Ďalšou oblasťou, ktorá mala pozitívny vplyv na poskytovanie hypoték, bola menová politika Európskej centrálnej banky (ECB). Tá v polovici roka 2019 pristúpila k zníženiu depozitnej sadzby o 10 bázických bodov na −0,5 % a znovu rozbehla nákup aktív. Chcela tak lacnými peniazmi efektívne ekonomiku eurozóny, ktorá začala vykazovať spomalenie rastu a stále nízku infláciu.
Keďže ECB musí brať ohľad na eurozónu ako celok, uvoľnená menová politika bola namieste. Pre Slovensko s extrémne nízkymi sadzbami na nových hypotékach to však prináša ešte väčší tlak na zadlžovanie obyvateľstva. Lacné hypotéky a rast príjmov viedli k vysokému tempu rastu dlhu domácností. V zadlženosti domácností sa Slovensko dokonca dostalo na nelichotivú prvú priečku v rámci krajín Vyšehradskej štvorky. Aj preto Národná banka Slovenska (NBS) v posledných rokoch prišla s viacerými opatreniami, ktoré mali zabrániť zadlžovaniu tých skupín obyvateľstva, ktoré by mohli mať v horších časoch problém so splácaním. Popri pôvodných obmedzeniach NBS koncom roka pomerne nečakane ohlásila ďalšie sprísnenie tzv. DSTI limitu na rok 2020, čo bude mať určitý vplyv na vývoj hypotekárneho trhu v tomto roku.
Vývoj nových úverov na bývanie bol v roku 2019 špecifický hlavne obrovskou vlnou refinancovania v záverečnom štvrťroku...
Viac v aktuálnom čísle Eurostav 6/2020