späť na obsah časopisu

Pojem reprezentácia štátu predstavuje v opisovanom kontexte najvyšších ústavných činiteľov aj predstaviteľov diplomatických misií. Prevádzku diplomatických misií riadi Ministerstvo zahraničných vecí SR. Diplomatické misie SR predstavujú bezmála stovku veľvyslanectiev, generálnych konzulátov, honorárnych konzulátov, stálych misií v multilaterálnych organizáciách, konzulárnych úradov, ekonomických a kultúrnych úradov, zastupiteľských inštitútov po celom svete. Ústavní činitelia sú osoby, ktoré vykonávajú funkciu s právomocou, ako to upravuje Ústava Slovenskej republiky. Takými osobami sú prezident SR, predseda a podpredseda Najvyššieho kontrolného úradu, členovia vlády – predseda, podpredseda a ministri, generálny prokurátor.

Zastupiteľské úrady a pracoviská ústavných činiteľov

Hlavná budova veľvyslanectva obyčajne disponuje najmä kancelárskymi priestormi a priestormi na reprezentatívne účely. Je objektom, reprezentujúcim krajinu, ktorú zastupuje. Je to verejne prístupný objekt, ktorý však zároveň musí spĺňať bezpečnostné štandardy. Spája sa v ňom určitá noblesa, priestorový nadštandard, komfort, hodnotné materiálové riešenia, umelecké diela zakomponované do interiéru alebo do exteriéru s účelnosťou a funkčnosťou.

Priestory na administratívu veľvyslanectiev alebo konzulátov, ktoré sú prístupné stránkam, sa navrhujú ako bežné utilitárne kancelárske priestory.

Na pracovné účely ústavných činiteľov slúžia kancelárske priestory príslušných administratívnych budov jednotlivých úradov.

 

Palácio da Alvorada, Oscar Niemeyer, 1958, objekt je oficiálnou rezidenciou prezidenta Brazílie 

 

Bezpečné bývanie pre najvyšších ústavných činiteľov a predstaviteľov diplomatických misií

Zamestnanci konzulátu alebo ambasády majú k dispozícii byty v areáli zastupiteľstva alebo bývajú mimo areálu, v bytoch špeciálne určených na tento účel, ktoré v rámci Slovenskej republiky poskytuje na prenájom Správa služieb diplomatickému zboru [1].

Na obytné účely ústavných činiteľov slúžia vlastné alebo služobné byty alebo vlastné alebo služobné rodinné domy nadštandardných kvalít väčšinou vo vlastníctve štátu, ktorými disponuje opäť Správa služieb diplomatickému zboru (SSDZ).

Na Slovensku zabezpečuje nepretržitú ochranu určených objektov, objektov diplomatických misií, konzulárnych úradov a rezidencií vedúcich misií na území hlavného mesta SR Bratislavy a konzulárnych úradov v Košiciach a Prešove Úrad pre ochranu verejných činiteľov a diplomatických misií MV SR.

Zabezpečuje aj priamu osobnú a sprievodnú ochranu našich chránených osôb na území SR i v zahraničí a zahraničných chránených osôb na Slovensku. Vykonáva nepretržitú ochranu určených objektov, v ktorých majú pracovné sídlo chránené osoby. Kontrolujú a prehliadajú pri vchodoch osoby, batožinu a ostatný materiál vnášaný a privážaný do úradov. Prezidentovi SR trvalo chránia bydlisko. U ostatných určených osôb sa kontrola bydliska vykonáva v určitých časových intervaloch.

Zabezpečuje ochranu objektov diplomatických misií a rezidencií cudzích štátov na území SR v zmysle Viedenských dohovorov. Ochrana sa vykonáva nepretržitým výkonom služby, formou pevných a pohyblivých hliadok [2].

 

Rezidencia veľvyslanca, čelný pohľad (foto J. Pavúk)


Rezidencia je reprezentatívne bývanie

Ústavní činitelia a veľvyslanci či konzuli predstavujú skupinu zástupcov štátu. Je nevyhnutné, aby ho dôstojne reprezentovali. Spomínaní štátni zástupcovia a verejní či štátni funkcionári sa často konfrontujú so závisťou a s neprajnosťou obyvateľstva, prameniacich z vyššieho postavenia na spoločenskom rebríčku, ktoré so sebou nesie veľkú mieru zodpovednosti (i keď nie vo všetkých prípadoch), stratu súkromia, miešanie pracovného a súkromného času a priestoru, nielen možnosť navonok vnímaného luxusného bývania.

Rezidencie veľvyslanca alebo konzula, ako aj najvyšších ústavných činiteľov sa zvyčajne vyznačujú veľmi podobnými znakmi, bývajú situované v rodinnom dome vyššieho štandardu, určeného zároveň na reprezentatívne účely krajiny, keďže sa okrem bývania využíva aj na oficiálne stretnutia. Rodinný dom vyššieho štandardu sa teda nazýva rezidenciou, ktorá má vlastnosti vily ako nadštandardného rodinného domu.

Rezidencia ako typologický druh predstavuje nadštandardný izolovaný rodinný dom, ktorý na účely bývania ústavných činiteľov alebo diplomatov väčšinou obsahuje len jednu bytovú jednotku. Keďže ide o krátkodobú až strednodobú formu pobytu súvisiacu s výkonom zamestnania, vlastná alebo prijímajúca krajina poskytuje na tento účel len jednogeneračné bývanie pre ústavného činiteľa alebo pre diplomata a prípadne pre jeho rodinu či partnera.

 

Prezidentská rezidencia na bratislavskom Slavíne, 1. cena medzinárodnej architektonickej študentskej súťaže vypísanej spoločnosťou Xella, autor súťažného návrhu: Dávid Husár zo Stavebnej fakulty STU v Bratislave s vedúcim práce architektom Pavlom Paňákom (archív spoločnosti Xella)


Priestorové a dispozičné riešenie areálu a objektov rezidencií

1/ Špecifická lokalizácia pozemku s vysokým potenciálom, v spektakulárnych polohách s atraktívnym výhľadom alebo vo významných a atraktívnych historických častiach miest, s dobrou dostupnosťou. Pozemok by mal spĺňať požiadavky na bezpečnosť a prístupnosť, odstupy stavieb, požiadavky na zónovanie areálu z hľadiska prevádzky a z hľadiska bezpečnosti – dva vjazdy na pozemok, bezpečnostná zóna – kontrola vstupu, recepcia, príležitostné parkovanie na teréne, vjazd do podzemnej garáže, sadové úpravy záhrady, delenej na poloverejný priestor pre návštevy, súkromný priestor na relax, požiadavky na lokalizáciu objektu alebo súboru objektov vzhľadom na morfológiu terénu, najmä ak je svahovitý.

2/ Rezidencie zastupiteľských úradov môžu byť lokalizované v jednom objekte alebo v jednom komplexe (prepojenom suchou nohou) s administratívnym objektom zastupiteľského úradu alebo celkom autonómne.

3/ Väčšia plošná výmera stavebného pozemku – nad 1 000 m2, väčšia zastavanosť pozemku.

4/ Veľkorysé priestorové a dispozičné riešenie s väčšou podlahovou plochou obytných miestností a miestností príslušenstva. Miera zasklenia fasády do verejných priestorov (bezpečnosť a súkromie), orientácia reprezentatívnych priestorov do záhrady, zónovanej na súkromnú a reprezentačnú časť, dodržanie bezpečnostných požiadaviek na všetkých úsekoch.

5/ Architektonické, dispozičné, materiálové a konštrukčné riešenie, odkazujúce na tradície zastupovanej krajiny.

6/ Bezpečnostné opatrenia, ktoré ovplyvňujú funkciu a polohu priestorov rezidencie, aby boli orientované „chrbtom“ k susedným nehnuteľnostiam a ku komunikácii priľahlej k pozemku. Často sú orientované do súkromného átria alebo do súkromnej terasy a záhrady, zároveň však musia rešpektovať orientáciu na svetové strany

7/ Bezpečnostné opatrenia ďalej ovplyvňujú lokalizáciu minimálne dvoch vstupov do objektu – vstup do súkromnej rezidencie, vstup do reprezentatívnych priestorov pre hostí, vstup pre personál a zásobovanie.

8/ Bezbariérový prístup do všetkých podlaží, bezpečné oddelenie jednotlivých úsekov.

9/ Exteriérové alebo interiérové plochy špecifického určenia podliehajúce osobným rozhodnutiam, často v prípade prezidentských rezidencií (heliporty, plavárne, kaplnky, kiná…).

10/ Funkčné zónovanie objektu s charakteristickým hmotovým riešením:

- reprezentačná zóna – spoločenská časť v nadväznosti na záhradnú terasu aj na samostatné vstupné priestory pre návštevy (vstupná hala, šatňa, hygienické zariadenia pre návštevy), reprezentačný salónik (variabilný priestor), reprezentačná jedáleň asi pre 20 hostí, kuchyňa (príprava stravy, sklady, vstup pre zamestnancov, zásobovanie),

- rezidenčná zóna – rezidencia, čiže súkromná časť, ako nadštandardný byt (vstupná hala, šatník, hygienické priestory, spoločenská časť bytu pozostávajúca z viacerých priestorov s rôznym funkčným zameraním: obývacia izba, jedáleň, kuchyňa (nadväznosť na prípravu jedla v reprezentačnej časti), trakt s 3-4 spálňami, minimálne s 2 kúpeľňami, súkromná pracovňa.

- hosťovská zóna minimálne s 2 izbami so samostatným hygienickým zázemím,

_komunikačné priestory by nemali zaberať viac ako 15 % plochy podlažia (schodisko, výťah). Zaručujú priame prepojenie reprezentačnej a rezidenčnej časti suchou nohou, ako aj priame prepojenie rezidenčnej časti s hosťovským traktom,

- parkovanie vo forme súkromnej garáže pre 2 – 4 automobily v interiéri, niekoľkých príležitostných parkovacích státí v exteriéri pre návštevy v rámci areálu alebo mimo neho na priľahlom parkovisku,

- rekreačná zóna je interiérová a exteriérová a predstavuje priestranstvá záhrady so sadovými úpravami v exteriéri, záhradnými terasami s rôznym funkčným využitím, spevnenými plochami, s posedením s grilom, prekrytým pergolou, s bazénom , wellness, petangom,

- priestory/objekty pre bezpečnostné zložky,

- technicko-hospodárska zóna predstavuje technické zázemie s technologickým vybavením – kotolňu, elektrorozvodňu, strojovňu VZT, slaboprúd a rozvody, náhradný zdroj, s dielňou, so skladmi (MTZ, potraviny, odpad), s obslužnými priestormi (práčovňou, sušiarňou), so šatňou pre zamestnancov s hygienickým zázemím.

 

Celý článok nájdete v aktuálnm čísle Eurostavu



Autor
doc. Ing. arch. Ľubica Selcová, PhD., Ing. arch. Ján Pavúk, PhD. Recenzia: prof. Ing. arch. Hana Urbášková, Ph.D.
Digitalizované ukážky časopisov
E-shop eurostav
Archbooks
YTONG