späť na obsah časopisu

Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov v § 536 odseku 3 uvádza, že „cena (diela) musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia“.

Všeobecné zmluvné podmienky FIDIC v prípade červenej knihy (ČK, koncept meranej zmluvy) definujú spôsob určenia Zmluvnej ceny ako ocenenie skutočne vykonaného množstva položiek prác podľa zmluvne záväzných jednotkových cien, pričom v rámci určenia môže Zmluvná cena podliehať ešte ďalším úpravám v súlade s postupmi uvedenými v zmluvných podmienkach.

V prípade žltej knihy (ŽK, koncept naprojektuj a postav) predstavuje Zmluvnú cenu Akceptovaná zmluvná suma, ktorá však takisto môže podliehať ešte ďalším úpravám v súlade s postupmi uvedenými v zmluvných podmienkach.

V oboch prípadoch nie je Zmluvná cena pevná a vopred dohodnutá, ale je jasne definovaný spôsob a postup jej určenia. Iba v prípade striebornej knihy (koncept na kľúč alebo EPC = Engineering, Procurement, Construction = projektovanie/inžinierska činnosť, obstaranie, výstavba) je možné, aby sa strany dohodli na pevnej Zmluvnej cene, a to za predpokladu, že všetky riziká súvisiace s realizáciou Diela sa prenesú na Zhotoviteľa.

Všeobecné zmluvné podmienky FIDIC ČK a ŽK veľmi podrobne opisujú postupy a úpravy, ktoré môžu vplývať na tvorbu Zmluvnej ceny. Môže to byť z dôvodov nárokov Zhotoviteľa alebo Objednávateľa, ďalej zmien, ktoré môže Objednávateľ po podpise Zmluvy vyžadovať pridaním alebo odobraním požiadaviek na realizáciu Diela, alebo z dôvodu valorizácie, náhrady škody, zohľadnenia dôsledkov vyššej moci a rizík, prípadne iných udalostí, ktoré môžu v súvislosti s plnením Zmluvy nastať a ovplyvniť určenie Zmluvnej ceny.

Akceptovaná zmluvná suma

Akceptovaná zmluvná suma je finančná suma, ktorú úspešný uchádzač (Zhotoviteľ) uviedol v Ponukovom liste, v ktorom sa zaviazal, že za túto sumu dokončí Dielo v súlade s požiadavkami a údajmi uvedenými v súťažných podkladoch a odstráni všetky prípadné chyby a nedostatky Diela. Predpokladá sa, že v rámci určenia hodnoty Akceptovanej zmluvnej sumy sa Zhotoviteľ pri príprave ponuky uistil o správnosti a primeranosti tejto sumy a že ju určil na základe poskytnutých údajov, ich správnej interpretácie, získania dodatočných dostupných údajov a informácií, obhliadky staveniska a ďalších uistení ohľadne všetkých závažných záležitostí: z hľadiska lokality, geológie, hydrológie, klimatických podmienok, rozsahu a charakteru prác a zabezpečenia potrebného vybavenia na realizáciu prác, dodržiavania právnych predpisov a postupov na získanie potrebných povolení, dodržiavania postupov zaužívanej odbornej praxe v rámci Zhotoviteľovho prístupu a pôsobenia na stavenisku. To znamená, že v Akceptovanej zmluvnej sume sú zohľadnené aj Zhotoviteľove riziká.

Uchádzači v rámci prípravy ponuky a určenia Akceptovanej zmluvnej sumy (v našom prostredí tzv. ponuková cena) by mali vykonať analýzu rizík, aby získali predstavu o rozsahu a pravdepodobnosti výskytu rizík, ktoré sú im v Zmluve pridelené. Na základe záverov takejto analýzy by uchádzači mali zvážiť, akým spôsobom sú pripravení pokryť náklady na potenciálne riziká v prípade, že určité riziká nastanú, alebo riziká eliminovať, čo môže byť poistením alebo presunutím na tretie strany (napr. subdodávateľov). V konečnom dôsledku by mali uchádzači zvážiť, akú sumu na pokrytie svojich potenciálnych rizík zahrnú do stanovenej Akceptovanej zmluvnej sumy.

V prostredí stavebníctva na Slovensku sa analýza rizík často javí ako nedocenená, keďže v prevažnej miere je jediným hodnotiacim kritériom ponuky uchádzačov najnižšia cena. Dôsledkom je, že ponuky uchádzačov nedostatočne zohľadňujú ich riziká, a keď určité riziká nastanú, Zhotoviteľ sa dostáva do problémov a nie je schopný dielo dokončiť v požadovanej kvalite alebo dokončiť vôbec.

Akceptovaná zmluvná suma má teda zahŕňať všetky náklady potrebné na to, aby Zhotoviteľ dokončil Dielo v súlade so Zmluvou za predpokladu, že požiadavky, údaje, podmienky a okolnosti, ako sú definované v súťažných podkladoch, sa v priebehu výstavby Diela nebudú meniť. Inými slovami, keby sa požiadavky, podmienky a okolnosti uvedené v súťažných podkladoch počas výstavby nezmenili a v procese výstavby by sa nevytvárali nové, nepredvídateľné situácie a udalosti, ktoré by mohli mať vplyv na tvorbu Zmluvnej ceny, po dokončení Diela a odstránení všetkých chýb a nedostatkov by sa konečná Zmluvná cena vyplatená Zhotoviteľovi rovnala Akceptovanej zmluvnej sume. To znamená, že v prípade ČK by skutočne vykonané množstvo položiek výkazu výmer (VV) bolo identické s indikatívnym množstvom vypočítaným alebo odhadnutým projektantom a príslušné práce by boli vykonané presne za takých podmienok a okolností, ako sa predpokladalo v súťažných podkladoch. Vzhľadom na komplexnosť prípravy, rozsah a náročnosť výstavby diel a opísané okolnosti, riziká, charakter a množstvo premenných faktorov, ktoré môžu v priebehu výstavby Diela vplývať na tvorbu Zmluvnej ceny, je vysoko nepravdepodobné, že by k takej zhode mohlo dôjsť, čo potvrdzuje aj stavebná prax.

Naša prax aj rozsiahle medzinárodné skúsenosti s prípravou a realizáciou diel vo výstavbe jednoznačne preukazujú, že pri príprave súťažných podkladov na výstavbu diel nie je možné predmet zákazky a všetky okolnosti a udalosti, ktoré môžu počas výstavby nastať, do detailu presne predvídať a definovať, či už ide o koncept meranej zmluvy, alebo o koncept naprojektuj a postav.

V priebehu výstavby často vznikajú situácie, ktoré sa líšia od predpokladov uvažovaných v súťažných podkladoch, a na vyhotovenie predmetu zmluvy je potrebné dané situácie riešiť, čo však môže vplývať na lehotu výstavby a/alebo na náklady. Z toho dôvodu sa k Akceptovanej zmluvnej sume ponúkanej uchádzačom pridáva finančná rezerva, ktorej účelom je pokryť akékoľvek náklady, ktoré môžu počas výstavby Zhotoviteľovi oprávnene vzniknúť z dôvodu výskytu požiadaviek, udalostí alebo okolností, ktoré sa v súťažných podkladoch neuvažovali. Účelom tejto finančnej rezervy je pokryť aj prípadné riziká Objednávateľa, ktoré môžu počas realizácie Diela nastať.

 

Finančná rezerva

Je určená na vykrytie oprávnených zvýšených nákladov na výstavbu nekomplikovaných, štandardných diel v rámci infraštruktúry, životného prostredia či výstavby priemyselných objektov sa pohybuje v rozmedzí 5 až 25 % hodnoty ponúknutej uchádzačmi na základe údajov uvedených v súťažných podkladoch. Rezervu stanovuje obstarávateľ na základe analýzy svojich rizík v rámci prípravy súťažných podkladov. Rezerva môže byť štruktúrovaná rôznymi spôsobmi. Môže sa určiť odhadom finančných súm patriacich k jednotlivým typom prác alebo objektom, ktoré môžu byť podľa názoru obstarávateľa jeho rizikom z hľadiska zmeny podmienok geológie, zmeny vplyvov životného prostredia, možného výskytu nepredvídateľných udalostí alebo okolností a pod. Rezerva sa môže určiť aj ako jedna finančná suma vo forme percentuálnej hodnoty z Akceptovanej zmluvnej sumy alebo ako jedna fixná suma.

Rezerva sa môže určiť aj vo forme predbežných súm, ktoré sa môžu použiť priebežne podľa potreby na základe pokynu Stavebného dozoru v súvislosti s prácami, so službami alebo s dodávkou materiálov a zariadení. Súvisiace náklady je potrebné preukázať alebo je možné použiť formulár hodinových/jednotkových zúčtovacích sadzieb pre práce, služby a materiály, ktoré uchádzači predložili ako súčasť svojej Ponuky. Predbežné sumy je možné použiť aj na nákup zariadení, materiálov a služieb, ktoré má Zhotoviteľ obstarať od dodávateľa určeného obstarávateľom, pričom Zhotoviteľ má nárok na režijné náklady súvisiace s obstaraním a zisk. Zároveň by predbežná suma patriaca k položke, ktorú má vykonať subdodávateľ určený obstarávateľom, mala byť v súťažných podkladoch zafixovaná, t. j. všetci uchádzači musia v ponuke uvažovať rovnakú sumu.

Akceptovaná zmluvná suma a celková rezerva stanovená obstarávateľom potom spolu predstavujú predpokladanú hodnotu zákazky, na ktorú je Objednávateľ povinný zabezpečiť a udržiavať finančné zdroje, ktoré mu umožnia uhradiť Zhotoviteľovi Zmluvnú cenu určenú v súlade s postupmi uvedenými v zmluvných podmienkach.

Všeobecné zmluvné podmienky FIDIC podrobne opisujú mechanizmus čerpania finančných súm z rezervy v prípade, že je úprava Zmluvnej ceny aplikovateľná. Každá takto čerpaná suma musí byť v súlade so Zmluvou riadne zdôvodnená a preukázaná a iba potom ju môže Stavebný dozor potvrdiť na platbu. Takýto mechanizmus zabezpečuje, aby bol postup výstavby plynulý aj v prípade výskytu nepredvídateľných udalostí alebo okolností alebo aj v prípade dodatočných požiadaviek a zmien iniciovaných Objednávateľom. To umožňuje Zhotoviteľovi, aby dostal včas zaplatené za všetky oprávnene vykonané práce. Všeobecné zmluvné podmienky FIDIC sa v prípade čerpania rezervy na základe daného mechanizmu neodvolávajú na dodatok k zmluve, pretože na postup overovania a zdôvodnenia oprávnenosti takéhoto čerpania sú v Zmluve jasne stanovené a dohodnuté pravidlá a postupy. Dodatok by sa vyžadoval iba v prípade, že by bolo počas realizácie prác potrebné zvýšiť finančnú rezervu stanovenú obstarávateľom v súťažných podkladoch. Celý proces potvrdzovania platieb a tvorby Zmluvnej ceny je transparentný, písomne zdokumentovaný a spätne kontrolovateľný.

Všeobecné podmienky FIDIC počítajú aj s možnosťou, že pôvodne odhadovaná finančná hodnota rezervy nemusí z určitých dôvodov a za určitých okolností postačovať na dokončenie diela. V takom prípade má Zhotoviteľ právo požiadať Objednávateľa o doloženie dôkazu, že Objednávateľ má dostatočné finančné prostriedky, ktoré mu umožnia zaplatiť Zmluvnú cenu odhadovanú v danom čase. Ak Objednávateľ nie je schopný takýto dôkaz predložiť, Zhotoviteľ nie je povinný pokračovať s prácami a je oprávnený Zmluvu ukončiť.

Tvorba Zmluvnej ceny a súvisiace postupy uvedené vo všeobecných zmluvných podmienkach FIDIC sú overené v medzinárodnej praxi a takýto koncept tvorby Zmluvnej ceny akceptujú rôzne legislatívy, pričom našiel uplatnenie aj v mnohých národných zmluvných štandardoch vyspelých krajín. Tieto postupy sa do určitého času akceptovali aj v prostredí slovenského stavebníctva, keď bolo možné stanoviť rezervu k Akceptovanej zmluvnej sume. Novelizácia zákona o verejnom obstarávaní (ZVO) v roku 2015 na základe smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ však už v podstate znemožnila rezervu používať.

Stanovenia zákona o verejnom obstarávaní a postupy FIDIC

Postupy a podmienky „zvýšenia hodnoty plnenia pôvodnej zmluvy“ sú stanovené v § 18 ZVO, v dôsledku čoho príslušné ustanovenia zmluvných podmienok FIDIC súvisiace s určením Zmluvnej ceny strácajú opodstatnenie a význam. Podľa ustanovení § 18 ZVO sa „ponuková cena“ predložená víťazným uchádzačom stáva „Zmluvnou cenou“, ktorú možno meniť iba postupmi a pod podmienkami uvedenými v zákone, a teda obstarávateľom nie je umožnené, aby stanovili rezervu. Samotná smernica 2014/24/EÚ však žiadnym spôsobom nevyžaduje ani nenaznačuje, že rezerva sa nesmie používať.

 

Súčasne znenie § 18 ZVO umožňuje:

(1) zmeniť zmluvu počas jej trvania bez nového verejného obstarávania, ak:

a) pôvodná zmluva obsahuje jasné, presné a jednoznačné podmienky jej úpravy, rozsah, povahu možných úprav a podmienky ich uplatnenia; nemožno určiť takú podmienku, ktorou by sa menil charakter zmluvy,

b) ide o doplňujúce tovary, stavebné práce alebo služby, ktoré sú nevyhnutné, nie sú zahrnuté do pôvodnej zmluvy, poskytuje ich pôvodný dodávateľ a zmena dodávateľa:

1. nie je možná z ekonomických dôvodov alebo technických dôvodov, pričom ide najmä o požiadavku vzájomnej zameniteľnosti alebo interoperability s existujúcim zariadením, službami alebo inštaláciami podľa pôvodnej zmluvy, a

2. spôsobí verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi významné ťažkosti alebo podstatnú duplicitu nákladov,

c) potreba zmeny vyplynula z okolností, ktoré verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ nemohol pri vynaložení náležitej starostlivosti predvídať a zmenou sa nemení charakter zmluvy,

d) ide o nahradenie pôvodného dodávateľa novým dodávateľom alebo

e) nedochádza k podstatnej zmene pôvodnej zmluvy bez ohľadu na hodnotu tejto zmeny.

Postupy a podmienky FIDIC na úpravu Zmluvnej ceny sú jasne a jednoznačne definované v súvislosti s rozsahom a povahou úprav a podmienok ich uplatnenia. Žiadnou podmienkou úpravy sa nemení charakter (povaha) zmluvy ani predmet zákazky. Základným dôvodom na úpravu zmluvy je dokončiť predmet zákazky (dielo), ako je definované v Zmluve, a to: zohľadnením nepredvídateľných udalostí a okolností, ktoré môžu v priebehu výstavby nastať, alebo aplikovaním variácií a zmien, ktoré môže obstarávateľ požadovať na dokončenia diela spôsobom, ktorý je preňho najvýhodnejší, efektívny a hospodárny. V rámci úprav nemožno zohľadniť práce, tovary a služby, ktoré nesúvisia s predmetom zákazky – ide iba o nevyhnutné práce, tovary a služby, ktoré je potrebné vykonať pôvodným dodávateľom/zhotoviteľom s cieľom vyhotovenia diela, pričom nedochádza k podstatnej zmene pôvodnej zmluvy. Všeobecné zmluvné podmienky FIDIC sú plne v súlade s citovanými písmenami a), b), c), e) ZVO, pričom písmeno d) zákona je na analýzu úpravy Zmluvnej ceny podľa FIDIC bezpredmetné, keďže FIDIC rieši úpravu Zmluvnej ceny iba voči pôvodnému dodávateľovi. Smernica 2014/24/EÚ sa v písmene a) odvoláva na „pôvodné súťažné podklady“, nie na „pôvodnú zmluvu“, ako je to uvedené v § 18 ZVO, čo má podstatný význam pri interpretácii. Ak súťažné podklady „obsahujú ustanovenia, ktoré jasne, presne a jednoznačne určujú podmienky úpravy, rozsah, povahu možných úprav a podmienky ich uplatnenia“ a uvádzajú, že uvažujú rezervu, nie je to v rozpore so smernicou 2014/24/EÚ. Ak však ZVO určuje, že zmluva musí byť v súlade s § 18 ZVO, obstarávatelia nemôžu uvažovať v súťažných podkladoch rezervu. Legislatívne úpravy na základe smernice 2014/24/EÚ sa v Česku a v Poľsku striktne pridržiavajú pôvodného znenia a odvolávajú sa na „pôvodné súťažné podklady“, pričom celkové znenie ich úprav je oveľa benevolentnejšie a prijateľnejšie na uplatnenie aplikovateľných ustanovení zmluvných podmienok FIDIC ako úprava podľa § 18 ZVO.

Ďalej znenie § 18 ZVO uvádza, čo možno považovať za podstatnú zmenu pôvodnej zmluvy:

(2) Podstatnou zmenou pôvodnej zmluvy sa rozumie taká zmena, ktorou sa najmä:

a) mení povaha alebo rozširuje rozsah pôvodnej zmluvy,

b) dopĺňajú alebo menia podstatným spôsobom podmienky, ktoré by v pôvodnom postupe zadávania zákazky umožnili účasť iných hospodárskych subjektov, alebo ktoré by umožnili prijať inú ponuku ako pôvodne prijatú ponuku,

c) mení ekonomická rovnováha v prospech dodávateľa spôsobom, ktorý pôvodná zmluva, neupravovala alebo

d) nahrádza pôvodný dodávateľ novým dodávateľom inak ako podľa odseku 1 písm. d).

Postupy a podmienky definované všeobecnými zmluvnými podmienkami FIDIC neumožňujú vykonať také podstatné zmeny, ktorými by sa menila celková povaha zmluvy. Zmeny alebo nároky musia súvisieť s predmetom zmluvy. Ustanovenie § 18 ZVO však opäť mení význam smernice 2014/24/EÚ, ktorá v čl. 72 bode 1, písm. c) ods. (ii) uvádza, že zmluvu možno upraviť, ak sa „úpravou nemení celková povaha zmluvy“ bez doplnku obmedzujúceho rozsah zmluvy. Je pochopiteľné, že ak sa má zvýšiť hodnota pôvodnej zmluvy na základe doplňujúcich tovarov, stavebných prác alebo služieb (pozrite znenie odsekov 3 a 5 § 18 ZVO), zároveň sa „rozširuje rozsah pôvodnej zmluvy“. Česká úprava (§ 222 zákona o zadávání veřejných zakázek č. 134/2016) pritom uvádza pravý opak: „Za podstatnou změnu závazku ze smlouvy na veřejnou zakázku se nepovažují dodatečné stavební práce, služby nebo dodávky od dodavatele původní veřejné zakázky, které nebyly zahrnuty v původním závazku ze smlouvy na veřejnou zakázku, pokud jsou nezbytné.“ Má sa na mysli, že ak sú potrebné na dokončenie predmetu diela, nepovažujú sa za podstatnú zmenu, čo dáva zmysel.

Tento doplnok „rozširuje rozsah pôvodnej zmluvy“, je teda v rozpore aj so samotnými ďalšími ustanoveniami § 18 ZVO, ktoré uvádzajú, za akých podmienok je možné meniť zmluvu:

(3) Zmluvu možno zmeniť počas jej trvania bez nového verejného obstarávania aj vtedy, ak hodnota všetkých zmien je nižšia ako finančný limit podľa § 5 ods. 2 [znenie odseku 2: Nadlimitná zákazka je zákazka, ktorej predpokladaná hodnota sa rovná alebo je vyššia ako finančný limit ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej len „úrad“)], ak ide o zmluvu a zároveň je nižšia ako:

a) 15 % hodnoty pôvodnej zmluvy, ak ide o zákazku na uskutočnenie stavebných prác,

b) 10 % hodnoty pôvodnej zmluvy, ak ide o zákazku na dodanie tovaru alebo na poskytnutie služby, alebo

c) 10 % hodnoty pôvodnej koncesnej zmluvy, ak ide o koncesiu.

Percentá zvýšenia uvedené v bode 3 zodpovedajú výške celkovej rezervy obyčajne stanovenej na výstavbu typických diel, pri komplikovanejších dielach môže byť zdôvodnené ako oprávnené aj vyššie percento. No § 18 ZVO pri splnení podmienky odseku 4 „zmenou podľa odseku 3 sa nesmie meniť charakter zmluvy“, čo je plne v súlade s podmienkami FIDIC, v odseku 5 uvažuje ďalšie možné úpravy „Zmluvnej ceny“:

(5) Ak ide o verejného obstarávateľa, zmenou podľa odseku 1 písm. b) alebo písm. c) nemôže dôjsť k zvýšeniu hodnoty plnenia o viac ako 50 % hodnoty pôvodnej zmluvy. Ak ide o opakované zmeny, obmedzenie podľa prvej vety sa vzťahuje na každú zmenu. Opakované zmeny zmluvy nie je možné vykonať s cieľom vyhnúť sa použitiu postupov podľa tohto zákona.

Na základe odseku 5 zákona pri každej od seba nezávislej udalosti, ktorá vyvolá potrebu zmeny vyžadujúcej doplňujúce tovary, stavebné práce alebo služby, ktoré sú nevyhnutné, a potreba zmeny vyplynula z okolností, ktoré verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ nemohol pri vynaložení náležitej starostlivosti predvídať, je možné zvýšiť hodnotu plnenia až do výšky 50 % hodnoty pôvodnej zmluvy. Aplikácia zmien je opakovateľná, to znamená, že teoreticky pri výskyte dvoch od seba nezávislých udalostí vyvolávajúcich zmenu v súlade s § 18 ZVO je možné zvýšiť hodnotu plnenia až do výšky 100 % hodnoty pôvodnej zmluvy (alebo 200 % pri výskyte štyroch od seba nezávislých udalostí vyvolávajúcich zmenu atď.). Pri realizácii bežných stavebných diel často vzniká potreba zmien, ktoré spĺňajú náležitosti požadované § 18 ZVO. Na väčších projektoch to môžu byť desiatky takýchto zmien, z tohto dôvodu sa stanovenie hranice v znení „nemôže dôjsť k zvýšeniu hodnoty plnenia o viac ako 50 % hodnoty pôvodnej zmluvy“ pri každej jednotlivej zmene javí ako nie príliš rozumné a hospodárne, keďže za určitých okolností sa v procese vyhodnocovania takýchto zmien môže vytvárať prostredie a priestor na korupciu. Z hľadiska zaužívanej odbornej praxe vo výstavbe takéto stanovenie hranice zvýšenia hodnoty plnenia nemá opodstatnenie ani logické zdôvodnenie. Podobný názor majú aj odborníci v Česku, ktorí v tejto súvislosti vo svojej úprave (§ 222 zákona o zadávání veřejných zakázek č. 134/2016) uvádzajú, že „hodnota dodatečných stavebních prací, služeb nebo dodávek nepřekročí 50 % původní hodnoty závazku; pokud bude provedeno více změn, je rozhodný součet hodnoty všech změn“, pričom rozlišujú dve kategórie zmien „pokud jsou nezbytné“ a „změna jejíž potřeba vznikla v důsledku okolností, které zadavatel jednající s náležitou péčí nemohl předvídat“. Podobným spôsobom sú nastavené úpravy aj v Poľsku.

(6) Ak zmluva upravuje indexáciu ceny podľa odseku 1 písm. a), na účely výpočtu hodnoty zmeny podľa odsekov 3 a 5 sa za referenčnú hodnotu považuje aktualizovaná hodnota pôvodnej zmluvy.

Na účely výpočtu hodnoty zmeny sa v prípade zmluvy, ktorá umožňuje indexáciu zohľadňujúcu mieru inflácie potvrdenú Štatistickým úradom Slovenskej republiky, „za referenčnú hodnotu považuje aktualizovaná hodnota pôvodnej zmluvy“. FIDIC umožňuje aplikovať rôzne spôsoby ocenenia zmien, pričom sa v prvom rade vychádza z údajov súvisiacich s oceňovaním, ako sú uvedené v Zmluve, napr. pri meranej zmluve umožňuje použitie zmluvne záväzných jednotkových cien na práce súvisiace s realizáciou zmeny, ktoré sú rovnakého alebo podobného charakteru a vykonajú sa za rovnakých okolností. V prípade, že údaje uvedené v Zmluve nemožno na ocenenie zmeny aplikovať, vyžaduje sa preukázanie skutočných nákladov odôvodnene vynaložených v súvislosti s realizáciou zmeny. V takom prípade je príslušná miera inflácie zahrnutá už v preukázaných nákladoch.

(7) Zmena zmluvy, rámcovej dohody a koncesnej zmluvy musí byť písomná.

V kontexte ostatných legislatívnych ustanovení to znamená, že zmena zmluvy v zmysle § 18 ZVO, čo podľa FIDIC znamená úpravu Zmluvnej ceny, je v praxi možná iba dodatkom k zmluve pri splnení všetkých náležitostí súvisiacich s prípravou a nadobudnutím účinnosti takéhoto dodatku. V prípade čerpania rezervy zmluvné podmienky FIDIC nevyžadujú dodatok k Zmluve, keďže všetky postupy a náležitosti úpravy Zmluvnej ceny jasne definujú zmluvné podmienky, pričom v procese schvaľovania sa vyhotovujú príslušné písomné záznamy o zmene záväzku medzi stranami.

Všeobecné zmluvné podmienky FIDIC jednoznačne a zrozumiteľne uplatňujú logické a v praxi odskúšané postupy, princípy a zásady platné pre úpravu Zmluvnej ceny, ktoré zaručujú transparentnosť, efektívnosť a hospodárnosť využitia finančných zdrojov potrebných na dokončenie diela a zároveň zabezpečujú, že zhotovitelia dostanú za všetky vykonané práce včas zaplatené. FIDIC veľmi jasne a opodstatnene rozlišuje pojmy hodnota, sumaZmluvná cena. Hodnota je stanovená na základe určitých predpokladov alebo aj domnienok. Zhotoviteľ pri predkladaní súpisu vykonaných prác na potvrdenie Stavebným dozorom predkladá hodnotu, o ktorej sa domnieva, že je oprávnená. Iba po predložení všetkých potrebných podporných dokumentov jednoznačne preukazujúcich kvalitu, množstvo a rozsah vykonaných prác, dodaných materiálov a služieb a po dôkladnej kontrole môže Stavebný dozor potvrdiť sumu v takejto výške, ktorá sa potom stáva súčasťou Zmluvnej ceny. Konečná Zmluvná cena (t. j. cena, za ktorú sa Dielo zrealizuje) môže byť teoreticky nižšia ako hodnota Akceptovanej zmluvnej sumy (v prípade, že sa všetky ponúkané práce nezrealizujú), môže sa pohybovať v rozmedzí Akceptovanej zmluvnej sumy plus rezerva alebo môže byť vyššia.

Paragraf 18 ZVO s nadpisom „Zmena zmluvy, rámcovej dohody a koncesnej zmluvy počas ich trvania“ (v uvedených citáciách sme sa venovali iba „zmene zmluvy“) nie je vo svojich ustanoveniach jasný, jednoznačný a zrozumiteľný. Samotný § 18 ZVO bol od roka 2015 

 

Celý čánok nájdete v aktuálnom čísle Eurostavu


Autor
Ing. Ivan Brlej, Ing. Jana Trúchliková, Ing. Eva Tuchyňová, Ing. Marián Pavlík
Digitalizované ukážky časopisov
E-shop eurostav
Archbooks
YTONG