späť na obsah časopisu

Investori a developeri chcú ponúkať svojim klientom čoraz kvalitnejšie výstupy z pripravovaných projektov a práve to umožňuje virtuálna realita. Pomocou vysokého rozlíšenia, skutočných fyzických objektov, haptických vnemov, simulácie pohybu a interakcie dosahujeme okamžité prežívanie a umocnenie zážitku – aj architektonického, prípadne urbanistického. VR technológie umožňujú vziať objekty zo skutočného sveta a reálne vidieť, ako interagujú s prostredím, čo je základným poslaním architektúry.

Pojmy a rozdiely

Virtuálna realita. Pojem virtuálna realita (virtual reality, VR) navrhol Jaron Lanier, zakladateľ spoločnosti VPL Research, v roku 1989, ktorý ohlásil túto novú technológiu. „Jedno z asi najzakorenenejších nedorozumení pri diskusii o súčasnej digitálnej kultúre je myšlienka, že virtuálne by sa malo ponímať v opozícii s materiálnou realitou. Virtus v pôvodnom význame označuje silu a schopnosť... To, čo chýba vo virtuálnom svete, nie je realita, ale existujúci stav... Postavili sme proti sebe virtuálne a reálne: túto terminológiu však treba opraviť. Virtuálne je protiklad nie reálneho, ale súčasného. Virtuálne je plne reálne v rovnakej miere, ako je virtuálne... V súčasnosti sme svedkami opaku: súčasné sa transformuje na virtuálne“ (Lorenzo-Eiroa, 2013).

Virtuálna realita je počítačom generované, umelé prostredie, ktoré človeku verne pripomína realitu. Ide o trojrozmerný priestor, ktorý umožňuje istú formu interakcie s okolitými objektmi pomocou špeciálnych zariadení. VR simuluje fyzickú prítomnosť na miestach v reálnom alebo myslenom svete. Úplne prekrýva reálne prostredie, v ktorom sa jej používateľ nachádza – ide o úplné ponorenie do plne umelého prostredia. Používateľ je tak izolovaný od skutočného sveta. VR sa zameriava na sprostredkovaný obsah a stimuláciu zmyslov. Na jej vytvorenie musí počítač dostať všetky relevantné údaje o objektoch v danom prostredí – špecifikáciu, pozície, smer pohľadu, interakciu.

Rozšírená realita. Tento pojem (augmented reality, AR) zaviedol Ronald T. Azuma v roku 1997. AR a VR sú úplne odlišné z hľadiska svojich cieľov i v spôsobe podania zážitku používateľom. „Rozšírená realita je živý, priamy alebo nepriamy náhľad na fyzický, reálny svet, ktorý je doplnený (rozšírený) počítačovo generovanými prvkami (CG) ako zvuk, video, grafika alebo GPS dáta“ (Kučera, 2019). V rozšírenej realite teda vidieť prirodzený svet prekrytý vrstvou digitálneho obsahu – digitálnymi objektmi. Prostredie AR obsahuje reálne aj virtuálne prvky, pričom s oboma druhmi možno manipulovať v reálnom čase, teda sa aj navzájom ovplyvňujú. Nie sú však navzájom voči sebe ukotvené. AR možno použiť prakticky všade, aj vďaka prenosným zariadeniam.

Zmiešaná realita. Tento pojem (mixed reality, MR alebo XR) vznikol v 90. rokoch minulého storočia a pôvodne slúžil na kategorizáciu digitálnych obrazoviek. Dnešné systémy (VR a) AR používajú aj senzory na skenovanie prostredia v reálnom čase, zaznamenávajú a vytvárajú priestorový zvuk, sú schopné rozoznávať fyzikálne objekty, ich pozíciu, ako aj pozíciu používateľov, môžeme ich ovládať hlasom či pohybom rúk. Zmiešaná realita je jednoducho niečo medzi virtuálnou a fyzikálnou realitou.

Zaoberá sa „kombináciou reálneho sveta a počítačom generovaných dát, kde počítačom generované grafické objekty sa vmiešavajú do reálneho prostredia a naopak v reálnom čase“ (Funtík, 2018). Vyznačuje sa aj interaktívnosťou. Fyzické a digitálne prvky tu koexistujú a dá sa s nimi interagovať v reálnom čase. V MR sú teda virtuálne objekty responzívne a integrované do reálneho sveta – možno interagovať so skutočným svetom i s virtuálnym prostredím.

 Aktuálna situácia

Implementácia informačných a komunikačných technológií (IKT) v stavebných firmách je relatívne nízka, rovnako využívanie pokročilejších IKT technológií, ku ktorým možno zaradiť aj virtuálnu realitu. Toto konštatovanie vyplýva predovšetkým z porovnania s ostatnými odvetviami hospodárstva podľa štatistík Eurostat-OECD, v ktorých sa stavebníctvo v roku 2019 umiestnilo na predposlednom mieste (pred textilným a odevným priemyslom).

„Široké uplatnenie technológie virtuálnej reality je nepochybne dôležitou príležitosťou na rast a modernizáciu mnohých oblastí“ (Song, 2018). Technológia VR sa v súčasnosti využíva napr. v hernom priemysle, pri vzdelávaní, v dizajne, zdravotníctve či v armáde. Sem siahajú aj jej prvopočiatky – podobne ako iné technológie, aj VR a AR vzišli z armádneho výskumu. Ďalší vývoj sprostredkovali veľké výskumné centrá.

„Nevystačíme si už len s osvedčenými schémami svojich riešení, pretože život a jeho okolnosti sa výrazne menia,  menia sa teda aj paradigmy a metódy... Vstup virtuálnej reality do spojitosti s architektúrou zásadným spôsobom mení repertoár našich výrazových a pracovných prostriedkov a robí ho prakticky neobmedzeným. Schopnosť zažiť priestor, ktorý nemôžeme navštíviť alebo ktorý ešte neexistuje, je základom všetkého, čo denne robia takmer všetci profesionáli na poli architektonických vizualizácií, takže virtuálna realita je komplementárna a posúva našu činnosť na inú úroveň. Profesia architekta tradične smerovala k plánovaniu budúcich fyzických environmentov a stavieb... Realita bola vždy fyzická a prítomná... Komplikovanosť sveta reality a zložitosť kreatívnych nástrojov, nielen digitálnych technológií, vytvorili pre prácu architekta ďalšiu novú a plnohodnotnú polohu“ (Vaško, 2014).

Mnohí sú dnes presvedčení, že virtuálna realita sa stane integrálnou súčasťou architektonického vizualizačného procesu – VR má obrovský potenciál ako komunikačné médium, zvlášť v oblastiach, akými sú architektúra a produktový dizajn. Pre nových profesionálov vstupujúcich na trh v tejto oblasti bude zdatnosť v navrhovaní vo virtuálnej realite s najväčšou pravdepodobnosťou očakávanou zručnosťou, čo zásadne zmení súčasný repertoár umelcov.

Využiteľnosť v architektúre

Dnešné 3D modely sú oveľa kvalitnejšie a zobrazujú realitu tak ako nikdy predtým...

článok dočítate v aktuálnom čísle časopisu Eurostav


Autor
Bc. Ing. arch. Lucia Benkovičová, PhD
Digitalizované ukážky časopisov
E-shop eurostav
Archbooks
Inovácie v architektúre a v stavebníctve 2020
YTONG
UDRŽATEĽNOSŤ V ARCHITEKTÚRE A VO VÝSTAVBE 2020