalizovaným užívaním budovy, najmä množstvo energie potrebnej na vykurovanie a prípravu teplej vody, na chladenie, vetranie a na osvetlenie. Určuje sa výpočtom alebo výpočtom s použitím nameranej spotreby energie a vyjadruje sa v číselných ukazovateľoch potreby energie v budove a primárnej energie.
  • Primárna energia je energia z obnoviteľných a neobnoviteľných zdrojov, ktorá neprešla procesom konverzie ani transformácie.
  • Globálny ukazovateľ minimálnej energetickej hospodárnosti budovy definuje primárna energia, ktorá sa určí z množstva energie dodanej do technického systému budovy cez systémovú hranicu podľa jednotlivých miest spotreby v budove a energetických nosičov upraveného konverzným faktorom primárnej energie.

 

V závislosti od hodnoty globálneho ukazovateľa pre primárnu energiu sa v zmysle vyhlášky č. 364/2012 Z. z. (Príloha č. 3) členia budovy rodinných domov do nasledujúcich energetických tried (tab. č. 1): 

 

Tab. č. 1 Energetické triedy pre rodinné domy podľa globálneho ukazovateľa – primárna energia (kWh/(m2.a))[7]

Kategória

budovy

Triedy

energetickej hospodárnosti budovy

A0*)

A1

B

C

D

E

F

G

Rodinný dom

£ 54

55 – 108

109 – 216

217 – 324

325 – 432

433 – 540

541 – 648

> 648

 

*) Budova, ktorá spĺňa požiadavku na globálny ukazovateľ energetickej triedy A0 podľa kategórie budov, sa v prípade, že sa energia odvádza alebo uskladňuje, zatrieďuje do podtriedy A0+.

 

Doterajšia snaha stavať nové rodinné domy, ktoré svojou prevádzkou minimálne zaťažujú životné prostredie, sa od 1. 1. 2021 stane záväznou povinnosťou. Všetky domy budú ekologické, pretože pri ich výstavbe sa jednak budú využívať prírodné materiály a jednak budú mať výrazne znížené prevádzkové náklady počas celého obdobia životnosti. Zvýši sa aj samotná hodnota domu oproti domom postaveným v kvalitatívne nižších energetických triedach. Je však dôležité spomenúť aj skutočnosť, že výstavba takýchto rodinných domov bude vyžadovať vyššie investičné náklady, na druhej strane si ich majitelia nebudú musieť robiť starosti so zdražovaním energií. Pravdepodobne sa ich nebudú vôbec týkať alebo len okrajovo.

 

Projektovanie nových rodinných domov

Spolupráca medzi projektantom stavebnej časti, projektantom technických zariadení budov a architektom je kľúčovým predpokladom na vytvorenie stavby rodinného domu s takmer nulovou spotrebou energie. Takýto dom by mal žiť v určitej symbióze so svojím prostredím a okolím. Preto je dôležité poznať všetky možnosti nielen domu, ale aj ostatných komodít. Vďaka komplexnej štúdii okolia domu s ohľadom na svetové strany, podnebie, nadmorskú výšku a ďalšie kritériá môžeme čo najefektívnejšie využiť napr. elektrickú energiu z prírodného zdroja (veternú, solárnu energiu), energiu na vykurovanie (tepelné čerpadlo), vzduchotechnický systém, systém zachytávania a ďalšieho využívania dažďovej vody či využiť LED osvetlenie a ďalšie možnosti ekologických úspor [4].

Pri projektovaní rodinných domov sú u nás záväzné tri dôležité predpisy, ktoré ovplyvňujú spotrebu energie pri prevádzke. Sú to jednak dva záväzné právne predpisy – spomínaný zákon č. 555/2005 Z. z. a vyhláška č. 324/2016 Z. z. v znení vyhlášky č. 35/2020 Z. z., a jednak odporúčaná technická norma STN 73 0540-2+Z1+Z2:2019 Tepelná ochrana budov. Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov. Časť 2: Funkčné požiadavky. Konsolidované znenie [9].

Táto norma presne definuje požiadavky na tepelnotechnické vlastnosti jednotlivých stavebných konštrukcií prostredníctvom fyzikálnych veličín tepelného odporu R ((m2.K)/W) a súčiniteľa prechodu tepla U (W/(m2.K)). Stanovuje odporúčané hodnoty súčiniteľa prechodu tepla Ur1 ako normalizované hodnoty ultranízkoenergetickej úrovne výstavby (A1) platné od 1. 1. 2016, hodnoty súčiniteľa prechodu tepla Ur2 ako normalizované hodnoty na budovy s takmer nulovou potrebou energie (A0) platné od 1. 1. 2021. Dokonca uvádza aj prísnejšie cieľové požiadavky Ur3 na budovy s takmer nulovou potrebou energie, než sú odporúčané (tab. č. 2).

 

Článok dočítate v aktuálnom vydaní časopisu EUROSTAV


Autor
doc. Ing. Zuzana Straková, PhD., Ing. Pavol Štefanič Recenzia: Ing. Mária Kurčová, PhD.
Digitalizované ukážky časopisov
E-shop eurostav
Archbooks
YTONG