späť na obsah časopisu

Zo všeobecného prieskumu vyplýva, že požiar je najväčším strašiakom obyvateľov bytových domov. I keď každý človek pokladá sám seba za zodpovedného, o svojom susedovi to už nemôže tvrdiť s istotou. A tak nám nezostáva nič iné len dúfať, že k tomu najhoršiemu nikdy nepríde. Správcami bytových domov na Slovensku sú väčšinou bytové družstvá, ktoré majú na kvalitnej úrovni prepracované stanovy, ako požiaru predchádzať či ako správne postupovať, keď požiar už vypukol. Myslíme si, že ako spoločnosť sme už urobili dosť pre to, aby sa požiar nestal našou osobnou skúsenosťou, počnúc šírením osvety medzi ľuďmi, končiac konkrétnami technickými riešeniami požiarneho vetrania bytových domov. Napriek tomu sa tieto nehody stávajú.


Budovy na bývanie

Stavebný zákon rozlišuje budovy na bývanie a nebytové budovy. Budovy na bývanie majú najmenej polovicu celkovej využiteľnej podlahovej plochy vyčlenenú na účely bývania. Členíme ich na bytové domy, rodinné domy a ostatné budovy na bývanie, ako sú napr. hotely, penzióny, internáty, ubytovne, detské domovy atď.

Bytový dom je budova, ktorá sa skladá minimálne zo štyroch bytov so spoločným hlavným vstupom z verejnej komunikácie. Tieto byty sú prístupné zo spoločného domového komunikačného priestoru. Rovnako ako rodinný dom, aj bytový dom môže pozostávať z podzemného, nadzemného a ustupujúceho podlažia, príp. podkrovia. Zároveň podľa zákona ide o budovu, v ktorej sú byty a nebytové priestory v spoluvlastníctve a vo vlastníctve jednotlivých vlastníkov a súčasne sú spoločné časti a zariadenia v podielovom spoluvlastníctve [1, 2].

 

Požiar

Na Slovensku oficiálnu definíciu požiaru upravujú právne predpisy a slovenské technické normy, ktoré schvaľuje a vydáva Úrad pre metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky v súlade s medzinárodnými a európskymi štandardmi.

Ide o každé nežiaduce horenie, pri ktorom sú bezprostredne ohrozené životy alebo zdravie fyzických osôb, zvierat, majetok alebo životné prostredie, pri ktorom vznikajú škody na majetku, životnom prostredí alebo ktorého následkom je zranená alebo usmrtená fyzická osoba alebo zviera [3].

Samotný požiar má štyri fázy rozvoja:

  1. fáza rozkladu bez plameňa – čas od vzniku požiaru do intenzívneho rozvoja horenia (vznietenia) podľa druhu materiálu, ktorý horí (3 až 10 minút),
  2. fáza rozvíjajúceho sa požiaru – čas od intenzívneho rozvoja požiaru (vznietenia) až po zachvátenie požiarom všetkých horľavých materiálov (objemové vzplanutie),
  3. fáza rozvinutého požiaru – čas od objemového vzplanutia až do času, keď sa začne znižovať intenzita horenia,
  4. fáza zániku požiaru – čas od zníženia intenzívneho horenia až do úplného vyhorenia horľavého materiálu.

 

Obr. č. 1 Fázy rozvoja požiaru 

Priebeh požiaru (obr. č. 1) môžeme uviesť na modelovom príklade požiaru v byte. Zapáli sa napríklad čalúnenie na pohovke. Zdrojom môže byť cigareta alebo hra so zapaľovačom – malý neškodný plameň. Požiar sa bude vyvíjať takto: plamene šľahajú z operadla pohovky; na to, aby sa oheň mohol rozrásť, potrebuje tri základné ingrediencie – palivo, teplo a kyslík; hlavným zdrojom paliva pre požiar je tu čalúnenie, ako horí, teplo rozkladá ďalšie materiály, tie vytvárajú zmes horľavých plynov a v kombinácii s kyslíkom vzniká v miestnosti oslnivá chemická reakcia a plamene. Plameň sála dovnútra pohovky, teplo a oheň konzumujú čím ďalej, tým viac paliva. Cyklus sa stále opakuje a oheň sa rýchlo rozrastá. Začína sa šíriť po stenách a pri strope sa hromadí ťažký dym. Dym je horúci plyn, ktorému strop bráni v pohybe. Oheň ohrieva aj iné predmety, dochádza k pyrolýze, začína sa z nich dymiť a stávajú sa ďalším palivom. Vzniká rozpálená vrstva, ktorá bude horieť. Po dvoch minútach po zapálení má tento oheň vyššiu teplotu, ako by mal v minulosti. Dôvodom je materiálová skladba, ktorá sa pri zariaďovaní bytov používa. Požiar sa rozrastá z neškodného plameňa a energia, ktorá sa pri tom uvoľnila, zničí byt za menej než desať minút. 

Teraz už je všetko pripravené, aby požiar mohol prejsť do druhej etapy. Celkové priestorové vzplanutie predstavuje pri požiari zlomový okamih, vtedy prechádza požiar z nebezpečnej do extrémne nebezpečnej situácie. Všetko, čo sa sústredilo do jedného priestoru, náhle exploduje a začína ohrozovať iné priestory a ľudí nebezpečným dymom, plameňmi a vysokými teplotami. Oheň voľne horí a každou sekundou sa zosilňuje. V počiatočnej fáze plamene olizujú strop a plazia sa po stenách. Horľavé plyny unikajú k stropu, nemajú sa kde rozplynúť a vytvárajú vrstvu horúceho dymu. Po určitom čase (v závislosti od paliva a priestoru) teplota stúpa a prostredie v priestore sa mení. Časť dymu je nasávaná späť k ložisku ohňa. Vzniká zóna nízkeho tlaku, ktorá umožňuje ohňu dýchať. Dym a teplo sú z hornej vrstvy vytláčané a z dna sa nasáva vzduch, ktorý oheň vyživuje. V priestore sú dve zóny s rozdielnou teplotou. Horúce plyny vytvoria vrstvu dymu, ktorý tlie pri teplotách presahujúcich 800 °C.
Dym si vytvára vlastnú tepelnú turbulenciu, pulzuje ako živý tvor. Teplota stúpa. Ak sa v dyme začnú objavovať plamene, blíži sa celkové vzplanutie. Po krátkom čase sa plyny na rozohriatych stenách vďaka chemickým reakciám zahrejú na rovnakú teplotu, ako má sám oheň. Teplota dosiahne okolo 900 °C a plynové kapsy začínajú reagovať s chladnejším kyslíkom pod sebou. Prehriate plynné zmesi sú v ustavičnom nútenom pohybe smerom od priestoru priameho plameňového horenia do priestorov s menším tlakom. Tam sa miešajú so vzduchom a so vzdušným kyslíkom tvoria horľavý súbor s vysokým energetickým potenciálom. Keď horľavý súbor pod stropom dosiahne horľavú koncentráciu, vznieti sa alebo vzplanie (v závislosti od lokálnych podmienok). Takto vzniknutý oheň sa bude ďalej šíriť pod stropom až po najvyššiu úroveň. Dochádza k vznieteniu samotných plynov, nasleduje ich pulzácia nazývaná aj tanec anjelov. V tejto súvislosti je dôležité pripomenúť, že pri tzv. efekte rollover ide o plyny, ktoré horia pod stropom miestnosti, zatiaľ čo pri efekte nazývanom flashover (priestorové vzplanutie) je v plameňoch celý objem zasiahnutého priestoru (t. j. tepelnou radiáciou spôsobené prehriatie povrchov a vytváranie energeticky vysoko dotovaného primárneho horľavého súboru).

Treťou etapou požiaru je úplne rozvinutý požiar. Na podmienky úplne rozvinutého požiaru sa testujú konštrukcie stien, stropov, uzáverov a ostatných zákonom predpísaných častí stavieb, pri ktorých sa stanoví ich požiarna odolnosť.

 

Viac v akutálnom vydaní časopisu EUROSTAV


Autor
doc. Ing. Zuzana Straková, PhD.
Digitalizované ukážky časopisov
E-shop eurostav
Archbooks
Inovácie v architektúre a v stavebníctve 2020
YTONG
UDRŽATEĽNOSŤ V ARCHITEKTÚRE A VO VÝSTAVBE 2020