späť na obsah časopisu

Verejný priestor sa v územnoplánovacej praxi vníma ako jedna z častí podieľajúcich sa na tvorbe urbanistickej štruktúry. Tento pojem sa v urbanizme často používa a všeobecne sa chápe ako priestor využívaný verejnosťou, ktorý spĺňa určité charakteristiky. Verejné priestranstvá reprezentujú miesta, na ktorých sa vzhľadom na ich funkciu a využívanie obyvateľmi či návštevníkmi miest a obcí intenzívne prejavujú vplyvy zmeny klímy vyplývajúce často z extrémnych prejavov počasia.

 

Verejný priestor, priestranstvo

Podľa definície v Slovníku slovenského jazyka sa pojmom „priestor“ označuje súhrn všetkých miest, v ktorých môže byť umiestená hmota, kým pojem „priestranstvo“ označuje voľné miesto, voľný priestor. Termín priestranstvo je prevzatý aj do zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (v znení neskorších predpisov), v ktorom sa za verejné priestranstvo považuje každý priestor, ktorý:

  • je prístupný všetkým bez obmedzenia, bez prekážok,
  • slúži na všeobecné užívanie (neexistuje právny dôvod, ktorý by obmedzoval jeho využívanie len pre zúžený okruh osôb alebo len na určitý účel),
  • je ako verejné priestranstvo definovaný vo všeobecne záväznom nariadení obce.

Z uvedeného vyplýva, že pojem verejný priestor by sa mal označovať ako verejné priestranstvo.

Jednou zo základných vlastností verejného priestranstva je jeho prístupnosť. Miková a kol. (2010) zdôrazňujú, že takéto priestranstvo má byť otvorené a prístupné všetkým občanom nezávisle od ich pohlavia, rasy, etnicity, veku alebo od socioekonomickej úrovne. Podľa Žužiovej (2014) patria verejné priestranstvá k hlavným faktorom, ktoré ovplyvňujú kvalitu života obyvateľov a rozvoj miest a obcí. Kvalitné verejné priestory pomáhajú budovať komunitu, podporujú sociálnu interakciu a diverzitu užívateľov, majú vplyv na lokálnu ekonomiku, poskytujú užívateľský komfort, často sú súčasťou propagácie zdravého životného štýlu a sú typické dobrou dostupnosťou. Kvalitné verejné priestory sa vyznačujú aspektmi sociálnej rovnosti, prístupnosťou pre všetkých, toleranciou odlišnosti a nediskriminujúcou kontrolou.

Verejné priestranstvá poskytujú možnosti na voľnočasové aktivity, aktívne i pasívne. Preto je pri ich vytváraní vhodné participatívne plánovanie, v rámci ktorého poukáže verejnosť na svoje preferencie (kultúrno-spoločenské aktivity, prírodné prvky, dominanciu zelene a pod.).

Úloha prírodných prvkov (stromov, vody, prejavov počasia – vetra, slnka...) je vo verejnom priestranstve nenahraditeľná. Priekopnícka bola v tomto smere práca Williama H. Whyta, ktorý pred štyrmi desaťročiami sledoval správanie ľudí v mestských priestoroch v New Yorku. Pozoroval ľudí, robil rozhovory a časozberné fotografie. V roku 1980 vyšla ako produkt jeho práce kniha „Spoločenský život malých mestských priestorov“, ktorá je akousi príručkou na vytváranie a správu mestských priestorov. Whyte zaznamenal, že ľudia majú tendenciu sedieť na slnku, ak je teplota vzduchu príjemná, no páči sa im aj pobyt v tieni, keď je oslnenie intenzívne. Ľudia s obľubou vyhľadávali pobyt na vzduchu, pod stromami, ale rovnako dôležitá bola pre nich absencia vetra a prievanu. Z pozorovaní ľudí Whyte zistil, že majú radi vodu vo všetkých formách a na základe správania obyvateľov a návštevníkov mesta tvrdí, že ľuďom by malo byť umožnené dotýkať sa vody v meste.

 

Vodná plocha v Miláne (Taliansko) na námestí Piazza Gae Aulenti využívaná obyvateľmi na osviežovanie. (autorka fotografie: E. Pauditšová, 2019)

 

Mikroklíma verejných priestranstiev

Verejné priestranstvá reprezentujú miesta, na ktorých sa vzhľadom na ich funkciu a využívanie obyvateľmi či návštevníkmi miest a obcí intenzívne prejavujú vplyvy zmeny klímy vyplývajúce často z extrémnych prejavov počasia. Najčastejšie ide o prehrievanie povrchov počas letných vĺn horúčav alebo je to ovplyvňovanie mikroklímy daného priestoru, ktoré súvisí okrem iného aj s manažmentom dažďovej vody.

Teplota vzduchu a relatívna vlhkosť vzduchu sú veličiny, ktoré na mikroklimatickej úrovni ovplyvňuje typ a kvalita povrchov (napr. vegetačné formácie, spevnené plochy a i.). V súvislosti so sledovaním teplotných pomerov v sídlach sa do terminológie zaviedol pojem „tepelný ostrov“, ktorý vyjadruje, že teplota ovzdušia v mestskom zastavanom prostredí je vyššia oproti teplote v okolitej krajine. Riešenie otázky tepelných ostrovov v urbánnom prostredí sa stalo akútnym v posledných rokoch, keď sa v letnom období zvyšuje najmä počet tropických dní a nocí, vyskytujú sa vlny horúčav, teda sled niekoľkých dní a nocí s vysokými teplotami vzduchu. Jedným z opatrení zmierňujúcich vplyvy takýchto extrémnych prejavov počasia je zvyšovanie podielu zelene v sídlach a zároveň zvyšovanie funkčnosti týchto plôch. Zeleň ako aktívny prvok pozitívne ovplyvňuje mikroklímu znižovaním teploty a zvyšovaním vlhkosti. Jedny z prvých meraní v našich podmienkach pochádzajú z roku 2006 (Reháčková, Pauditšová, 2006). Pre potreby sledovania mikroklimatickej funkcie vegetácie sa v júli (počas vybraných tropických dní) realizovali merania teplôt vzduchu a relatívnej vlhkosti vzduchu. Sledovania sa vykonali v 6 lokalitách v Karlovej Vsi, mestskej časti Bratislavy. Ako pozorovacie body sa zvolili solitérny strom, trávnik, skupina listnatých stromov, skupina ihličnatých stromov, spevnená cesta pokrytá asfaltom a plocha statickej dopravy – parkovisko. Zámerne sa skúmali plochy lokalizované vo vzdialenosti maximálne do cca 20 m. Výskum potvrdil, že rôzna štruktúra povrchov má zásadný vplyv na mikroklimatický efekt. Rozdiely v nameraných hodnotách teplôt vzduchu a relatívnej vlhkosti vzduchu ukázali, že využitie rôznych vegetačných formácií na zlepšenie mikroklímy v urbánnom prostredí je opodstatnené. Medzi meraniami vybraných ukazovateľov sa zistili výrazné rozdiely, napr. maximálny teplotný rozdiel bol až 14,6 °C medzi teplotou vzduchu na trávniku a pod solitérnym stromom (pri meraní na úrovni terénu). Ochladzovací efekt sa prejavil na všetkých plochách s drevinami. Boli zistené prekvapujúco vysoké teploty vzduchu na trávniku, tie boli v niekoľkých prípadoch vyššie než teploty vzduchu namerané na plochách pokrytých asfaltom (cesta, parkovisko). Relatívna vlhkosť vzduchu bola najvyššia pod solitérnym stromom, čo je v súlade s tvrdením, že staršie a mohutnejšie dreviny vytvárajú stabilnejšiu mikroklímu.

Novšie výskumy realizované v rámci medzinárodného projektu Horizont 2020 RESIN Climate Resilient Cities and Infrastructures (2015 – 2018), na ktorom sa aktívne podieľali pracovníci hlavného mesta SR Bratislavy, Útvaru hlavnej architektky a odborníci Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave, zisťovali na základe meraní termovíznou kamerou efekt rôznych typov vegetačných povrchov. Jedna z pozorovaných lokalít bola vegetačná strecha domu seniorov Archa v Bratislave, mestskej časti Nové Mesto, predstavujúca adaptačné opatrenie, navrhnuté a realizované v rámci projektu „Bratislava sa pripravuje na zmenu klímy – pilotná aplikácia opatrení v oblasti zadržiavania zrážok v urbanizovanom prostredí“. Za projekt zodpovedal Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy. Z hľadiska sadovníckej úpravy sa v zmysle projektu aplikoval rôzny rastlinný materiál, aby bolo možné porovnávať vhodnosť a funkčnosť konkrétnej rastlinnej pokrývky na výsadbu dodatočne vytvorených zelených striech. Cieľom výskumu projektu RESIN bolo okrem iného sledovať teplotu a vlhkosť vegetačných kobercov, a to najmä počas extrémnych prejavov počasia.

 

Článok si dočítate v aktuálnom vydaní časopisu EUROSTAV


Autor
Ing. Tamara Reháčková, PhD., doc. RNDr. Eva Pauditšová, PhD.
Digitalizované ukážky časopisov
E-shop eurostav
Archbooks
Inovácie v architektúre a v stavebníctve 2020
YTONG
UDRŽATEĽNOSŤ V ARCHITEKTÚRE A VO VÝSTAVBE 2020