Legislatívny rámec ochrany poľnohospodárskej pôdy na Slovensku verzus trvalo udržateľná a regulovaná výstavba v krajine 3/2022

O téme výstavby v kultúrnej krajine vinohradov v súčasnosti diskutujú samosprávy, aktivisti, producenti vína aj vinohradníci z dôvodu intenzívnych zmien zaznamenaných v tejto oblasti, ktorými sú úbytok plôch vinohradov a zvýšená potreba spájania viacerých odvetví ako poľnohospodárska produkcia, výstavba v krajine pre rozvoj cestovného ruchu, konkrétne vínneho turizmu. 

Suburbanizácia ako postrach pre vinohradnícku produkciu

Nová suburbanizácia vyvolala fenomén rozvoja obytných častí na úkor krajiny vinohradov, najmä v blízkosti väčších miest. Dochádza tu ku konfliktu medzi novými záujmovými lokalitami a zachovaním tradičného využitia krajiny z historického hľadiska [2]. Proces suburbanizácie nemožno zastaviť úplne, ale regulovať a usmerňovať vhodnými prostriedkami a tým eliminovať jej negatívny vplyv na krajinu. Spôsob regulácie musí predstavovať prínos pre oblasť slovenského vinohradníctva a vinárstva. Nové princípy a metodika tvorby môžu slúžiť na obranu sídel pred developerskými projektmi a podporu enoturizmu.

Zákon č. 313/2009 o vinohradníctve a vinárstve s účinnosťou od 1. 1. 2016 na základe novely zákona č. 349/2015 účinnej od 1. 1. 2016 v § 2 vymedzuje pojmy obhospodarovaná vinohradnícka plocha – ktorá je vysadená viničom určeným na výrobu hrozna, opustená vinohradnícka plocha, ktorá je vysadená viničom, ale s nepravidelnou údržbou, a vyklčovaná vinohradnícka plocha, z ktorej boli odstránené kry viniča [5].

K tejto zákonom definovanej druhovosti poľnohospodárskych plôch by bolo vhodné zadefinovať aj nepoľnohospodársky pozemok ako ťažko prístupný svažitý, s roklinami a výmoľmi, s krovinami a kamením, ktorý nikdy nebol obrábanou poľnohospodárskou pôdou a neposkytoval trvalý úžitok na pestovanie viniča, môže však poskytovať priestor na nekonvenčnú architektúru vinárstiev, či už objektov na produkciu, alebo objektov na účely vínneho turizmu (enoturizmu) aj s trvalým bývaním vinára alebo s prechodným bývaním pre návštevníkov.

Aj obrábaný poľnohospodársky pozemok – vinica v prípade existencie pôvodného starého vinohradníckeho objektu však umožňuje jeho modernizáciu – prestavbu či rekonštrukciu do podoby menšej vinohradníckej usadlosti.

Od 15. júla 2014 vstúpila do účinnosti novela nariadenia vlády SR č. 58/2013 Z. z. o odvodoch za odňatie a neoprávnené zabratie poľnohospodárskej pôdy, ktorá sa dotkla priamo výstavby na poľnohospodárskom pozemku mimo zastavaného územia obce.

Nie je nič nezvyčajné, že stavebník plánuje postaviť stavbu na pozemku, ktorý je súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ktorému národná legislatíva priznáva zvýšenú ochranu. Poľnohospodárskou pôdou je pôda, ktorá je v katastri nehnuteľností evidovaná ako orná pôda, chmeľnice, vinice, záhrady, ovocné sady či trvalé trávnaté porasty [6].

Nezastavaný pozemok, ktorý je súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu, možno v územnom pláne obce určiť za stavebný pozemok, ak sú splnené podmienky na jeho trvalé vyňatie z poľnohospodárskeho alebo lesného pôdneho fondu, alebo ak je v zastavanom území. To, či obec plánuje s pozemkom nachádzajúcim sa na jej katastrálnom území v budúcnosti naložiť ako so stavebným pozemkom, možno zistiť z územnoplánovacej informácie. Táto zmena v legislatíve predpokladá vypracovanie regulatívov prípadnej možnej zástavby v rámci územného plánu obce, týkajúcich sa výstavby na pozemku vyňatom z pôdneho fondu (stanovenie miery zastavania pozemku – napríklad do 10 % –, podlažnosti stavieb – nízkopodlažné objekty maximálne s dvomi nadzemnými podlažiami, definovania funkčného využitia stavieb s nutnosťou produkcie hrozna a podnikania v oblasti vinárstva a turistického ruchu).

Dotknutou zmenou mala vláda záujem vyjsť v ústrety osobám, ktoré chcú riešiť svoju bytovú situáciu na vlastnom pozemku bez záťaže platenia odvodov, pričom na druhej strane sa súčasne ustanovila najvyššia možná výmera, aby nedochádzalo k neúmernému úbytku poľnohospodárskej pôdy.

V rámci ochrany vinohradníckej kultúrnej krajiny, so zohľadnením jej historickej povahy a súčasne s rozvojom vinohradníckych sídel, je nevyhnutné hľadať možnosti individuálnej výstavby vo vinohrade pre potreby vinára v súlade s jej ochranou, trvalo udržateľným rozvojom aj s funkčným zapojením do krajinnej štruktúry. Na využívanie lokality vinohradov je nutná výstavba minimálne základného technického zázemia spracovania hrozna a výroby vína, no pre poznanie, historické povedomie a ekonomický rozvoj sídel je dôležité sprístupniť tieto územia na účely kultúry, vzdelávania, turistiky, agroturistiky a enoturistiky.

„Zásadné spoločenské, kultúrne a politické zmeny na prelome 20. a 21. storočia prinášajú na vidiek veľké zmeny. Vidiecka obec má rozlohu priemerne 11 km². Hustota obyvateľov je v porovnaní s mestským priestorom deväťkrát menšia.

Zmenila sa organizácia a technika poľnohospodárskej výroby, zvýšila sa mobilita vidieckych obyvateľov a dostupnosť informácií, čo prispelo k zvýšeniu atraktivity vidieka nielen z hospodárskej, ale aj duchovnej a kultúrnej stránky. Zároveň tieto zmeny viedli k ústupu produkčnej funkcie vidieka a výraznejšiemu rozvoju nepoľnohospodárskych funkcií, rekreačnej a rezidenčnej“ [2].

Vinárstvo s bývaním vo vinohrade alebo v sídle?

Spojenie bývania s prácou je nielen na Slovensku veľmi častý jav, nevynímajúc ani vinársku produkciu.

Menší producenti vína s produkciou vína do 10-tisíc fliaš ročne často využívajú dostupné priestory alebo objekty na vlastnom súkromnom pozemku s rodinným domom v intraviláne obce či mesta alebo v ich extraviláne. Takéto vinárstvo možno nazvať rodinným.

Slovensko, Česká republika, Rakúsko, Nemecko, Maďarsko, Slovinsko majú veľmi podobný urbanistický koncept – je ním hustá (v intraviláne mesta) alebo redšia (v extraviláne mesta – vinohrad) radová zástavba úzkych pozemkov vinohradníckych domov radených pozdĺž ulice alebo námestia s vlastným vinohradom nadväzujúcim vzadu. Aj táto forma ponúka vinárovi možnosť rozširovania vinárstva prístavbami alebo novostavbami na výrobu vína, jeho prezentáciu alebo na ubytovanie hostí smerom dovnútra vlastného pozemku, no často rovnako s nevyhnutným zabratím obhospodarovanej vinice.

Výstavba v spojení s vinohradom

Často vzniká (z nedostatku iných priestorových možností) potreba vinára rozšíriť začínajúci malý alebo stredný podnik alebo začať sa venovať komplexnejšie tomuto druhu podnikania, nielen v oblasti poľnohospodárskej produkcie, ale aj v oblasti turizmu, prípadne rozšíriť malé alebo stredné vinárske podniky a zväčšiť ich zázemie. Vie slovenská vinohradnícka a vinárska či stavebná legislatíva pomôcť týmto ľuďom? Bolo by potrebné umožniť návrat k tradícii osídlenia vinohradníckych oblastí, podporiť rozvoj vinárstva a vinohradníctva v oblastiach s takouto tradíciou a tým aj turistický ruch v regióne. Cielená a regulovaná výstavba v prostredí vinohradov na miestach, kde sa vinič pestovať nedá, alebo na miestach, kde už stál pôvodný vinohradnícky objekt, napomôže aj revitalizáciu nevyužívaných, spustnutých vinohradov.

Môže ísť o objekty rodinných mikrovinárstiev alebo vinohradníckych usadlostí s priestormi na výrobu vína a jeho prezentáciu, objekty na trvalé alebo prechodné bývanie formou novostavby, obnovy alebo rekonštrukcie pôvodnej vinohradníckej usadlosti či iného vinohradníckeho objektu – búdy, vinnej pivnice v uličnej zástavbe sídla, v jeho intraviláne alebo extraviláne – vo vinohrade.

Takto možno podporiť práve vznikajúce záujmové profesijné komunity či združenia mladých začínajúcich vinohradníkov a vinárov podľa vzoru susednej Moravy či Rakúska.

Navrhovanie jednotlivých objektov musí rešpektovať tradíciu a regionálny charakter lokality a takisto musí prísť k dôkladnému preskúmaniu ich funkčnej náplne. Samosprávy, ako aj vinári musia dôsledne zvažovať vplyvy novostavby, prestavby alebo obnovy pôvodných vinárskych objektov. Malé a stredne veľké rodinné vinárstva zväčšujú svoje kapacity na výrobu vína formou prístavieb, prestavieb a rekonštrukcií prevažne na svojich pozemkoch v bezprostrednom kontakte s ich obytnou časťou.

„Možno konštatovať, že napríklad areály bývalých JRD alebo bývalých šľachtiteľských staníc (pozn. autorov) je možné veľmi dobre využiť nielen na vinársku výrobu. Ekonomicky, ekologicky a hlavne esteticky sa dajú zhodnotiť, aby získali nový zmysel v krajinotvorbe 21. storočia. Napríklad moravskí vinári z Velkých Bílovíc začali stavať „na zelenej lúke“ nové vinárske domy a museli vybudovať cesty a inžinierske siete. V prípade, že by sa bol využil už vybudovaný potenciál časti bývalých poľnohospodárskych areálov, malo by to pre obec ekonomický, ekologický a architektonický prínos“ [3].

Celý článok nájdte v aktuálnom vydaní časopisu Eurostav