späť na obsah časopisu

Valorizácia je spôsob kompenzácie negatívneho vplyvu inflácie na hodnotové ukazovatele. V prípade vykonávania stavebných prác počas dlhšieho obdobia je potrebné zvážiť, či a v akej miere bude zhotoviteľ schopný pokryť riziko inflácie mzdových nákladov, materiálov a ostatných hodnotových ukazovateľov vo svojej Akceptovanej zmluvnej čiastke (ponukovej cene).

V súčasnosti je valorizácia nákladov veľmi diskutovanou témou vzhľadom na dôsledky pandémie ochorenia COVID-19 a vojny na Ukrajine, ktoré spôsobili nielen nezvyčajne vysoký nárast cien niektorých stavebných materiálov, ale aj ich nedostupnosť.

Sú určité odlišnosti v prístupe k úprave zmluvných hodnôt z dôvodu zohľadnenia nárastu nákladov (na mzdy, stroje a materiály) v dôsledku inflácie, ktorá v trhovej ekonomike bežne podlieha ponuke a dopytu, a k úprave z dôvodu vyššej moci. Pri zohľadnení bežnej inflácie vieme vychádzať z inflačných trendov a máme možnosť vopred sa viazať na nákladové indexy jednotlivých položiek a stanoviť ich podiely. Objednávateľ má možnosť určitým spôsobom vopred definovať rozdelenie rizika a tak jasne stanoviť zodpovednosť strán. Ak riziko nastane, postupuje sa dohodnutým spôsobom. Pri výskyte vyššej moci, ako je COVID-19 alebo vojna, nemáme vopred dohodnutý spôsob zohľadnenia nárastu nákladov a navyše je potrebné zohľadniť aj vplyv na čas. Takúto situáciu je potrebné riešiť ad hoc na konkrétny účel.

Pri dlhšie trvajúcich projektoch nie je možné náležite zohľadniť riziko bežnej inflácie v ponuke uchádzačov, preto je potrebné, aby zmluva poskytovala vhodný mechanizmus, ktorý zabezpečí primeranú kompenzáciu. Zmluvné podmienky FIDIC obsahujú všeobecnú formu valorizačného vzorca, ktorý je možné upraviť pre potreby akéhokoľvek diela. Obstarávateľ spravidla stanoví fixný podiel ceny, ktorý nepodlieha valorizácii a môže umožniť uchádzačom stanoviť ostatné podiely, ako aj zdroje nákladových indexov tak, aby tieto podiely spravodlivo zohľadňovali skladbu ich nákladov. Každý uchádzač môže mať iný podiel mzdových nákladov a nákladov na stroje. Pre nárast cien materiálov je možné identifikovať materiály špecifické pre konkrétnu stavbu a určiť ich podiel a nákladový index na účely valorizačného vzorca. Po určení takýchto vstupných údajov v rámci súťaže je už ďalší postup počas samotnej realizácie stavebných prác veľmi jednoduchý a bežne aplikovaný.

Text valorizačného článku 13.8. (červená a žltá kniha, vydanie 1999), ako aj článku 13.7. (červená a žltá kniha, vydanie 2017) s názvom „Úpravy v dôsledku zmien Nákladov“ opisuje postup pri tvorbe vzorca potrebného na výpočet valorizačného koeficientu, ktorým sa upravuje zmluvná hodnota (t. j. zvyšuje alebo znižuje) v prípade zmien nákladov na mzdy, stroje a zariadenia, materiály a ostatné vstupy potrebné na realizáciu diela. Tento postup možno použiť aj v prípade použitia zmluvných podmienok striebornej knihy, ktorých pôvodný zámer je preniesť riziko nárastu nákladov z dôvodu inflácie na zhotoviteľa. Pre zmluvy, v ktorých sa neuvažuje o úprave z dôvodu nárastu nákladov, je potrebné uviesť, že čl. 13.8. nie je aplikovateľný. V prípade meranej zmluvy (červenej knihy) sa potom hovorí o pevnej jednotkovej cene, to však neznamená, že ide o pevnú zmluvnú cenu.

V texte valorizačného článku 13.8. (červená a žltá kniha, vydanie 1999) je uvedený príklad vzorca na úpravu zmluvnej hodnoty, konečná upravená čiastkasa potvrdí pri platbe:

            Pn = a + b * Ln/Lo + c * Mn/Mo + d * En/Eo + . . . kde:

„Pn“ je násobiteľ úpravy (valorizačný koeficient), ktorý sa použije na odhadnutú zmluvnú hodnotu za prácu vykonanú za obdobie „n“, pričom týmto obdobím je mesiac, ak nie je v Prílohe k ponuke uvedené inak;

„a“ je pevný koeficient, uvedený v príslušnej „tabuľke údajov o úpravách“, predstavujúci časť zmluvných platieb, ktoré sa nemôžu upravovať;

„b“, „c“, „d“... sú koeficienty reprezentujúce odhadovanú proporčnú časť každého nákladového prvku, ktorý súvisí s realizáciou diela, ako je to uvedené v príslušnej „tabuľke údajov o úpravách“; takéto tabuľkové nákladové prvky môžu označovať zdroje, ako napr. pracovnú silu, stroje a zariadenia a materiály;

„Ln“, „En“, „Mn“... sú súčasné nákladové indexy alebo referenčné ceny na obdobie „n“, pričom každý z nich sa vzťahuje na príslušné tabuľkové nákladové prvky k dátumu 49 dní pred posledným dňom tohto obdobia (na ktoré sa vzťahuje Platobné potvrdenie); a

„Lo“, „Eo“, „Mo“... sú základné nákladové indexy alebo referenčné ceny, vyjadrené v príslušnej mene platby a každý z nich sa vzťahuje na príslušné tabuľkové nákladové prvky k Základnému dátumu, pričom Základný dátum je 28 dní pred podaním ponuky uchádzačmi.

V „tabuľke údajov o úpravách“, ktorá musí byť súčasťou Prílohy k ponuke (ktorá je súčasťou súťažných podkladov), ak má byť valorizačný vzorec uplatnený, musia byť uvedené a riadne definované koeficienty (podiely) nákladových prvkov (súčet a + b + c… = 1) a nákladové indexy (prípadne pre rôzne meny).

Obstarávateľ v súťažných podkladoch obyčajne zadá pevný koeficient „a“, ale od uchádzačov môže požadovať, aby určili ostatné koeficienty a všetky zdroje nákladových indexov tak, aby spravodlivo vyjadrovali podiely Nákladov (napr. uchádzači môžu počítať s rozdielnymi podielmi pracovnej sily a strojov, podiel materiálov môže obstarávateľ určiť, ak má dostatočné informácie) a identifikovali zdroje nákladových indexov, ktoré by sa mali vzťahovať na menu, v ktorej Náklady vznikajú, a môžu byť rôzne pre jednotlivých uchádzačov.

Hodnota nákladových indexov k Základnému dátumu nemusí byť v čase predkladania ponúk známa, preto s cieľom jednoznačného určenia (identifikácie) zdrojového indexu sa v súťažných podkladoch uvádza hodnota známa k istému dátumu, a neskoršie sa pri aplikácii vzorca použije hodnota, aká prináleží Základnému dátumu. Podobne sa môže postupovať aj pri určovaní súčasných nákladových indexov. Ak v čase predloženia a potvrdzovania súpisu prác nie sú známe súčasné indexy pre obdobie „n“, použijú sa posledné známe indexy a v nasledujúcom súpise sa urobí príslušná korekcia.

 

 

Vzor „tabuľky údajov o úpravách“ podľa čl. 13.8. pre platby za obdobie „n“ v ...... mene


Koeficient;             Krajina pôvodu;                  Zdroj indexu;            Hodnota v danom čase*

opis indexu            mena indexu                      názov/definícia           Hodnota            Dátum

a = 0,10               pevný                                 ...............               ................       .........................

b = mzdy/prac. sila ......................                 ................               ................      .........................

c = .....................     ...................                 ................               ................       .........................

d = ....................     ...................                  .................              ................       .........................

 

* Tieto hodnoty a dátumy potvrdzujú zdroj/definíciu každého indexu, ale nemusia určiť hodnotu indexu k Základnému dátumu

Postup pri tvorbe vzorca potrebného na výpočet valorizačného koeficientu uvedený v zmluvných podmienkach FIDIC je univerzálny a aplikovateľný v ktoromkoľvek právnom prostredí. Tento vzorec sa v zjednodušenej forme pomerne často používal aj v našom prostredí, no v poslednom čase sa valorizačný článok, ktorého uplatnenie je výlučne na vôli obstarávateľa, v mnohých prípadoch ruší.

Aké sú dôvody takéhoto prístupu? Kým aktuálne platná legislatíva uplatnenie valorizácie umožňuje a bližšie nešpecifikuje, interné smernice a nariadenia vydávané ministerstvami, riadiacimi a kontrolnými orgánmi, ako aj samotnými obstarávateľmi majú tendenciu zasahovať do postupu uplatnenia valorizácie. Napr. metodický pokyn č. 6/2018 Ministerstva dopravy a výstavby SR uvádza, že verejný obstarávateľ je povinný uplatniť valorizáciu od prvého mesiaca výstavby pri obstarávaných stavbách, ktorých predpokladaný čas výstavby je dlhší než 730 dní, a oprávnený uplatniť valorizácie pri stavbách, ktorých čas výstavby je dlhší než 547 dní. Ďalej sa v smerniciach uvádza, že cenový index pre stavebné diela je potrebné viazať na index spotrebiteľského koša alebo index stavebných prác, ako je určený Štatistickým úradom SR. Dodržanie takéhoto postupu však nemusí nutne zohľadňovať potreby konkrétneho projektu, keďže spomínané indexy nemusia byť relevantné pre daný projekt. Skúsenosť ukazuje, že indexy vedené Štatistickým úradom SR nedostatočne pokrývajú materiály bežne používané v stavebnom sektore. Jedným z dôvodov je aj skutočnosť, že zhotovitelia nedostatočne informujú Štatistický úrad SR o náraste cien príslušných stavebných materiálov a ostatných ukazovateľov súvisiacich s výstavbou. Ďalším, a to dosť podstatným, vplyvom na rozhodnutie obstarávateľov používať valorizačný vzorec je skutočnosť, že ZVO v podstate neumožňuje obstarávateľom v rámci prípravy súťažných podkladov a zmluvy uplatniť finančnú rezervu na účely valorizácie. Je potrebné postupovať podľa § 18 ZVO, čo je v praxi pomerne komplikované, pretože valorizácia sa spravidla uplatňuje priebežne na mesačnej báze a obstarávateľ nemá prostriedky na úhradu k dispozícii, čo je opäť v rozpore s inými legislatívnymi požiadavkami. Dôsledkom takéhoto stavu je skutočnosť, že valorizácia sa v poslednom čase veľmi zriedkavo uplatňuje, a ani tam, kde sa uplatňuje, neplní účel dostatočne, čo jednoznačne preukazuje vplyv pandémie ochorenia COVID-19 a vojny, keďže nákladové indexy nedostatočne pokrývajú vplyv nárastu cien na jednotlivé stavebné materiály.

Index cien (nákladové indexy) stavebných prác, materiálov a výrobkov používaných v stavebníctve pripravovaný Štatistickým úradom SR na kvartálnej báze sa teda dá použiť pre potreby valorizácie iba čiastočne. Na účely zohľadnenia valorizácie však nie je potrebné viazať sa iba na cenové indexy vedené Štatistickým úradom SR. Dostatočnú transparentnosť poskytujú aj cenové indexy viazané napr. na cenu komodít stanovenú určenou burzou alebo iným transparentným a objektívnym zdrojom. Uchádzači môžu určiť a zdôvodniť oprávnenosť zdrojov cenových indexov.

Valorizačný vzorec je univerzálny a môže sa použiť pre rôzne meny (ak to zmluva umožňuje) a rôzne nákladové prvky a samostatne sa môže použiť aj na úpravu individuálnych nákladových položiek. Napríklad pre konkrétnu položku práce „dodanie asfaltovej zmesi“ na projektoch, kde ide prevažne o výmenu asfaltovej vrstvy, je možné viazať jednotkovú cenu položky „dodanie asfaltovej zmesi“ na cenu ropy na akciovom trhu, pretože podstatnú nákladovú zložku asfaltovej zmesi predstavujú ropné produkty a je možné pomerne presne stanoviť vplyv ceny ropy na náklady položky „asfaltová zmes“. Je všeobecne známe, že cena ropy do značnej miery kolíše v závislosti od vývoja medzinárodnej situácie, ponuky a dopytu. Takýto spôsob valorizácie jednotkovej ceny sa bežne používa v USA, kde sú uchádzači povinní predložiť kalkulačný vzorec pre položku „dodanie asfaltovej zmesi“ s uvedením príslušnej ceny ropy podľa príslušného burzového indexu k Základnému dátumu, pričom počas realizácie prác sa tento nákladový index náležite upravuje k danému obdobiu „n“.

Výrobcovia a dodávateľom pohonných hmôt sa v rámci regulácie cien umožňuje upravovať cenu pohonných hmôt v závislosti od ceny ropy na burze tak, že riziko nárastu sa presunie na spotrebiteľov. Bolo by vhodné a spravodlivé, aby sa aj veľkospotrebiteľom (teda zhotoviteľom) určitým spôsobom umožnilo získať primeranú kompenzáciu. Pri niektorých typoch projektov, kde sa vyžadujú presuny veľkých objemov zeminy alebo iných materiálov, predstavujú pohonné hmoty pre zhotoviteľa podstatnú časť nákladov. Ak sa kompenzácia neumožní, zhotoviteľ nemusí byť schopný neprimeraný nárast pohonných hmôt zvládnuť, čo môže mať vplyv na postup prác.

Vo všeobecnosti možno použiť iné nákladové indexy okrem tých, ktoré sú pripravené Štatistickým úradom SR. Napr. pre projekty železničných a električkových tratí sa používa rakúsky index pre dodávku koľajníc.

Definícia koeficientov (podielov) nákladových prvkov môže byť rôzna v závislosti od typu a charakteru konkrétneho projektu a môže obsahovať množstvo prvkov (a, b, c...), pričom koeficient a môže predstavovať pevnú nemennú časť, b mzdy/pracovnú silu, c stroje a zariadenia, d materiály, ktoré môžu byť rozdelené podľa potreby do ďalších materiálových koeficientov a k nim prislúchajúcich nákladových indexov (d1 – stavebné drevo, d2 – výstuž, d3 – betónová zmes, d4 – plastové produkty atď.), čím by sa pokryla širšia škála konkrétnych nákladových vstupov. Na takýto prístup je však potrebná určitá zručnosť a schopnosť analyzovať potrebu jednotlivých materiálov počas výstavby, či už obstarávateľom, alebo samotnými uchádzačmi. Pre typické projekty, ako sú infraštruktúrne projekty (cesty, železnice, kanalizácie a pod.), je možné vytvoriť univerzálny vzorec s určením podielov a definíciou nákladových prvkov, ako aj identifikáciou nákladových indexov a stanovením limitu „Pn“ násobiteľa úpravy (valorizačného koeficientu), po ktorého prekročení by sa vzorec uplatňoval. Tým by sa riziko fluktuácie nárastu cien v určitej miere spravodlivo rozložilo medzi objednávateľa a zhotoviteľa.

Spoľahlivé riešenia

Možností na riešenie nárastu cien je veľa a zdalo by sa, že je iba na obstarávateľoch, aby riziko nárastu cien jasne a jednoznačne pomenovali v súťažných podkladoch, no v našom prostredí máme rôzne vplyvy na prípravu súťažných podkladov. Ako sme už spomínali, v súvislosti s valorizáciou vydali rôzne orgány verejnej správy niekoľko odporúčacích interných smerníc a nariadení, ktoré nie sú vždy jasné a jednoznačné, a tak neuľahčujú obstarávateľom rozhodovanie. Smernice jednak určujú, kedy by mala byť valorizácia povinná, alebo v niektorých prípadoch dokonca určujú valorizačný vzorec, ktorý sa viaže na index spotrebiteľských cien a index čistej inflácie, a tak nijako, alebo iba vo veľmi obmedzenej miere, nereagujú na zmenu nákladov súvisiacich s realizáciou stavebných prác. Ďalej, ak sa má valorizácia priebežne uplatňovať, bolo by vhodné, aby obstarávateľom verejných prác bolo umožnené vytvoriť si pri jednotlivých projektoch finančnú rezervu na platbu dodatočných nákladov z dôvodu uplatňovania valorizácie. Ustanovenie § 18 ZVO síce umožňuje zmenu zmluvy za určitých okolností, teda aj získanie dodatočných nákladov z dôvodu valorizácie, no prax ukazuje, že takýto postup obstarávateľov skôr odrádza od uplatňovania valorizácie, pretože znamená ďalšie komplikácie. 

V súčasnosti sme v súvislosti s valorizáciou svedkami rôznych diskusií, názorov, odporúčaní, obviňovania a hľadania zodpovednosti a riešení. Zmluvné podmienky FIDIC majú problematiku úpravy nákladov v dôsledku nárastu cien prác vo výstavbe dôkladne premyslenú a v praxi preverenú a majú odporúčací charakter. Bolo by dobré zosúladiť našu legislatívu, smernice a nariadenia tak, aby sa valorizácia v našom prostredí používala bezproblémovo, spravodlivo a aby nedochádzalo k zbytočným problémom a omeškaniam v rámci uskutočňovania stavebných prác. 

V súvislosti s nárastom cien alebo s nedostupnosťou materiálov v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19 alebo vojny na Ukrajine nie je potrebné vymýšľať ďalšie komplikované spôsoby, ako zohľadniť dôsledky vyššej moci. Ak aj je valorizačný vzorec súčasťou zmluvy, nemusí nutne riešiť všetky dôsledky spôsobené pandémiou ochorenia COVID-19 alebo vojnou, môže ich riešiť iba čiastočne. V prípadoch vyššej moci je však možné vytvoriť takýto vzorec na vhodnú úpravu nákladov aj dodatočne. Pri každom projekte je možné identifikovať podstatné materiály špecifické pre konkrétnu stavbu a ich množstvá, ktoré podliehajú nárastu cien v dôsledku vyššej moci. Takisto je možné určiť ich podiel a primeranú cenu pred nárastom a po ňom a zohľadniť stav zásob a nákladov v danom čase. Samozrejme, v procese vyhodnotenia je možné hovoriť skôr o primeranosti ako o presnosti určenia úpravy nákladov. ZVO však koncept primeranosti akceptuje, problém je s internými smernicami kontrolných orgánov, ktoré vyžadujú „presné“ vyčíslenie a zdôvodnenie.

Riziká a nároky, ktoré zmluva nerieši, by mal riešiť zákon. FIDIC zmluvy, t. j. zmluvy, ktoré sa riadia zmluvnými podmienkami FIDIC, dostatočne zohľadňujú problematiku valorizácie, ako aj dôsledkov vyššej moci, keď možno pre určité prípady použiť logiku valorizačného vzorca FIDIC. V prípade zmlúv, ktoré neriešia valorizáciu alebo vyššiu moc, sa v tejto súvislosti môže hovoriť o „ex gratia“ nároku, keď ani jedna strana nie je zodpovedná za príčinu, ale v záujme dokončenia projektu sa strany dohodnú na platbe „v prospech“ poškodeného. Ak sa strany nedohodnú, hrozí, že zmluva sa ukončí v súlade s príslušnými právnymi predpismi a stavba sa nedokončí, dokončenie bude potrebné obstarať novým verejným obstarávaním. Typ nároku „ex gratia“ je vo všeobecnosti vo svete aplikovateľný a zohľadnený v príslušných legislatívach. Naša legislatíva takýto typ nároku nerozoznáva.

Súčasnú situáciu, keď v celosvetovom meradle došlo k nezvyčajnému nárastu cien komodít používaných v stavebnom sektore, je potrebné riešiť, pretože žiadny zhotoviteľ nemohol ani pri vynaložení odbornej a náležitej starostlivosti počítať s takýmto neočakávaným, nepredvídateľným a neprimeraným nárastom cien komodít. Argumentácia obstarávateľov, že problém nie je možné riešiť, pretože zmluva neobsahuje „valorizačnú doložku“, stavebnému trhu v súčasnej situácii nepomôže. Zhotovitelia potrebujú dodatočné finančné zdroje, aby boli schopní v požadovanej kvalite a v reálnom čase rozostavané diela dokončiť a zároveň plniť všetky svoje záväzky voči zamestnancom, subdodávateľom a, samozrejme, aj voči štátu.

Riešenie je jednoduché, preverené a spoľahlivé: aplikácia valorizačného vzorca FIDIC, ktorý je možné pripraviť pre typické projekty so zohľadnením nákladových indexov a príslušných podielov pre položky, ktoré najviac ovplyvnil nedávny nezvyčajný nárast, pričom ako základné nákladové indexy sa použijú indexy pred nepredvídateľným a neprimeraným nárastom komodít a budú sa porovnávať so súčasnými indexmi, až kým sa tieto indexy nepriblížia k pôvodným hodnotám (je možné určiť limit zodpovednosti pre každú stranu). Samozrejme, na uplatnenie takéhoto prístupu je potrebné vyjadrenie príslušných orgánov a hlavne zabezpečenie finančných zdrojov na pokrytie vzniknutých dodatočných nákladov. V súvislosti s nedostupnosťou určitých materiálov z dôvodu vyššej moci je potrebné riešiť aj vplyv na čas (lehotu výstavby).

Z uvedeného je zrejmé, že riešenia existujú. Vyžaduje sa, aby včas prebehla odborná a konštruktívna diskusia na dané témy a hľadali sa riešenia, ktoré by zhotoviteľov ubezpečili, že sa im umožní primeraná kompenzácia.

 



Autor
Ing. Ivan Brlej, prezident SACE, Ing. Eva Tuchyňová, Ing. Marián Pavlík
Digitalizované ukážky časopisov
E-shop eurostav
Archbooks
YTONG