späť na obsah časopisu

V období prvej republiky umožňovala legislatíva používanie rôznych typov zmluvných podmienok, či už vo forme meranej zmluvy, konceptu naprojektuj a postav, alebo na kľúč, a mnoho významných stavieb sa podľa takýchto rôznych zmluvných podmienok vybudovalo. Obdobie socializmu a centrálneho plánovania malo podstatný vplyv na formovanie zmluvných vzťahov vo výstavbe a ostatné súvisiace činnosti ako oceňovanie prác, plánovanie, rozdelenie rizík a podobne. Uzatvárali sa zmluvy medzi štátnymi organizáciami, nastavilo sa centrálne plánovanie a oceňovanie, pričom riziká v konečnom dôsledku znášal štát. Keďže štát plánoval, kontroloval, projektoval aj realizoval, na výstavbu existovala v podstate iba jedna forma zmluvy, blízka konceptu meranej zmluvy. V rámci centrálnej byrokracie sa vypracovali pomerne komplexné predpisy, postupy a nariadenia pre činnosti súvisiace s výstavbou (oceňovanie, plánovanie, vybavovanie povolení, stupne projektovej dokumentácie a i.). V období prechodu zo socializmu na trhovú ekonomiku bolo potrebné vhodne upraviť tieto predpisy, postupy a nariadenia a príslušnú legislatívu, aby bolo možné používať aj iné formy zmluvných podmienok vo výstavbe.

Skutočnosť však nasvedčuje tomu, že v oblasti verejnej správy sa takéto úpravy neurobili v požadovanej miere tak v interných predpisoch, ako ani v legislatíve, preto máme problémy s používaním iných foriem zmluvných podmienok, ako sú naprojektuj a postav (žltá kniha FIDIC) a na kľúč (strieborná kniha FIDIC).

Kým súkromný sektor celkom úspešne a v plnom rozsahu používa koncept žltej knihy FIDIC, vo verejnom sektore je používanie tohto konceptu veľmi obmedzené a deformované, hlavne v dôsledku platnosti rôznych predpisov, nariadení a legislatívnych ustanovení. V tomto článku sa v krátkosti pokúsime vysvetliť základné rozdiely medzi konceptom červenej a žltej knihy a poukázať na obmedzenia v oblasti verejnej správy.

Kapitalizované výrazy v ďalšom texte majú ten význam, aký im je definíciou priradený v danom type zmluvných podmienok FIDIC.

 

Červená kniha (ČK)

Podľa názvu FIDIC sú to Zmluvné podmienky na výstavbu pre stavebné a inžinierske diela projektované Objednávateľom.

V koncepte všeobecných zmluvných podmienok červenej knihy je Objednávateľ zodpovedný za prípravu kompletnej (alebo prevažnej časti) projektovej dokumentácie vrátane výkazu výmer a špecifikácií, na základe ktorých pripravujú uchádzači ponuky. Objednávateľ však môže požadovať, aby Zhotoviteľ projektoval určitú časť prác na trvalom Diele. V takom prípade by mali byť požiadavky na Zhotoviteľa týkajúce sa rozsahu vyžadovaného projektovania a postupu schvaľovania jasne definované v súťažných podkladoch. Čo sa týka projektovania prác súvisiacich s dočasným dielom (dočasné konštrukcie potrebné na vyhotovenie trvalého Diela, napr. podperné konštrukcie na debnenia monolitických železobetónových konštrukcií), zaň je zodpovedný Zhotoviteľ. Zhotoviteľ je plne zodpovedný za primeranosť, stabilitu a bezpečnosť všetkých úkonov a stavebných postupov na stavenisku, a teda aj za dočasné dielo. Častým problémom je však to, že na základe našich pretrvávajúcich „socialistických“ zvyklostí pripraví projektant pre Objednávateľa projektovú dokumentáciu, kde je naprojektované aj dočasné dielo, ktoré je ako položka uvedené aj vo výkaze výmer. Takýmto spôsobom sa riziko Zhotoviteľa neoprávnene prenáša na Objednávateľa. Uchádzačom v súťaži by malo byť umožnené, aby si sami zvolili spôsob a druh dočasných prác (t. j. dočasné dielo) potrebných na to, aby mohli vyhotoviť a dokončiť trvalé Dielo v súlade so Zmluvou pri zohľadnení konkrétnych podmienok a okolností. Výsledkom takéhoto prístupu, kde sa prenáša riziko zodpovednosti za projektovanie dočasného diela na Objednávateľa, sú zbytočné spory súvisiace s vhodnosťou a stabilitou dočasných prác projektovaných Objednávateľom.

Objednávateľ poverí Stavebný dozor (Správcu stavby), ktorého hlavnou úlohou je spravovať, riadiť a kontrolovať plnenie zmluvy, monitorovať postup prác a potvrdzovať platby za vykonané práce. Služby Stavebného dozoru obstará Objednávateľ nezávisle, pričom úspešný uchádzač vo verejnej súťaži oficiálne vymenúva fyzickú osobu oprávnenú vystupovať v mene Stavebného dozoru.

Pri koncepte meranej zmluvy sa zmluvná cena obyčajne tvorí na základe meraného množstva skutočne vykonaných prác vynásobením zmluvne dohodnutou jednotkovou cenou príslušnej položky. Určité položky je však možné oceniť paušálnou cenou (napr. všeobecné položky – poistenie, zariadenie staveniska a pod., takýmto spôsobom však môžu byť ocenené aj iné agregované položky alebo celky prác, ak je to vhodné).

Výkaz výmer (VV) je jedným z najdôležitejších zmluvných dokumentov pri koncepte meranej zmluvy.

FIDIC neurčuje pravidlá tvorby VV, znenie čl. 12 však požaduje, aby bola jednotková cena primeraná práci, ktorá je položkou definovaná, aby sa rešpektovala podobnosť charakteru prác a podmienok na ich vykonanie, a vychádza z predpokladu, že položky VV budú pokrývať všetky práce na Diele a budú jednoznačne merateľné. S týmto cieľom sa požaduje jednoznačná definícia metód a princípov merania vykonaných prác.

Zaužívaný spôsob tvorby VV v slovenskom prostredí však nezodpovedá týmto základným požiadavkám FIDIC. Pri tvorbe VV sa obyčajne vychádza z Triednika stavebných prác alebo z Triednika konštrukcií stavebných prác, z ktorých sa vyberajú vhodné kódované položky. Problémy vznikajú, ak vybraté položky nepredstavujú všetky práce, ktoré treba na dokončenie diela vykonať, ako aj nesprávne určené množstvá. VV sa tvorí pri rôznych stupňoch projektovej dokumentácie (DSZ, DUR, DSP, DVZ, DRS), pričom každý stupeň umožňuje tvorbu VV v rôznej podrobnosti položiek Triednika. Takýto spôsob je vhodný nanajvýš na orientačný výpočet predpokladanej hodnoty zákazky (PHZ), pričom vierohodnosť takéhoto výpočtu vo veľkej miere závisí od stupňa projektovej dokumentácie, z ktorej je VV odvodený, od kvality prípravy VV projektantom, čo sa týka výberu položiek a odhadu množstiev, ako aj od určenia jednotkových cien, ktoré v mnohých prípadoch nezodpovedajú podmienkam a okolnostiam konkrétneho projektu. Výpočet PHZ by bol vo viacerých prípadoch vierohodnejší iba s použitím vhodných ukazovateľov z podobných, realizovaných stavieb. Takýto spôsob prípravy VV nie je celkom vhodný na účely oceňovania podľa konceptu meranej zmluvy. Navyše, smernice vydané určitými inštitúciami požadujú, aby položka s príslušným kódom určeným Triednikom mala vždy rovnakú cenu, aj keď ide o práce na diele vykonané na rôznych objektoch za iných podmienok a okolností. V takom prípade pri zmene množstiev, z rôznych dôvodov (či už z dôvodu zmeny, alebo nárokov, alebo chyby v množstvách uvedených vo VV) môže dôjsť k neodôvodnenému obohateniu alebo strate buď na strane objednávateľa, alebo zhotoviteľa. Treba mať na zreteli podobnosť charakteru a podmienok vykonania prác, ako aj merateľnosť položky. Takisto sa v neprimeranej miere umožňuje rozpúšťať iné náklady do jednotkovej ceny rôznych položiek, čím sa stáva evidencia nákladov odôvodnene súvisiacich s príslušnou položkou nekontrolovateľnou.

Spôsob tvorby VV môže vplývať na definíciu rozsahu diela, postupnosť prác, meranie vykonaných prác a ich oceňovanie na účely potvrdenia platieb, a tak je podstatnou príčinou vzniku sporov pri koncepte meranej zmluvy. V prostredí slovenského stavebníctva absentuje dokument, ktorý by jednoznačne definoval štandardné metódy merania typických prác vo výstavbe a ktorý by slúžil ako metodika na tvorbu VV. Takýto dokument, obsahujúci štandardné metódy merania, by mal definovať ucelené (agregované) položky zohľadňujúce štandardné postupy vykonávania typických prác pri zohľadnení požadovanej kvality (noriem). Výberom vhodných agregovaných položiek je možné pokryť všetky práce potrebné na výstavbu stavebného objektu. Položky uvedené v Triednikoch nezohľadňujú postupnosť a ucelenosť typických prác, ale iba mechanicky kategorizujú práce a delia ich na detailnejšie zložky. Pri tvorbe VV podľa Triednikov často dochádza k nedostatočnému pokrytiu požadovanej práce všetkými zložkami. Štandardné metódy merania umožňujú jednoduchú tvorbu VV, určujú spôsob a metódu merania položky práce, pri zohľadnení postupnosti vykonávania typických prác a zároveň dávajú priestor na úpravu štandardného opisu a tvorby novej položky, v prípade potreby použitia iných postupov. 

Zmluvná cena pri koncepte meranej zmluvy nie je „pevná“ a nemôže byť ani „maximálna“, ako sa často s odvolaním na zákon o cenách nesprávne a nezmyselne uvádza v rôznych súťažných podkladoch. Zhotoviteľ je predsa povinný dielo dokončiť a jeho práce majú byť ocenené podľa skutočne vykonaných a nameraných množstiev vynásobením príslušnou zmluvne dohodnutou jednotkovou cenou, čiže nie je možné v určitej časti plnenia meranej zmluvy prejsť na koncept pevnej či maximálnej ceny, navyše ak sú príčinou takého stavu dôvody na strane Objednávateľa.

 

Žltá kniha (ŽK) – koncept naprojektuj a postav

Podľa názvu FIDIC sú to Zmluvné podmienky pre zariadenie a projektovanie – realizáciu pre elektrotechnické a strojno-technologické diela a pre stavebné a inžinierske diela, projektované Zhotoviteľom.

Zhotoviteľ je zodpovedný za projektovanie Trvalého diela podľa Požiadaviek Objednávateľa a dokončené Dielo musí byť vhodné na zadaný (požadovaný) účel – toto je základná požiadavka plnenia Zhotoviteľa podľa konceptu naprojektuj a postav. Objednávateľ môže (ale nemusí) projektovať časť Trvalého diela. Zhotoviteľ zabezpečuje všetky alebo prevažnú časť projektových prác a má tak možnosť v určitom rozsahu optimalizovať projektové riešenie s cieľom minimalizovania nákladov. Takáto optimalizácia však nesmie byť na úkor kvality alebo nerešpektovania požiadaviek Zmluvy. 

Objednávateľ je zodpovedný za prípravu dokumentu „Požiadavky Objednávateľa“. Tento dokument má jednoznačne definovať rozsah požadovaných prác, kvalitu, parametre a kritériá, ktoré má Dielo spĺňať, aby sa mohlo považovať za vhodné na zadaný účel.

Stavebný dozor (podobne ako pri ČK) overuje a kontroluje postup na stavbe, či je v súlade so Zmluvou, monitoruje práce a potvrdzuje platby. Od tímu Stavebného dozoru sa vyžaduje konanie s náležitou odbornou starostlivosťou. Členovia tímu Stavebného dozoru musia byť schopní kvalifikovane posúdiť, či Zhotoviteľ plní všetky požiadavky a koná v súlade so Zmluvou tak v procese projektovania, ako aj počas špecifikovania a obstarávania materiálov a zariadení, počas realizácie prác a vykonávania skúšok pri dokončení aj po dokončení, pričom tieto skúšky slúžia na overenie dosahovaných parametrov a vhodnosti Diela na zadaný účel.

Keďže Zhotoviteľ zodpovedá za prípravu projektovej dokumentácie v súlade s Požiadavkami Objednávateľa, môže byť menej prístupný zmenám v projektovej dokumentácii, ktoré sú iniciované Objednávateľom po podpise Zmluvy. Pri ČK rieši zmeny v projektovej dokumentácii Objednávateľ priamo so svojím projektantom. Pri ŽK má Objednávateľ možnosť meniť požiadavky uvedené v Požiadavkách Objednávateľa, ale nemal by zasahovať priamo do projektového riešenia navrhovaného Zhotoviteľom, pretože by mohlo dôjsť k určitému prenosu rizika a zodpovednosti zo Zhotoviteľa na Objednávateľa.

Zmeny by teda mali byť dané pokynom na zmenu požiadaviek, ktoré musí Zhotoviteľova projektová dokumentácia spĺňať, a nie ako konkrétna zmena v projektovej dokumentácii. Náklady súvisiace s projektovaním a realizáciou zmeny a ostatné dôsledky zmeny by mali byť vopred premyslené a dohodnuté, aby sa predišlo sporom.

Napriek menšiemu vplyvu Objednávateľa na projektovanie koncept ŽK poskytuje tieto výhody:

  • Ocenenie stavebných celkov alebo objektov paušálnymi sumami – to znamená, že sa nevyžaduje meranie vykonaných prác podľa jednotlivých položiek prác.
  • Zhotoviteľ plne zodpovedá za to, aby bola projektová dokumentácia plne v súlade s Požiadavkami Objednávateľa a ostatnými dokumentmi Zmluvy a aby dokončené Dielo spĺňalo všetky požadované parametre a bolo preukázateľne vhodné na zadaný účel.
  • Možnosť ušetrenia času a nákladov, možnosť obstarať projektovú dokumentáciu a realizačné práce súčasne. Využitie súčasného alebo prekrývajúceho sa obdobia projektovania a realizačných prác.

Koncept ŽK je v súčasnosti vo svete preferovaný spôsob obstarávania. Zohľadňuje skutočnosť, že väčšina obstarávateľov nemá dostatočnú kapacitu a nie sú natoľko technicky zdatní a skúsení, aby boli schopní obstarať kvalitnú projektovú dokumentáciu, ktorá ponúkne inovatívne a najvhodnejšie riešenie ich problému – inými slovami, ktorá ponúkne obstarávateľovi „najlepšiu hodnotu diela za vynaložené náklady“. Tento koncept sa javí najefektívnejší práve pri stavebných projektoch v rámci infraštruktúry, dopravy a životného prostredia. Obstarávatelia sú schopní s pomocou konzultantov pripraviť vhodné Požiadavky Objednávateľa a požadujú od uchádzačov súťaže (predpokladá sa, že na súťaži sa zúčastnia iba skúsení odborníci s expertízou v danom odbore, ktorí vyhovejú podmienkam účasti na súťaži), aby navrhli najvhodnejšie, inovatívne a udržateľné riešenia.

V našom prostredí však takýto prístup k obstarávaniu naráža na niekoľko problémov súvisiacich s platnou legislatívou, nariadeniami a predpismi, ako aj so samotnou mentalitou.

Je zrejmé, že na obstarávaní podľa konceptu ŽK by sa mali zúčastniť iba skúsení uchádzači, ktorí majú čo ponúknuť. Stanovenie podmienok účasti na výber takýchto uchádzačov sa však často považuje za diskriminačné. Opis predmetu zákazky predstavujú v podstate iba Požiadavky Objednávateľa a ostatné podporné dokumenty ako technické predpisy a pod., pričom nie je k dispozícii žiadna projektová dokumentácia ani výkaz výmer. Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) vydal v minulosti rozhodnutia naznačujúce, že podklady v koncepte ŽK, ktoré neobsahujú výkresy a výkaz výmer, nemožno považovať za jednoznačne opisujúce predmet zákazky, a na tom základe bola súťaž zrušená.

Koncept ŽK umožňuje predkladanie variantných riešení, dostatočne zdôvodňujúcich ich opodstatnenosť z hľadiska výhodnosti pre obstarávateľa (hodnota za peniaze), takýto prístup v plnom rozsahu však zákon o VO neumožňuje, predkladanie variantných riešení nie je povolené.

V našom prostredí sa význam VV preceňuje, projektanti tvoria VV na rôznych stupňoch (SZ – št. expertíza, DUR, DSP, DVZ) s cieľom určiť/spresniť predpokladanú hodnotu zákazky bez toho, aby boli oboznámení so zmluvnými podmienkami na realizáciu stavebných prác, s časovými súvislosťami či s detailnejšími požiadavkami obstarávateľov. Na účely určenia PHZ sa používajú všeobecné cenové databázy, ktoré nezohľadňujú špecifiká konkrétneho projektu. Presnosť takéhoto spôsobu ocenenia je otázna a v mnohých prípadoch nemá požadovanú výpovednú hodnotu, pričom hrá dôležitú úlohu pri príprave súťažných podkladov a vyhodnocovaní ponúk.

Koncept naprojektuj a postav je vhodný pre zhotoviteľov, ktorí majú dostatočnú skúsenosť a prax a sú schopní oceniť práce na Diele paušálnymi sumami bez VV a PD, iba na základe Požiadaviek Objednávateľa a ostatných súvisiacich dokumentov. Podklady na ocenenie paušálnymi sadzbami pripravujú skúsení pracovníci dostatočne oboznámení s technologickými postupmi a požiadavkami kvality na práce, ktoré je potrebné vykonať, aby dielo spĺňalo Požiadavky Objednávateľa, pričom vychádzajú z konkrétnej potreby pracovných síl, strojov, materiálov, prístupu na Stavenisko, logistiky a pracovných metód na daný projekt pri zohľadnení všetkých podmienok, okolností, ako aj časových požiadaviek a súvislostí vyplývajúcich zo zadanej Lehoty výstavby. Ich výstup (často aj v zjednodušenej forme VV) identifikuje príslušné riziká, zohľadňuje vyžadované časové postupy, použité technológie a slúži ako podklad na „vnútorné“ ocenenie. Takéto ocenenie sa transformuje do položiek Formulára platieb.

Formulár platieb (alebo Súpis položiek) v koncepte ŽK – položky sa môžu tvoriť podľa:

  • objektovej skladby prevádzkových súborov (PS) a stavebných objektov (SO), platba podľa priebežne dosiahnutého postupu alebo cieľová platba až po dokončení kompletného PS/SO,
  • míľnikov (cieľová platba),
  • splátkového kalendára, ktorý by sa mal viazať na požadované plnenie.

Oceňovanie prác a platby pri koncepte ŽK:

Skúsení a zodpovední zhotovitelia dokážu primerane, a teda reálne, oceniť práce na základe Požiadaviek Objednávateľa, identifikovať a oceniť možné riziká, pričom vychádzajú zo svojich databáz realizovaných projektov a použitia vhodných technológií. Absencia odbornej skúsenosti môže pri oceňovaní vyústiť do neprimeraného vyhodnotenia celkových požiadaviek a rizík súvisiacich s prípravou projektovej dokumentácie a realizáciou prác, čo môže síce znamenať úspešnosť v súťaži, ale potom aj neschopnosť alebo zlyhanie pri realizácii diela. Preto je dôležité stanoviť vhodné požiadavky účasti aj hodnotiace kritériá, aby sa takýmto situáciám predchádzalo.

V slovenskej praxi sme do značnej miery zaťažení tzv. výkazom výmer mentalitou, a preto pri koncepte ŽK, v rámci ktorej výkaz výmer neexistuje, máme problém aj s oceňovaním zmien. Zmeny sa oceňujú na základe preukázaných ekonomicky oprávnených odôvodnene vynaložených nákladov, na Stavenisku alebo mimo neho vrátane réžie a primeraného zisku alebo iných vhodných podkladov na oceňovanie, takže referenčné jednotkové ceny rovnakých prác alebo prác podobného charakteru nie sú potrebné.

Platby paušálnych súm za položky štruktúrované podľa objektovej skladby PS, SO sa potvrdzujú na základe odhadnutého progresu prác, pri stanovených míľnikoch sa platba potvrdí po vykonaní všetkých prác definovaných na dosiahnutie míľnika. Odpočet z paušálnej sumy je možné urobiť iba v prípade, že sa Strany dohodnú na dokončení položky bez vykonania všetkých prác prislúchajúcich ku konkrétnej položke (čo však neovplyvní „vhodnosť na daný účel“).

V našom prostredí je teda používanie konceptu ŽK z uvedených dôvodov obmedzené, a ak sa aj takýto koncept vo verejnom obstarávaní uplatní, do značnej miery je deformovaný a tým nie je umožnené využiť výhody konceptu ŽK v plnej miere.

Aké sú však trendy vo svete a v ostatných európskych krajinách?

Koncept ŽK naprojektuj a postav je najvhodnejší typ zmluvy na obstarávanie na základe hodnoty za peniaze a úspešne sa používa v rôznych krajinách.

Príklad obstarávania na základe hodnoty za peniaze podľa spôsobu uplatňovaného v Holandsku:

Obstarávateľ zadefinuje problém (môže byť vo forme požiadaviek objednávateľa) a od uchádzačov požaduje, aby navrhli vhodné riešenia na základe svojich skúseností a expertízy. Opis predmetu zákazky sa teda postupne tvorí v procese obstarávania na základe návrhov uchádzačov.

V rámci hodnotenia ponúk sa stanovia hodnotiace kritériá takto:

  • 25 % cena,
  • 15 % kvalifikácia uchádzača, ktorú uchádzači opíšu obmedzeným počtom slov v rozsahu jednej strany formátu A4,
  • 15 % analýza rizík, schopnosť minimalizovať riziká Objednávateľa, uchádzači ich opíšu obmedzeným počtom slov v rozsahu jednej strany formátu A4,
  • 15 % pridaná hodnota, uchádzači ju opíšu obmedzeným počtom slov v rozsahu jednej strany formátu A4,
  • 30 % pohovor s uchádzačmi – uchádzača reprezentuje iba jedna osoba, na strane obstarávateľa kladie vopred pripravené otázky takisto jedna osoba, hodnotiaca komisia je v pozícii pozorovateľa a do pohovoru nezasahuje, hodnotí uchádzača na základe prejavu jeho reprezentanta.

Po vyhodnotení sa na základe ponuky úspešného uchádzača dohodne konečný opis predmetu zákazky, pričom finančná suma uvedená v ponuke uchádzača sa už nemôže upravovať, a v tomto duchu sa pripraví zmluva o dielo.

Je zaujímavé, že takýto postup je akceptovaný v Holandsku (upravený spôsob sa už používa aj v Českej republike a podobné postupy obstarávania hodnoty za peniaze sa používajú aj v iných krajinách európskeho spoločenstva, kde platia rovnaké európske smernice), no v našom prostredí je takýto progresívny spôsob obstarávania neprípustný, pretože sa považuje za neobjektívny, diskriminačný a netransparentný, odvolávajúc sa na porušovanie európskych smerníc.

Slovenský zákon o VO síce umožňuje rôzne formy obstarávania aj nastavenie kritérií na vyhodnotenie ponúk, no akékoľvek pokusy o uplatnenie konceptu ŽK v plnom rozsahu s cieľom získania najlepšej hodnoty za vynaložené verejné prostriedky sa zmaria poukázaním na porušenie hlavných zásad objektívneho, transparentného a nediskriminačného prístupu pri vyhodnocovaní kritérií a postupov. Akékoľvek nastavené kritéria alebo súťažné postupy je možné napadnúť ako neobjektívne, netransparentné a diskriminačné, ak neexistuje jednoznačná metodika, ktorá by zreteľne určovala hranice. Zdôvodnenie diskriminácie, neobjektívnosti a nedodržania transparentnosti odvolaním sa na smernice EÚ alebo iných inštitúcií, ktorých interpretácia je komplikovaná a často nejednoznačná, aj pri posúdení špecializovanými právnikmi, nie je riešením pre účastníkov súťaží na výstavbu diel, ktorí majú limitované prostriedky a možnosti na prípravu súťažných podkladov, výber postupov či na stanovenie kritérií.

Slovensko je na 23. mieste z 28 krajín EÚ v hodnotení obstarávania diel vo výstavbe na základe kritérií hodnoty za peniaze, pretože v našom prostredí nie je možné využiť plný potenciál konceptu ŽK. V procese prispôsobovania, často nelogickým, požiadavkám vyplývajúcim z legislatívy či z rôznych nariadení, vyhlášok a predpisov sa koncept ŽK podstatne deformuje.

Súčasný stav vo výstavbe nemožno charakterizovať ako spĺňajúci požiadavky efektívnosti a hospodárnosti, keďže prax ukazuje, že máme pomerne veľa verejne obstaraných stavieb, ktoré zápasia s problémami z hľadiska dodržania kvality, lehoty výstavby a rozpočtu. Napriek početným úpravám a novelizáciám príslušných zákonov v uplynulých rokoch sa tento stav nezlepšuje, skôr naopak. To naznačuje, že úpravy zrejme neplnia zamýšľaný účel – efektívne a hospodárne využitie verejných financií.

Tento stav a trend je možné zmeniť iba vhodnejšími úpravami legislatívy, predpisov, nariadení, myslenia a prístupu osôb zainteresovaných v procese obstarávania, prípravy a realizácie diel vo výstavbe. Úpravy by mali vychádzať z princípov a dlhoročných skúseností overených praxou bez presadzovania neoverených postupov alebo nedostatočne premyslených experimentov.

ZÁVER

Všeobecné zmluvné podmienky FIDIC vychádzajú zo zásad a princípov hospodárnosti a efektívnosti pri obstarávaní a realizácii diel vo výstavbe, spravodlivého rozdelenia rizík, vzájomných práv a povinností medzi zmluvnými stranami. Tieto zásady a princípy sú dlhodobo overené v praxi a akceptované medzinárodne uznávanými odborníkmi v oblasti zmluvných vzťahov, právnych predpisov, financovania projektov, ako aj odborníkmi na životné prostredie, pracovné vzťahy a pod. Na základe pripomienok takýchto odborníkov sa všeobecné zmluvné podmienky FIDIC postupne ďalej upravujú tak, aby sa zohľadňovali požiadavky a trendy ustavične sa vyvíjajúceho stavebného trhu.

Slovenská legislatíva súvisiaca s výstavbou diel nie je vždy kompatibilná so zásadami a s princípmi, na ktorých sú všeobecné zmluvné podmienky FIDIC postavené, aj keď zrejme cieľ je rovnaký, t. j. hospodárne a efektívne obstarávať a realizovať diela vo výstavbe.

Súčasné nastavenie našej legislatívy nie vždy vhodne zohľadňuje praktické potreby a požiadavky stavebného trhu z pohľadu hospodárnosti a efektívnosti obstarávania, realizácie a dokončenia diel. Tento stav spôsobuje problémy všetkým účastníkom procesu obstarávania a realizácie (obstarávateľom, zhotoviteľom, ich subdodávateľom, ako aj stavebnému dozoru).

Napriek našej viere v to, že cieľom tvorcov legislatívy bolo zlepšiť efektívnosť a hospodárnosť obstarávania a realizácie diel a obmedziť korupciu, prax ukazuje, že práve striktným dodržiavaním takto nastavenej legislatívy a z nej vychádzajúcich usmernení, nariadení, vyhlášok a predpisov, ktoré často nie sú vzájomne v súlade alebo si odporujú, sa v rámci prípravy, obstarávania a realizácie diel dostávame do konfliktných alebo neriešiteľných situácií, ktoré majú negatívny vplyv na efektívnosť a hospodárnosť. V mnohých prípadoch sa aj dobre myslený legislatívny zámer v súčinnosti s rôznymi nariadeniami, vyhláškami alebo predpismi (často aj zastaranými a navzájom si odporujúcimi) platnými na rôznych úrovniach nedá uplatniť v zamýšľanej podobe a výsledkom je známe „nedá sa“.

Dosiahnuť uspokojivý stav hospodárnosti a efektívnosti procesu obstarávania a realizácie diel vo výstavbe bude možné iba vtedy, ak sa všetky príslušné nariadenia, vyhlášky a predpisy zosúladia s vhodne nastavenou legislatívou. Pri absencii slovenského štandardu zmluvných podmienok vo výstavbe, keďže tých niekoľko ustanovení Obchodného zákonníka, zákona o VO alebo ostatných zákonov, ktoré teoreticky možno aplikovať na výstavbu diel, nemožno považovať za ucelený štandard, je vhodné a žiaduce osvojiť si a prijať určité zásady a princípy, ktoré sa uplatňujú vo všeobecných zmluvných podmienkach FIDIC, a v takomto duchu nastaviť príslušnú legislatívu, prípadne postupne vytvoriť vhodný štandard zmluvných podmienok, aplikovateľný v oblasti slovenského stavebníctva, ktorý by rešpektoval všeobecne zaužívané a overené princípy a zásady a zároveň bol v súlade s legislatívou. Samozrejme, taký postup by si vyžadoval aj zásadnú úpravu a revíziu všetkých súvisiacich nariadení, vyhlášok a predpisov. Toto možno dosiahnuť iba na základe jasnej stratégie a cieľavedomým postupom koordinovane riadeným na všetkých úrovniach od zákonodarcov, ministerstiev až po samotných obstarávateľov a realizátorov diel. Legislatíva súvisiaca s výstavbou ovplyvňuje všetky činnosti počnúc strategickým plánovaním výstavby, prípravou rozpočtov, štúdií realizovateľnosti, plánovaním, vydávaním územných rozhodnutí a stavebných povolení, požiadavkami obcí a miest cez majetkovoprávne vyrovnanie, obstarávanie, oceňovanie, technické predpisy a normy, realizácie až po konečné finančné vyrovnanie. Hospodárnosť a efektívnosť obstarávania a realizácie diel vo výstavbe je možné v primeranej miere zabezpečiť iba vtedy, ak budú podmienky vykonávania všetkých týchto činností zosúladené. Neúmerne dlhé postupy a často neriešiteľné situácie pri vykonávaní jednotlivých činností pri príprave, obstarávaní a realizácii diel nastávajú práve z dôvodu nesúladu alebo nejednotnosti v interpretácii postupov stanovených legislatívou, usmerneniami, nariadeniami, vyhláškami a predpismi.

Súčasný stav je neprijateľný. Ustavičné problémy pri riešení praktických situácií súvisiacich s výstavbou vytvárajú nezdravú atmosféru, frustráciu a vzájomné obviňovanie zo zodpovednosti za daný stav. Kontrolné inštitúcie, obstarávatelia, zhotovitelia/subdodávatelia, stavebný dozor a ostatné zainteresované strany by mali byť súčasťou procesu rekonštrukcie daného stavu a v rámci odbornej diskusie by sa mali navrhnúť vhodné úpravy, ktoré budú vzájomne akceptované a rešpektované. 

 


Autor
Ing. Ivan Brlej, prezident SACE Spoluautori: Mgr. Jana Trúchliková, Ing. Eva Tuchyňová, Ing. Marián Pavlík

Fotografie (vizualizácia)
pixabay
Digitalizované ukážky časopisov
E-shop eurostav
Archbooks
YTONG