FAD-eCO2 1-2/2022

Témou tohto čísla Eurostavu sú uhlíkovo neutrálne budovy, preto na chvíľu opustíme aktuálnu tému tejto rubriky, ocenené stavby súťaže PHA, a pozrieme sa na jeden projekt zameraný na zmierňovanie uhlíkovej stopy – jeho akronym je uvedený v nadpise. Zároveň nadviažeme na článok „Školy nás školia“ z decembrového čísla tohto časopisu. Jan Vodňanský v jednom zo svojich programov po opise, ako spisovatelia píšu len úchytkom popri iných aktivitách, hovorí: „Len málo žijúcich spisovateľov sa dokáže zdisciplinovať natoľko, aby úplne prestali písať.“ O architektoch to platí tiež. Napokon, ktorá budova má najmenšiu uhlíkovú stopu? Tá, ktorá sa nepostaví... Pravda je, že nepostavená architektúra je bežnejšia než nenapísané knihy. Študentské projekty, manifesty veľkých architektov či virtuálne budovy metaverza len nepatrne ovplyvnia klímu planéty. Je tu však ďalšia skupina stavieb, ktoré nestaviame: budovy, ktoré boli postavené už dávnejšie a ktoré po obnove využívame ďalej namiesto ich zbúrania a nahradenia novou architektúrou, neraz menej hodnotnou, no s mnohými tonami „viazaných“ emisií CO₂.

Obnova budov má dve roviny. Jednou z nich je spomínaná ohľaduplnosť k prostrediu, druhou zachovanie architektonických hodnôt či obrazu mesta. O tejto kultúrnej udržateľnosti by sme mali hovoriť častejšie (zabúda sa na ňu v honbe za ziskom) a obe tieto roviny musíme pri rekonštrukciách zohľadňovať. Pri „zateplení panelákov“ by stačila solídna technická úroveň komplexnej obnovy v spojení s elementárnou slušnosťou a architektonickou kvalitou, pri obnove historických a pamiatkovo chránených budov však máme, pokiaľ ide o možnosti stavebných úprav, obmedzený manévrovací priestor: prioritu má zachovanie charakteru a výrazu stavby.

Limity a potenciály

Takouto architektonicky hodnotnou a pamiatkovo chránenou stavbou je aj budova Fakulty architektúry a dizajnu STU (FAD) od architekta Emila Belluša. Je to zároveň budova, ktorá by popri svojich utilitárnych funkciách mala byť aj učebnou pomôckou pre študentov architektúry. V tej „architektonickej“ rovine to funguje čoraz lepšie, miznú niektoré necitlivé úpravy a aj na toalety sa už dá vstúpiť bez pocitu hanby. Príspevok k menším emisiám CO₂ z prevádzky budovy tu však dosahujeme ťažšie: na architektonický výraz fasád nesmieme siahnuť, efektivita vnútorného zateplenia pomerne malých plôch stien je otázna, nedávna výmena okien nenecháva priestor na ich zlepšenie v dohľadnom čase a snaha o úspory energie pri vetraní naráža na ekonomické limity. Pritom však chceme, aby bola naša budova príkladom, aby ukazovala verejnosti i študentom, ako sa veci dajú robiť čo najlepšie aj z environmentálneho hľadiska. Preto sme sa pustili do hľadania možných riešení v rámci interného výskumného projektu FAD-eCO₂ [1, 2]. Skúmame možnosti, ako na našej fakulte („FAD“) zmenšiť („-„) emisie skleníkových plynov („eCO₂“) spojené s jej prevádzkou. Možnosti, ktoré presahujú rámec konvenčných technických riešení – obmedzenia tohto „hard“ prístupu v pamiatkovo chránenej budove sme už spomenuli. Sústreďujeme sa najmä na „soft“ riešenia spočívajúce v úprave prevádzky budovy a správania jej užívateľov.

Zvonku i zvnútra

Naprieč Európou badať snahu univerzít stať sa motorom a inšpiratívnym príkladom napĺňania cieľov udržateľnosti. Napríklad v Rakúsku sa už v roku 2012 sformovala aliancia štrnástich univerzít, v rámci ktorej vznikol projekt s názvom UniNEtZ [3]. Projekt prepája univerzity a vládny sektor a je zameraný na sledovanie a možnosti implementácie cieľov udržateľného rozvoja OSN (SDGs) [4] v Rakúsku. Zároveň sa projekt zameriava na smerovanie k SDGs v univerzitnom výskume, vo vzdelávaní i v riadení univerzít. Najviac nás inšpirovala viedenská Universität für Bodenkultur, ktorá chce byť vzorovou školou v oblasti udržateľnosti [5].

 Percentuálne rozloženie emisií skleníkových plynov univerzity BOKU [5]

Obr. č. 3 Znázornenie rôznych úrovní hodnotenia životného cyklu budovy [6]

Súvisí to aj s cieľmi Európskej únie v oblasti znižovania emisií (aktuálne zvýšenými zo 40 na 55 % do roka 2030), s požiadavkami Európskej zelenej dohody a so záväzkami v Pláne obnovy. Univerzita, ktorá je prostredím formovania budúcich odborníkov, by mala byť v oblasti dosahovania uhlíkovej neutrality vzorom a príkladom pre študentov aj pre spoločnosť. Na splnenie týchto cieľov budú potrebné nielen finančné prostriedky na modernizáciu budov i vybavenia, ale aj zmeny správania zamestnancov a študentov. Na to, aby sme to na FAD efektívne dosiahli, musíme poznať zdroje a množstvo emisií CO₂. Z ich komplexnej analýzy je možné stanoviť ciele a účinné postupy na ich zníženie. Zvlášť môžeme posudzovať zdroje emisií súvisiace s fyzickou podstatou budovy a zdroje súvisiace s prevádzkou, organizáciou a manažmentom inštitúcie: fakulta je budova, no fakulta sú aj ľudia. A hoci sme zdôraznili motiváciu zvonka, treba počítať aj s (latentnou) vnútornou motiváciou univerzít a ich súčastí prispieť k udržateľnému životu na planéte – napriek chýbajúcej systémovej podpore a dominancii iných tém v komunikácii našich univerzít.

Ako eko

V rámci projektu FAD-eCO₂ je naším cieľom vypracovanie akčného plánu „dekarbonizácie“ fakulty s dôrazom na prevádzku, procesy a správanie užívateľov. Výsledkom má byť komplexný elektronický manuál na redukciu uhlíkovej stopy fakulty a vytvorenie rámcového plánu, ktorý bude identifikovať jednotlivé oblasti a možnosti implementácie strategických opatrení na zvýšenie udržateľnosti prevádzky. Opatrenia delíme podľa náročnosti ich implementácie (finančnej, technickej, spoločenskej, časovej), identifikujeme vhodné ukazovatele na sledovanie progresu v jednotlivých oblastiach. Cieľom projektu je aj návrh nástrojov na motiváciu zamestnancov a konceptu propagácie opatrení na zvyšovanie udržateľnosti. Hoci hlavným cieľom je redukcia emisií CO₂, projekt bude riešiť aj ďalšie opatrenia na zvýšenie udržateľnosti FAD.

Projekt pozostáva zo štyroch nadväzujúcich fáz (pracovných balíčkov). Zámerom tej úvodnej je analýza súčasného stavu, zber dát a podkladov – to je nutné na vyhodnotenie zmeny emisií oxidu uhličitého do atmosféry v súvislosti s prevádzkou FAD. V rámci tejto fázy sa venujeme aj analýze fyzického stavu objektu, v rámci letnej školy „BIM neFÁDne“ sme so študentmi pripravili základ virtuálneho modelu budovy [7]. Problémom je horšia dostupnosť východiskových dát, v minulosti chýbal presný monitoring a dnes musíme zohľadňovať výkyvy spôsobené pandémiou. Emisie skleníkových plynov delíme na priame a nepriame (najmä z importovanej energie, z dopravy a z výroby produktov, ktoré na fakulte používame). 

Druhou fázou projektu je komplexná identifikácia oblastí s potenciálom redukcie uhlíkovej stopy a zvyšovania udržateľnosti FAD. Na základe monitorovania jednotlivých oblastí bude potrebné vyčísliť emisie a identifikovať možnosti na ich efektívnu redukciu. Oblasti, ktoré sa budú špecificky vyhodnocovať, zahŕňajú riadenie spotreby a využívania energie, zvýšenie energetickej hospodárnosti, riadenie mobility a cestovania, minimalizáciu odpadu, úpravu kritérií na obstarávanie a nákupy, využitie obnoviteľných zdrojov, používanie alternatívnych palív a v neposlednom rade správanie užívateľov.

Obr. č. 4 Kalkulačka uhlíkovej stopy [8] môže ovplyvniť naše rozhodnutia

Tretia fáza je z hľadiska reálnej implementácie kľúčová, zameria sa na užívateľa. Akčný plán sa spracuje adresne pre jednotlivé skupiny užívateľov budovy FAD – študentov, zamestnancov, manažment fakulty a verejnosť (návštevníkov), osloví užívateľov s cieľom informovať ich o navrhnutých opatreniach a motivovať ich zapojiť sa do projektu – bez toho nie je možné dosiahnuť vytýčené ciele. Pripravíme interaktívnu webovú stránku s informáciami o aktuálnych emisiách (so snahou zaujať a motivovať užívateľa), s osobnou aj inštitucionálnou kalkulačkou CO₂ [8], diskusiami, infografikami a informáciami pre konkrétne skupiny užívateľov o tom, ako môžu prispieť k znižovaniu emisií CO₂ na FAD. Štvrtou fázou projektu bude dopracovanie akčného plánu na redukciu emisií CO₂, ktorý bude obsahovať návrh špecifických opatrení, súbor indikátorov sledovania progresu a manuál environmentálne ohľaduplného správania zamestnancov a študentov. Popritom počítame s opatreniami aj na strane budovy (mohlo by ísť napríklad o využitie OZE, zlepšenie izolácie či o doplnenie zelene), rozhodneme o nich na základe podrobných analýz.

Celý článok nájdete v aktuálnom čísle Eurostavu