späť na obsah časopisu

Napriek orientácii konceptu inteligentnej budovy na technológie by mal pri jej tvorbe zohrávať významnú úlohu prepracovaný architektonický koncept. Kreatívna energia vynaložená na tvorbu kvalitného architektonického konceptu inteligentnej budovy sa v budúcnosti vráti vo forme usporenej energie na užívanie a prevádzku budovy, prejaví sa spokojnosťou užívateľov a dlhodobou hodnotou budovy. Kvalita architektonického konceptu je pri tvorbe inteligentnej budovy rovnako dôležitá ako pri tvorbe konvenčnej budovy. Technologické zariadenia implementované do inteligentnej budovy nedokážu suplovať absentujúci architektonický koncept.

 

Vzťah architektonického konceptu a technológie

Architektonický koncept inteligentnej budovy komplexne zohľadňuje lokalitu, čas, ekonomický potenciál a zvyklosti užívateľa. Komplexný pohľad na užívateľa a jeho očakávania, na architektonický koncept a jeho možnosti a na technológiu a jej využiteľnosť vytvára kvalitnú inteligentnú budovu, ktorá komfortom, užívateľnosťou a ekonómiou prevádzky prevyšuje konvenčnú budovu. Pomocou holistického prístupu k problematike inteligentných budov je možné pri ich tvorbe uprednostniť požiadavky a potreby užívateľa. Ak je architektonický koncept premyslený a správny, vytvára predpoklad, že po implementácii optimálnych technologických zariadení sa zvýši jeho prirodzená inteligencia.

V súčasnosti sa koncept inteligentnej budovy často prezentuje ako nadstavbové technologické riešenie budovy. Tento pohľad sa prejavuje ako menej trvácny, odkázaný na špičkové technológie, ktoré morálne rýchlo zastarávajú.

 

História aplikácie technológií v inteligentnej budove

V USA vznikla v roku 1975 spoločnosť United Technology Building Systems Corporation (UTBSC), ktorá už od roku 1981 podporovala vznik konceptu inteligentnej budovy v USA. Spoločnosť UTBSC sa zaoberala riadením a prevádzkovaním technických zariadení na tvorbu vnútornej klímy budov a ich technických zariadení. Už v 80. rokoch 20. storočia dokázala poskytovať užívateľom budov služby automatických kancelárií (vybavených počítačmi, telekomunikačnými službami a sieťami LAN). 

Obr. č. 1 Prvá inteligentná budova na svete Cityplace v Hartforde v štáte Connecticut, USA, Skidmore, Owings & Merrill, 1983

Podľa spoločnosti UTBSC sa prvou inteligentnou budovou na svete stala budova Cityplace v Hartforde v Connecticute, USA, postavená v roku 1983. Podľa výskumníka Alana Kella možno inteligentné budovy v 90. rokoch 20. storočia definovať: „Inteligentná budova je čoraz frekventovanejšia ako stavba poskytujúca prístupné, efektívne a podporujúce prostredie, v ktorom sa môžu stretávať výkonné úlohy štátu a organizácií. Technológia v inteligentnej budove je k užívateľovi čoraz ohľaduplnejšia a prístupnejšia, viac než kedykoľvek predtým [1].“ V definícii Alana Kella cítiť, že technológie v inteligentných administratívnych budovách v USA spočiatku spôsobovali diskomfort pre zamestnancov. Najmä pre nemožnosť manuálneho zásahu do automatického nastavenia. Preto sa v neskoršom období viac dbalo na väčšiu ohľaduplnosť k užívateľom a na elimináciu diskomfortu.

Európska inteligentná budova a technológie

Z výsledkov výskumu DEGW už v roku 1992 vyplynulo: „Ak je užívateľ inteligentnej budovy servilný k technológii, obyčajne to vedie k situácii, že technológia nenapĺňa jeho potreby, čo môže neprijateľne znížiť produktivitu a zvýšiť náklady na prevádzku [2].“ Európska inteligentná budova svojou definíciou kladie dôraz na kvalitu vnútorného prostredia v budove. Inteligentná budova zabezpečuje spokojnosť užívateľov, šetrí energie, náklady na údržbu a prevádzkové náklady. Dlhodobo kvalitné riešenie inteligentnej budovy vzniká kombináciou kvalitného architektonického návrhu a využitia špičkovej technológie. Kritériom hodnotenia inteligentných budov podľa Európskej skupiny pre inteligentné budovy je dôsledné zohľadnenie potrieb užívateľov pri tvorbe konceptu inteligentnej budovy. Podľa Andreu Caraglia: „Európske krajiny zdôrazňujú v odvetviach informačných technológií úlohu inovácií, a tým poskytujú nástroje na identifikáciu konzistentných kritérií na tvorbu inteligentných budov [3].“

 

Dokončenie v aktuálnom čísle 


Autor
doc. Ing. arch. Branislav Puškár, PhD., Recenzenti: prof. Ing. arch. Hana Urbášková, Ph.D, Ing. Andrej Adamuščin, PhD
Digitalizované ukážky časopisov
E-shop eurostav
Archbooks
Inovácie v architektúre a v stavebníctve 2020
YTONG
UDRŽATEĽNOSŤ V ARCHITEKTÚRE A VO VÝSTAVBE 2020