späť na obsah časopisu

Mediálna architektúra je relatívne nový pojem, ktorý súvisí so vstupom médií do architektúry. Zahŕňa kombináciu disciplín ako architektúra, urbanizmus, digitálne médiá, dizajn a umenie. Je založená na spolupráci architektov a urbanistov, inžinierov a dizajnérov digitálnych médií. Digitálne médiá integrované do architektúry ovplyvňujú náš život, prostredníctvom mediálnej architektúry formujú mestá, a tým aj spôsob našej existencie v nich. Prejav mediálnej architektúry je rôznorodý: fasády, aplikácie pre smartfóny a sociálne médiá, mestské obrazovky, LED diódy, projekcie alebo senzory a citlivé prostredia.

Autobusová stanica Port Authority Bus Terminal (NYC, Manhattan)  s aplikáciou Led osvetlenia na sieti z nehrdzavejúcej ocele (Mediamesh GKD, zdroj: Zdroj: GDK Group

Mediálne fasády sú jedným z prejavov integrácie médií do architektúry, konkrétne do skladby obvodového plášťa. Ak v minulosti determinoval fasádu štýl, ktorý sa prejavoval určitým tvaroslovím a jemu vlastnými výrazovými prostriedkami, v súčasnosti sú to médiá, ktorých najčastejším tvaroslovným prvkom je svetlo, ktoré má schopnosť zmeniť po súmraku obraz budovy a dodávať jej iný svetelný a mnohokrát aj premenlivý výraz v čase. Architektúra má v súčasnosti najmä vo svetových metropolách tendenciu čoraz častejšie využívať mediálne fasády ako štýlový prvok. To, čo bývalo na fasádach ako pridaná a niekedy nevydarená reklama, je teraz súčasťou tvorivého prístupu počas projektového procesu a stáva sa oblasťou, ktorá ponúka priestor na vizionársky dizajn.

Pojem „mediálna fasáda“

Pojem „mediálna fasáda“ sa v 20. storočí spája s animovanou, osvetlenou reklamou na budovách v lokalitách ako Times Square na Manhattane, Strip v Las Vegas a Victoria Harbour v Hongkongu alebo s nadrozmernými obrazovkami na plochých fasádach budov. Obsahom dokážu mediálne fasády vyvolať najrozmanitejšie emócie od symbolu turistickej atrakcie alebo svetelného dojmu pop-artu veľkomesta až po dojem nežiaduceho svetelného smogu. V nočnom obraze menia mediálne fasády budovy na kulisy svetelnej šou, ktorá sa potom stáva hlavnou atrakciou. Samotná fasáda je odhmotnená a premenená na jedno obrovské reklamné médium na vysielanie správ. Obrazovky a svetelné prvky ponúkajú zmenu trojrozmerného vnímania nehybného architektonického objektu. Prvý známy interaktívny mediálny povrch však tvoril mechanický displej a bol výsledkom práce tímu architektov, inžinierov, matematikov a programátorov.

Scénografická inštalácia na budove HSBC, Hong Kong (Foster and Partners, 1986), zdroj: https://commons.wikimedia.org


Mediálna fasáda vytvorená mechanickým zariadením

Integrácia prepracovaného tieniaceho systému na južnej fasáde Institut du Monde Arabe v Paríži navrhnutá v 80. rokoch minulého storočia Jeanom Nouvelom predstavuje povrch mechanických médií natrvalo integrovaných do konštrukcie fasády. Hlavným znakom budovy sa stalo použitie 240 fotosenzitívnych írisových clôn, ktoré sa správajú ako sofistikované slnolamy, automaticky regulujúce množstvo svetla a slnečného žiarenia vchádzajúceho do budovy. Kovové prvky ako súčasť mriežky na transparentnej fasáde sa správajú podobne ako clona fotoaparátu, ktorá v priebehu rôznych svetelných fáz vytvára premenlivý geometrický vzor vychádzajúci z kombinácie štvorca, kruhu a osemuholníka. Žalúzie imitujúce kameru reagujú na intenzitu slnečného žiarenia a regulujú svetlo prenikajúce do budovy. Viditeľná mechanika a dizajn žalúzií vytvárajú ornamentálne vzory, ktoré sa menia v závislosti od zmeny slnečného žiarenia. Ornamentálne vzory na južnej fasáde budovy odkazujú na archetypálny prvok arabskej architektúry – mashrabiyu, ktorá sa po stáročia používala na ochranu pred slnkom a na zabezpečenie súkromia. Tento mechanizmus sa podieľa aj na výraze vnútorného priestoru, ktorý je charakteristický filtrovaným svetlom – efektom, často sa vyskytujúcim v islamskej kultúre. Tieto optické zariadenia implantované do transparentnej fasády vytvárajú neopakovateľnú estetiku interiéru a špecifický exteriérový výraz architektúry. Tento Nouvelov návrh tienenia na celosklenej fasáde z 80. rokov 20. storočia je jedinečný a nemá v architektúre porovnateľnú obdobu.

 

Fasáda ako premietacia stena

Na rozdiel od fasád s inštaláciou mechanických médií, ktorých povrchy sú hmotové a hmatateľné, projekcie na fasády predstavujú nehmotný obsah na povrchu, na ktorý je možné premietať obrazy. Z hľadiska polohy média oproti povrchu rozoznávame dve hlavné kategórie projekcií: prednú projekciu a spätnú projekciu. Predná projekcia sa môže použiť na rôznych povrchoch, ideálne sú projekcie na povrchy, ktoré sú čo najsvetlejšie, zatiaľ čo spätné projekcie sa robia na priesvitné plátna a materiály, ktoré môžu byť napríklad zo skla a z akrylového skla. Z hľadiska skladby obvodového plášťa je výzvou interakcia povrchov, technológie a obsahu projekcií. Mediálne technológie v súčasnosti napredujú obrovskou rýchlosťou. Pri navrhovaní mediálnych fasád v architektúre nie je cieľom dosiahnuť inovatívne riešenie z technickej stránky, ale inovatívna umelecká aplikácia mediálnych prvkov ako súčasti architektúry a jej obsahová výpoveď.

Podľa Terencea Rileyho sa fasáda ako premietacia stena chápe ako protiklad fasádneho plášťa. Mediálne fasády ako nový fenomén v architektúre nastúpili v 90. rokoch 20. storočia na fasádach, ktoré mali vonkajší povrch zo skla, ale v inej ako priehľadnej podobe. Na konci 20. storočia vznikli mnohé diela, ktoré za denného svetla vôbec nepôsobili ako transparentné ani translucentné. Dimenziu transparentnosti alebo translucentnosti získali iba umelým nočným osvetlením, ktoré bolo programovateľné a príležitostne premenlivé. Budovy so sklenými fasádami sa zrazu aplikovaním obrazoviek na hladkých povrchoch, ilumináciou fasád pomocou zabudovaných osvetľovacích systémov vo vrstvách plášťa alebo jednoducho zapnutím vnútorného osvetlenia v budove dokázali transformovať na blikajúcu obrazovku alebo premenlivé zobrazenia architektúry podľa modelov osvetlenia. Prelomovým dielom s fasádou ako premietacou stenou alebo celoplošnou obrazovkou bol nerealizovaný návrh mediatéky (Zentrum fűr Kunst und Medientechnologie) v Karlsruhe z roku 1989 od Rema Koolhaasa.

 

Počítačovo animované svetelné inštalácie

V roku 2003 sa na východnej fasáde Domu umenia (Kunsthaus) v rakúskom Grazi realizovala svetelná a mediálna inštalácia BIX na ploche 900 m2. Názov inštalácie pozostáva zo slov „big“ a „pixels“. Viacnásobne zakrivenú fasádu na východnej strane budovy tvorí akrylový sklený plášť, ktorý v medzipriestore ukrýva 930 40-wattových žiariviek, ktorých jas je možné individuálne nastaviť. Fasáda sa môže použiť ako veľká obrazovka na premietanie filmov a animácie v takzvanom „komunikačnom vzhľade displeja“ a vysielať projekcie, animácie alebo správy do mestského priestoru. Bežne dostupné kruhové žiarivky s priemerom 40 cm sú umiestnené medzi fasádnym obkladom z akrylátového skla a tepelnoizolačným sivým plášťom budovy. Každý z týchto zdrojov svetla funguje ako pixel riadený centrálnym počítačom. Snímky možno meniť rýchlosťou 20 snímok za sekundu. Hrubo rastrované obrázky, znaky a texty sa vyžarujú ďaleko do vonkajšieho priestoru. Táto mediálna a svetelná inštalácia získala niekoľko ocenení a navrhli ju bratia Jan a Tim Edlerovci, zakladatelia firmy realities:united. Inštalácia po dokončení v roku 2003 nastavila nový štandard spojenia architektúry, médií a umenia. Považuje sa za jeden z najdôležitejších referenčných projektov v diskusiách o konceptoch mediálnej architektúry.

 

Mediamesh  - Led osvetlenie integrované do sieti z nehrdzavejúcej ocele. Zdroj: GDK Group


LED fasády a architektonické materiály

Trend LED fasád na čisto architektonické účely ako súčasti plášťa budovy priniesol množstvo nových produktov. Illumesh® a Mediamesh® ponúkajú efektívne spôsoby, ako opticky zatraktívniť fasády. V podstate ich obe tvorí kovová sieťka kombinovaná s LED diódami. Všade tam, kde na písanie, nápisy alebo na farebné plochy postačuje nižšie rozlíšenie, je vhodné použitie systému Illumesh®. Na mediálny dizajn obrázkov a videí by sa mal použiť Mediamesh®. Illumesh® využíva LED diódy tak, že dochádza k odrazu od sieťoviny. Špeciálna väzba Illumesh® vytvára na povrchu trblietavý efekt. Mediamesh® využíva LED diódy, ktoré sú bližšie k sebe a vyžarujú smerom von. Polopriehľadnosť oboch kovových výpletov dodáva fasáde počas dňa trblietavý šat, v noci sa ustupuje, aby sa vytvoril priestor na svetelnú šou. Kovové LED pletivo sa dodáva v pásoch ľubovoľnej dĺžky a šírky až do 8 metrov.

Mediálne kovové siete

Nehrdzavejúce siete tzv. Mediamesh, do ktorých sú integrované LED diódy, sú povrchy schopné poskytnúť platformu na svetelné a animované inštalácie. Je to transparentná reklamná a komunikačná zavesená clona vyrobená z nehrdzavejúcej ocele s integrovanými LED profilmi, ktorá vizuálne pozdvihne fasádu v zmysle digitálneho dizajnu. Reklamné fasády s veľkými plochami sú často citlivé na drsné a rôznorodé poveternostné podmienky mestského prostredia. Mediamesh® umožňuje fasádam, na ktorých je aplikovaná, flexibilne sa vyrovnať s teplotami medzi –20 až +70 °C, ako aj so silou hurikánu. Vďaka vysokému percentu perforácie sietí z nehrdzavejúcej ocele dochádza k prirodzenému vetraniu, čím sa znižujú zisky zo slnečného žiarenia. 

 

Článok dočítate v aktuálnom čísle časopisu Eurostav



Autor
Ing. arch. Veronika Blahunková, doc. Ing. arch. Eva Vojteková, PhD.
Digitalizované ukážky časopisov
E-shop eurostav
Archbooks
YTONG