späť na obsah časopisu

Pre rozvoj hlavného mesta Bratislavy bola vždy podstatná otázka bývania a jej riešenie. Za sto rokov existencie štátneho útvaru sa rozmach výstavby zopakoval niekoľkokrát a na zabezpečenie bývania obyvateľstva mesta sa vyvinulo nemalé úsilie. Výstavba mestských obytných súborov bezpochyby patrí k rozvoju mesta. V architektúre Bratislavy sa naprieč storočím vyskytuje niekoľko desiatok vynikajúcich príkladov, preto chceme priblížiť výber najkvalitnejších z nich. 

Hlavné mesto Bratislava, ako správne, hospodárske a priemyselné centrum, bolo počas celého storočia (1918 – 2018) miestom, kde sa koncentrovali dôležité správne inštitúcie a organizácie, čo znamenalo veľký prílev pracovných príležitostí. Mesto niekoľkokrát zažilo stavebný rozmach orientovaný okrem verejných budov aj na výstavbu bytov. Jednými z obľúbených mestotvorných útvarov na bývanie sú obytné súbory. V priebehu storočia vzniklo niekoľko príkladov, ktoré stoja za zmienku, z nich aj tie najstaršie dodnes spĺňajú parametre najkvalitnejšej architektúry. Niekoľko súborov sa postavilo aj po 2. svetovej vojne, no neskôr sa stala trendom hromadná bytová výstavba a jej hlavný produkt – sídliská. Od deväťdesiatych rokov minulého storočia, keď sa ako posledné sídlisko dokončili Dlhé diely na kopci nad Karlovou Vsou, začali postupne vznikať nové príklady, ktoré reprezentujú požiadavky súčasnej doby, úroveň domácich architektov a slovenskú architektonickú scénu. O tom všetkom je tento príspevok.

 

Od vzniku 1. ČSR

Bezprecedentným príkladom podpory bývania bola prvá Československá republika (1918 – 1938), ktorá vznikla po 1. svetovej vojne. V tomto období v Bratislave vzrástol prílev ľudí za prácou a všetci potrebovali bývať. Mesto postupne rástlo, menili sa štvrte, zaberali predmestia. Otázka bývania bola jednou z priorít štátu. Budovali sa byty pre štátnych zamestnancov, napr. poštových zamestnancov, vojakov, železničiarov, legionárov a učiteľov. Takisto banky, poisťovne, priemyselné podniky stavali pre svojich zamestnancov byty, rovnako ako družstvá, združenia a spolky, no aj súkromníci. Štát výstavbu bytov podporoval, bola motivovaná daňovými úľavami. Architektúra na Slovensku v prvom desaťročí tohto obdobia niesla črty historizmu a tradicionalizmu, na niektorých dielach sa prejavil obrúčkový dekorativizmus či rondokubizmus a tzv. národný štýl, až postupom času sa v nej etabloval funkcionalizmus.

 

Najlepším príkladom z obdobia krátko po vzniku republiky sú Legiodomy (1920 – 1929), družstevné domy československých legionárov od Dušana Jurkoviča a Jozefa Pacla. Jurkovič sa chcel postarať o ľudskú dôstojnosť, neformálnu rozmanitosť a nestrojený vzťah k ľudovému umeniu. Súbor pozostáva z deviatich päť- až sedempodlažných nájomných a deviatich rodinných domov. Nájomné domy majú výraznú podnož, členité telo a sú ukončené sedlovou strechou, plasticitu podporujú arkiere, lodžie, rímsy, manzardy, okná a farebnosť, všetko ešte v duchu rondokubizmu. V domoch sú jedno- a dvojizbové byty s lokálnym kúrením a hygienickým zázemím. V medzivojnovom období dostával pôdorys humanizačný obsah, tu sa premietol do predizby spojenej s lodžiou, ktorá mala v malých bytoch zmierniť pocit stiesnenosti. Výška domov sa prispôsobuje stúpajúcemu terénu od Račianskej po Pioniersku ulicu. Rodinné domy ako nižšie sú voľne umiestnené v záhradách, niektoré mali do ulice pergoly, na priečelí po stranách okien sú ozdobené pásmi z glazovaných obkladačiek v duchu ľudového ornamentu.

 

Súbor siedmich pavlačových bytových domov s prízemnými obchodnými priestormi na Šancovej ulici postavilo družstvo Unitas (1931 – 1932) pre sociálne slabšie obyvateľstvo. Autormi sú významní funkcionalistickí architekti Fridrich Weinwurm a Ignác Vécsei, ktorým sa v roku 1930 podarilo realizovať ideu voľnej riadkovej zástavby v mestskej zeleni. Tá bola na bratislavské pomery revolučnou novinkou. Domy majú šesť podlaží, pozostávajú z troch sekcií so samostatnými schodiskami, na koncoch blokov sú dvojizbové (50) a v strede jednoizbové (240) byty. Byty majú racionálnu a úspornú dispozíciu založenú na obývacej izbe s kuchynskou nikou a príslušenstvom, vstupuje sa do nich z pavlačí. Architekti pôvodne navrhli do bytov aj vstavaný nábytok a ľahký mobiliár z oceľových rúrok, čo dokazujú kresby interiéru bytov, tie sa však nerealizovali. Domy sú strohé, tmavočervené pásy kopírovali skelet budovy. Súbor odrážal moderné predstavy o úspornom bývaní a slúži dodnes. Škoda, že hlučná cesta, parkovanie vtiahnuté medzi domami, neudržiavaná parková úprava a zmenená farebnosť zateplenia uberajú konceptu pôvodnú kvalitu.

Obytný súbor Nová doba na Vajnorskej ulici (1932 – 1939) predstavuje nový názor na urbanistické, technické a ekonomické riešenie sociálneho bývania. Aj tento projekt družstva súkromných zamestnancov a robotníkov v roku 1932 navrhol Weinwurm a Vécsei. Architektonický výraz Novej doby je prísny, striedmy a zakladá sa na kontraste plných a členených stien. Koncept návrhu tvorí polootvorený blok. Zo strany rušnej ulice sa vytvorila uličná čiara a na protiľahlej strane vznikol tichý, izolovaný vnútorný dvor. Pôdorysy sú koncipované len s minimálnym stykom jednotlivých bytov, vytvárajú dobré podmienky na relatívne izolované, nerušené bývanie, dobré oslnenie a vetranie všetkých miestností. Izby chráni od hluku zo schodiska vždy príslušenstvo bytu. Jeden blok tvorí 162 bytov piatich typov, sú umiestnené okolo ôsmich schodísk. Sú tu garsónky, normálne jednoizbové, väčšie jednoizbové, normálne dvojizbové a väčšie dvojizbové byty. Byty mali vysoký štandard, do ich dispozície architekti sčasti premietli vlastné sociálne ideály, najmä snahu o kultúrne a hygienické bývanie. Domy boli vybavené ústrednou práčovňou a sušiarňou. Novú dobu tvoria tri bloky. Prvý postavili v rokoch 1933 – 1934 ako unifikovanú oceľovú konštrukciu po prvýkrát na Slovensku na obytnej budove a v takomto rozsahu. Išlo o hospodárnosť realizácie,...

 

Článok si dočítate v aktuálnom vydaní časopsi EUROSTAV


Autor
Ing. arch. Irena Dortjaková
Digitalizované ukážky časopisov
E-shop eurostav
Archbooks
Inovácie v architektúre a v stavebníctve 2020
YTONG
UDRŽATEĽNOSŤ V ARCHITEKTÚRE A VO VÝSTAVBE 2020