späť na obsah časopisu

Vo viacerých krajinách Európy má hlboké korene nielen súkromné nájomné bývanie, ale dôraz sa kladie aj na dostupnosť bývania pre nižšie príjmové skupiny – sociálne nájomné bývanie. Zásadná zmena pre výstavbu bytov v Holandsku nastala v roku 1901. V tomto roku nadobudol účinnosť Bytový zákon, vďaka ktorému získala vláda väčší vplyv na bytové hospodárstvo a výstavbu miest v Holandsku. Bytový zákon bol a je základom pre holandskú správu bytového hospodárstva, ktorý v priebehu rokov prešiel zásadnými zmenami v oblasti výstavby miest a územného plánovania. Uvedený bytový zákon v Holandsku legálne ustanovil bývanie ako spoločnú vnútroštátnu zodpovednosť založenú na koncepte všeobecného prístupu k dostupnému bývaniu pre všetkých.

Pojem sociálne bývanie sa osobitne vzťahuje na nájomné bývanie podporované vládou, ktorá má v úmysle podporiť tých obyvateľov, ktorí na základe svojich príjmov a majetku nie sú schopní si sami zabezpečiť primerané bývanie na voľnom trhu. Holandsko sa preukázalo ako jedna z vedúcich krajín pri udržiavaní svojho fondu sociálneho bývania a tiež neumožňuje stigmatizáciu sociálneho bývania ako „zlého“ alebo určeného len „pre najchudobnejších v spoločnosti“.

Úloha bytových organizácií v bytovej politike Holandska

Významnú úlohu v Holandsku (ako aj v Rakúsku) zohráva spolupráca neziskových bytových organizácií s miestnymi samosprávami, ktoré rozpracovávajú miestnu bytovú politiku a ovplyvňujú kvalitu bývania. V minulosti poskytovali samosprávy podporu neziskovým bytovým organizáciám vo forme dotácií, ktoré však boli zrušené. V novej situácii sa zdôrazňuje úloha asset manažmentu bytových organizácií. Holandské neziskové bytové organizácie zabezpečujú výstavbu nových bytov, ktoré predávajú za trhové ceny a z takto vytvoreného zisku subvencujú vlastnícke alebo nájomné byty nízkopríjmových skupín obyvateľstva.

Významným zameraním ich činnosti je vytváranie hodnoty, čo v danom kontexte znamená snahu o to, aby po uplynutí doby odpisovania bytových domov (30 rokov) boli tieto byty stále dobre predajné na trhu, aj keď ich účtovná hodnota sa môže rovnať nule. Na zachovanie, resp. zvýšenie ich hodnoty, má vplyv najmä využitie kvalitných materiálov, celkový vzhľad lokality, kde bol dom postavený a okolité životné prostredie, ktoré priťahuje alebo naopak odpudzuje uchádzačov o byty. Z uvedených dôvodov neziskové bytové organizácie kladú veľký dôraz na záhradnú a parkovú úpravu a celkovo dobrý stav infraštruktúry. Za viac ako sto rokov fungovania neziskového bytového sektoru v Holandsku, bytové spoločnosti (rôznych právnych foriem) sa stali majiteľmi obrovského majetku vo forme bytového fondu a peňazí. Z tohto dôvodu sú schopné financovať novú bytovú výstavbu z prevažne vlastných zdrojov s nulovým alebo s nízkym úročením.

V Holandsku v súčasnosti funguje viac ako 600 neziskových bytových organizácií a cca 58 000 asociácií vlastníkov bytov, ktoré však tvoria relatívne malú časť podielu holandského domového trhu s nehnuteľnosťami. Ako uvádza Ouwehand (2002), v Holandsku začali prvé neziskové bytové organizácie vznikať z iniciatívy prosperujúcich fabrikantov, ktorí výstavbou nájomných bytov pre svojich zamestnancov sledovali zlepšenie ich životných podmienok
a následne vyššiu pracovnú motiváciu a výkonnosť.

Neziskové bytové organizácie v Holandsku začínali v minulosti bez svojho vlastného kapitálu a ...


celý článok prečítate v aktuálnom čísle časopisu Eurostav


Autor
doc. Ing. Daniela Špirková, PhD.
Digitalizované ukážky časopisov
E-shop eurostav
Archbooks
Inovácie v architektúre a v stavebníctve 2020
YTONG
UDRŽATEĽNOSŤ V ARCHITEKTÚRE A VO VÝSTAVBE 2020