späť na obsah časopisu

Napojenosť obyvateľstva na verejné kanalizácie patrí spolu s množstvom vypúšťaných odpadových vôd do povrchových vôd a ich kvalitou k jedným z kľúčových indikátorov stavu a ochrany biodiverzity v oblasti voda.  

Rozvoj verejných kanalizácií značne zaostáva za rozvojom verejných vodovodov. Aké možnosti majú teda vlastníci nehnuteľností v obciach, v ktorých nie je vybudovaná verejná kanalizácia, resp. nemá primerané čistenie, alebo by výstavba verejnej kanalizácie nepredstavovala prínos pre životné prostredie, alebo by vyžadovala neprimerane vysoké náklady a nakladanie s odpadovými vodami nie je vyriešené?


Podľa Správy o stave životného prostredia SR v roku 2020 bol počet obyvateľov bývajúcich v domoch napojených na verejnú kanalizáciu 3 805 000, čo predstavuje 69,69 % z celkového počtu obyvateľov. Z celkového počtu 2 890 samostatných obcí malo vybudovanú verejnú kanalizáciu 1 152, t. j. 39,86 % z celkového počtu obcí v SR. Na ilustráciu, v roku 1990 bolo na verejné kanalizácie napojených 50,8 % obyvateľov a v roku 2005 to bolo 56,7 %.

V roku 2020 bolo v správe vodárenských spoločností, obecných úradov a iných subjektov 727 čistiarní odpadových vôd, zatiaľ čo v roku 2005 to bolo 442. Najväčší podiel predstavujú mechanicko-biologické ČOV.  

 

Podiel obyvateľov SR napojených na verejnú kanalizáciu (2020)

 

Zdroj: Správa o stave ŽP SR za rok 2020

V medzinárodnom porovnaní 24 európskych štátov, ktoré je dostupné na Eurostate za rok 2019, má najvyššiu napojenosť na verejnú kanalizáciu Luxembursko, Holandsko a Malta, na chvoste rebríčka je  Slovensko a za nami je už len Írsko a Rumunsko.

 

Aké možnosti sú v obciach, v ktorých nie je vybudovaná verejná kanalizácia?

 

Zákon č. 364/2002 Z. z. o vodách (ďalej len vodný zákon) podľa § 36 umožňuje v týchto prípadoch použitie individuálnych systémov alebo iných systémov, ktorými sa dosiahne rovnaká úroveň ochrany životného prostredia ako pri odvádzaní odpadových vôd verejnou kanalizáciou. Takýmito systémami sú najmä vodotesné žumpy a malé čistiarne odpadových vôd.

Treba upresniť, že žumpy nie sú vodné stavby a povoľujú sa v stavebnom konaní. Zákon zároveň určuje, že odpadové vody akumulované v žumpách sa môžu zneškodňovať len v čistiarni odpadových vôd a vlastník žumpy musí na vyžiadanie predložiť doklady o odvoze odpadových vôd za posledné dva roky.

Preto vlastníkom odporúčame, aby dôsledne vyžadovali doklady o odvoze odpadových vôd, povinnosť vydať doklad je na tom, kto odvoz vykonáva, teda na tzv. fekálnikovi, a tieto doklady si starostlivo odkladali.

V prípade nepreukázania tejto povinnosti zo strany občana ide o priestupok, pri ktorom možno uložiť pokutu do výšky 165 €, v prípade nepreukázania tejto povinnosti zo strany firmy ide o správny delikt s možnosťou uloženia pokuty od 500 do 3 300 €. Priestupky aj správne delikty v tejto veci prerokúva okresný úrad a pokuty sú príjmom Environmentálneho fondu.

Vlastník pozemku alebo stavby, na ktorom bola povolená žumpa, je povinný pripojiť stavbu alebo pozemok na verejnú kanalizáciu, ak je to technicky možné a nevyžaduje to neprimerane vysoké náklady (§ 23 ods. 2 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách).

Naopak, malá čistiareň odpadových vôd je vodná stavba a povoľujúcim orgánom je okresný úrad ako príslušný orgán štátnej vodnej správy, ktorý je zároveň špeciálnym stavebným úradom, a to aj pre ČOV, ktoré budujú fyzické osoby – občania.

Najneskôr s vydaním stavebného povolenia na stavbu čistiarne odpadových vôd (ďalej len ČOV) je nutné, aby úrad vydal aj povolenie na tzv. osobitné užívanie vôd, ktoré v tomto prípade môže byť v súlade s § 21 ods. 1 písm. c) vodného zákona buď :

  1. vypúšťanie odpadových vôd do povrchovýh vôd – do blízkeho toku (RECIPIENTU), alebo
  2. vypúšťanie odpadových vôd do podzemných vôd – toto vypúšťanie má niektoré obmedzenia a pre väčšinu vypúšťaní vyžaduje aj hydrogeologické posúdenie.

V tomto povolení určí úrad množstvo, kvalitu vypúšťaných vôd formou limitných hodnôt vypúšťania, početnosť a rozsah sledovania kvality vypúšťaných vôd. Povolenie na vypúšťanie do povrchových vôd sa vydáva najviac na 10 rokov a povolenie na vypúšťanie do podzemných vôd najviac na 6 rokov, preto je dôležité jeho platnosť sledovať a včas sa o predĺženie jeho platnosti zaujímať.

Malé ČOV na čistenie bežných splaškových odpadových vôd sú ČOV biologické, v ktorých sa pestuje zmesná kultúra mikroorganizmov, tzv. aktivovaný kal, ktorý využíva znečistenie obsiahnuté v odpadovej vode na svoje životné pochody, rast a rozmnožovanie. Je samozrejmé, že odpadové vody čistené v biologickej ČOV nemôžu obsahovať toxické látky ani biologicky nerozložiteľné látky. Aktivovaný kal obsahuje aeróbne mikroorganizmy, ktoré potrebujú na svoj život kyslík, ten sa do systému dodáva dúchadlom cez aeračné elementy.

 

Základná schéma biologickej ČOV:

 

 

Zdroj: internet

 

Hlavný proces biologického čistenia sa uskutočňuje v aktivačnej nádrži, kde je odpadová voda v styku s aktivovaným kalom za aeróbnych podmienok. Kal sa od vyčistenej vody oddeľuje v dosadzovacej nádrži, vplyvom gravitačnej sily sa usadzuje na dne nádrže a vyčistená voda odteká do povrchových vôd alebo do vsaku. Kal usadený na dne dosadzovacej nádrže musíme vrátiť do aktivačnej nádrže, kde má zabezpečený prísun kyslíka. Tento prúd kalu sa nazýva vratný kal a jeho čerpanie zabezpečuje tzv. mamutkové čerpadlo.

Ak by sme vratný kal nevracali späť do aktivácie, došlo by k jeho úhynu, postupne by sa rozkladal a vyplával by na hladinu dosadzovacej nádrže vo forme tzv. kalových koláčov. Ak teda na hladine dosadzovacej nádrže zbadáme vrstvu kalu, pravdepodobne je problém v systéme vracania kalu do aktivácie.

Mikroorganizmy v aktivovanom kale sa rozmnožujú a po určitom čase (na základe sedimentačnej skúšky) je potrebné časť kalu zo systému odtiahnuť, tento kal sa nazýva prebytočný kal. Prebytočný kal je v zmysle zákona o odpadoch ostatný odpad č. 19 08 05 Kal z čistenia komunálnych odpadových vôd.

Proces aeróbneho biologického čistenia a separácie kalu (mikroorganizmov) od vyčistenej vody môže byť usporiadaný rôznymi spôsobmi a ČOV bývajú vybavené aj zariadeniami na zachytávanie mechanických nečistôt.

V súčasnosti sa okrem klasickej aktivácie často používajú aj systémy s technológiou SBR (Sequencing batch reactor). Tento systém na samotné čistenie odpadových vôd a oddelenie kalu využíva jednu nádrž a proces čistenia je nastavený počas dňa na tri fázy – prevzdušňovanie (keď do ČOV priteká odpadová voda a čistí sa), usadzovanie (oddeľuje sa kal od vyčistenej vody), čerpanie vyčistenej vody, druhá a tretia fáza prebiehajú v noci, keď do ČOV, resp. ČOV s biofiltrami alebo mebránovej ČOV a pod., nepritekajú odpadové vody).

V poslednom období sa do popredia dostávajú aj alternatívne spôsoby čistenia odpadových vôd, a to tzv. prírodné ČOV alebo koreňové ČOV. Podrobnosti a zaujímavosti o týchto spôsoboch nájde čitateľ napr. tu:

http://www.vuvh.sk/download/RSV/Studia_korenove%20COV_Final_2020.pdf

https://www.cerogema.sk/wp-content/uploads/2018/01/PZC_KCOV.pdf

 

Nové povinnosti vlastníkov malých ČOV

Dostávame sa k hlavnej téme tohto príspevku, pretože zákonom č. 516/2021 Z. z. zo dňa 14. 12. 2021 bol v čl. II novelizovaný vodný zákon a v jeho ustanoveniach sú určené nové povinnosti pre vlastníkov malých ČOV. 

Tieto povinnosti sa týkajú vlastníkov malých ČOV, ale napríklad aj obcí, ak majú takéto ČOV postavené pri bytových domoch, úradoch, školách.

Pre veľkosť ČOV je rozhodujúci počet tzv. ekvivalentných obyvateľov (ďalej len EO) – podľa definície je 1 EO množstvo biologicky odstrániteľného organického znečistenia vyjadreného hodnotou ukazovateľa biochemickej spotreby kyslíka za 5 dní (BSK5), ktorá je ekvivalentná znečisteniu 60 g BSK5 produkovaného jedným obyvateľom za deň.

Čo to znamená? Hodnota BSK5 určuje skupinové znečistenie organickými látkami, ktoré sú biologicky odstrániteľné. Ak poznáme túto hodnotu a množstvo vôd za deň, vieme vypočítať bilančné znečistenie; ak ho vydelíme číslom 60, dostaneme počet EO. EO je umelo zavedená jednotka, ktorá sa používa na návrh potrebnej kapacity ČOV a stanovuje ju výrobca.

 

Na ilustráciu uvádzame prepočet znečistenia priemyselných odpadových vôd na EO:

 

Odpadová voda

Výrobná jednotka

EO

Výkrm ošípaných

1 ks

3

Ustajnenie hov. dobytka

1 ks

5 – 10

Cukrovar

1 t spracovanej repy

45 – 70

Pivovar

1 000 l piva

150 – 350

Zdroj: Výpočet počtu ekvivalentných obyvateľov – TZB-info

 

Malé ČOV do 50 EO sú v novelizovanom vodnom zákone v § 36 a v jeho novom ods. 18 definované ako súbor objektov a zariadení na čistenie splaškových odpadových vôd pred ich vypúšťaním do povrchových alebo podzemných vôd alebo pred ich iným použitím s veľkosťou do 50 EO a prítokom menším ako 10 m3/deň, pričom podrobnosti budú uvedené v nariadení, ktoré vydá vláda (bude to novela NV SR č. 269/2010 Z. z., ktorou sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd).

Hoci STN 75 6402 Malé čistiarne odpadových vôd definuje malé ČOV ako ČOV s kapacitou do 100 m3/deň, povinnosti vyplývajúce z novely vodného zákona platia pre ČOV s kapacitou do 50 EO a prítokom menším ako 10 m3/deň.

 

Podľa predchádzajúceho textu je aj malá ČOV vodnou stavbou (orgánom štátnej vodnej správy je okresný úrad, odbor starostlivosti o životné prostredie, a to aj pre občanov, ako sme už spomínali) a pre jej vlastníkov platia povinnosti uvedené v § 53 vodného zákona. Okrem všeobecne platných povinností je v ods. 2 tohto paragrafu uvedená nová povinnosť:

Vlastník malej ČOV do 50 EO je povinný vykonávať 1x za rok (ČOV bez diaľkového monitoringu) alebo 1x za 2 roky (ČOV s diaľkovým monitoringom) prostredníctvom odborne spôsobilej osoby poverenej ministerstvom technickú revíziu a výsledky týchto revízií odovzdávať do 30. januára nasledujúceho roka orgánu štátnej vodnej správy (teda okresnému úradu, odboru starostlivosti o životné prostredie). Táto povinnosť platí od 1. januára 2023. V prípade, že sa pri tejto technickej revízii zistia nedostatky, vlastník malej ČOV ich musí odstrániť do 60 dní.

Ak sa na tieto povinnosti pozrieme z hľadiska ochrany vôd, môžeme ich považovať za snahu zabezpečiť lepšiu prevádzku malých ČOV, ktoré, žiaľ, často viac nefungujú, ako fungujú, a práve nedostatočná kontrola prevádzky a technického stavu malých ČOV bola aj obsahom infringementu zo strany Európskej komisie voči Slovenskej republike (porušenie č. 2016/2191 z dôvodu nesplnenia povinnosti z určitých článkov smernice Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd týkajúcich sa individuálnych a iných primeraných systémov, medzi ktoré patria aj malé ČOV do 50 EO). 

Hranica do 50 EO bola určená preto, lebo ČOV s kapacitou od 50 EO už patria pod zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a ich prevádzkovatelia musia mať odborných zástupcov s odbornou spôsobilosťou, takže je predpoklad, že prevádzka týchto ČOV už bude zabezpečená s väčšou odbornou starostlivosťou, čo, samozrejme, nie vždy platí.

Konania začaté a právoplatne neskončené do 31. 12. 2021 a kolaudačné konania ČOV do 50 EO, pre ktoré boli vydané stavebné povolenia podľa znenia zákona platného do 31. 12. 2021, sa vykonajú podľa doterajších predpisov.

Ďalšou veľmi dôležitou povinnosťou vlastníka malej ČOV, ktorá bola povolená podľa doterajších predpisov, je aj povinnosť požiadať orgán štátnej vodnej správy o zosúladenie povolenia na osobitné užívanie vôd – na vypúšťanie odpadových vôd do povrchových alebo podzemných vôd, a to v termíne do 1. januára 2024.

V prípade nesplnenia týchto povinností, ak je vlastníkom malej ČOV do 50 EO fyzická osoba, ide o priestupok, za ktorý možno uložiť pokutu do 165 €. V prípade nesplnenia týchto povinností vlastníkom malej ČOV do 50 EO, ktorým je právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ, ide o správny delikt, za ktorý bude uložená pokuta od 500 do 3 300 €.

 

Aký bude teda postup pri nových ČOV s kapacitou do 50 EO?

 

Podrobnosti sú zatiaľ v návrhu novely NV SR č. 269/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd a je t. č. v legislatívnom procese LP/2021/796.

 

Navrhuje sa nový § 5a Malé čistiarne odpadových vôd do 50 ekvivalentných obyvateľov s týmito hlavnými ustanoveniami:

  1. 1.      Spresňuje sa, kedy sa aplikujú malé ČOV do 50 EO – ak nie je možné pripojenie na verejnú kanalizáciu z technických dôvodov alebo neprimerane vysokých nákladov. Podskupina ČOV do 20 EO sa nazýva domové ČOV.
  2. 2.      Definuje sa základné rozdelenie ČOV do 50 EO – intenzívne (princíp aktivovaného kalu intenzívne prevzdušňovaného vzduchom, podlieha certifikácii pre stavebné výrobky) a extenzívne (budované na mieste  predčistenie a horizontálny alebo vertikálny filter).
  3. 3.      Definuje sa 5 základných kategórií malých ČOV do 50 EO (príloha č. 14a, časť A.1):

-        kategória I – spĺňa minimálne požiadavky orgánu štátnej vodnej správy – účinnosť odstránenia organického znečistenia BSK5 – systémy s odstraňovaním organického znečistenia,

-        kategória II – spĺňa zvýšené požiadavky na vypúšťanie v oblastiach, kde je potrebné limitovať koncentráciu amoniakálneho znečistenia – účinnosť odstránenia organického znečistenia, nerozpustných látok a amoniakálneho dusíka – systémy s nitrifikáciou,

-        kategória III – spĺňa zvýšené požiadavky na vypúšťanie napr. v chránených vodohospodárskych oblastiach – zníženie koncentrácie celkového dusíka – účinnosť odstránenia organického znečistenia, nerozpustných látok, amoniakálneho dusíka a celkového dusíka – systémy s nitrifikáciou a denitrifikáciou,

-        kategória +P – spĺňa zvýšené požiadavky na vypúšťanie do povrchových vôd podľa kategórie III v zraniteľných oblastiach a v chránených vodohospodárskych oblastiach s požiadavkou na zníženie koncentrácie fosforu – systémy s dodatočným odstraňovaním fosforu,

-        kategória +D – spĺňa zvýšené požiadavky na vypúšťanie do povrchových vôd podľa kategórie III v zraniteľných oblastiach a v chránených vodohospodárskych oblastiach s požiadavkou na zníženie mikrobiologického znečistenia (E. coli, enterokoky) – systémy s dodatočnou dezinfekciou na zníženie mikrobiologického znečistenia (odpadovú vodu bude možné recyklovať).

  1. 4.      Podmienky povolenia, uskutočnenia a užívania malej ČOV:

-        Ak je vybudovaná verejná kanalizácia, nie je možné využitie malej ČOV do 50 EO okrem prípadov, kde je pripojenie technicky alebo ekonomicky veľmi nákladné.

-        Ak bude verejná kanalizácia vybudovaná v krátkom časovom horizonte (do 7 rokov), je možné dočasne alebo prechodne využiť malú ČOV do 50 EO s biologickým stupňom.

-        Ak bude verejná kanalizácia vybudovaná o viac ako 10 rokov, je možné dlhodobé využitie malej ČOV do 50 EO s biologickým stupňom.

-        V ochranných pásmach vodárenských zdrojov, pri rekreačných vodných plochách vhodných na kúpanie môže byť vzhľadom na lokalizáciu povolenie na použitie malej ČOV do 50 EO zamietnuté.

  1. 5.      Minimálne účinnosti malých ČOV do 50 EO certifikovaných so značkou CE – sú navrhované v prílohe č. 14a, časť A.2.1 pre vypúšťanie do povrchových vôd – účinnosť na odstránenie BSK5 je 80 – 85 %, pre kategórie II, III a +P sú určené minimálne účinnosti aj pre iné ukazovatele a v časti A.2.2 pre vypúšťanie do podzemných vôd – účinnosť na odstránenie BSK5 je 90 %, určené sú aj minimálne účinnosti pre ukazovatele CHSKCr a celkový dusík a celkový fosfor. Pri intenzívnych ČOV je potrebné, aby k nim bolo doložené vyhlásenie o parametroch podľa technickej normy alebo inej obdobnej technickej špecifikácie, kde bude potvrdená požadovaná účinnosť odstránenia znečistenia.
  2. 6.      Vyčistené vody z malých ČOV do 50 EO sa majú prednostne vypúšťať do povrchových vôd; ak je nutné ich vypúšťanie do podzemných vôd, musí byť vybudovaný vsakovací objekt a možnosť odberu vzoriek pred ich vypúšťaním.
  3. 7.      Limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia pre vypúšťanie do povrchových vôd sú uvedené v návrhu prílohy č. 6 v tabuľke časť A.1.1 a pre vypúšťanie do podzemných vôd v prílohe č. 6 v tabuľke časť A.2 – čím je ČOV vyššej kategórie, tým sú limity prísnejšie a je určený väčší rozsah ukazovateľov. Napr. pre kategóriu I je pri vypúšťaní do povrchových vôd limit na BSK5 70 mg/l, ale pri kategórii III je to už len 40 mg/l a zároveň sú určené limity aj pre ukazovatele CHSKCr, nerozpustné látky, amoniakálny dusík a celkový dusík. Na rozdiel od súčasnej platnej úpravy sa navrhuje len jedna hodnota limitu a nie ako doteraz, keď boli určené prípustné „p“ hodnoty a maximálne „m“ hodnoty. Intenzívne aj extenzívne ČOV musia tieto limity spĺňať.
  4. 8.      V návrhu nového § 5a je vyslovene ustanovená povinnosť vlastníka prevádzkovať malú ČOV podľa rozhodnutia orgánu štátnej vodej správy (okresného úradu, odboru starostlivosti o životné prostredie) a podľa návodu uvedeného v prevádzkovom poriadku a odporučení výrobcu. Zároveň je definované, že prevádzka zahŕňa:

-        pravidelnú kontrolu stavu a funkčnosti,

-        údržbu,

-        pravidelný odvoz kalu,

-        prípadne diaľkový monitoring funkčnosti.

Pri zistení chýb ich má vlastník konzultovať s revíznym technikom alebo s dodávateľom  ČOV a zapíše ich do prevádzkového denníka. 

  1. 9.      Ako je už schválené v novele vodného zákona, vlastník malej ČOV do 50 EO bude od 1. 1. 2023 povinný zabezpečovať technické revízie ČOV revíznym technikom. Revízny technik bude osoba s osvedčením na výkon revízneho technika. Na tento výkon sa vyžaduje minimálne úplné stredné odborné vzdelanie príslušného technického alebo prírodovedného smeru, najmenej 5-ročná prax v príslušnom vodohospodárskom alebo podobnom odvetví a absolvovanie odborného preškolenia. Osvedčenie revízneho technika aj školenie bude zabezpečovať Katedra zdravotného a environmentálneho inžinierstva Stavebnej fakulty STU v Bratislave ,– http://www.kzei.sk/.

T. č. sa uskutočňuje tzv. test proporcionality na určenie povolania revízneho technika ako regulovaného povolania podľa zákona č. 422/2015 Z. z. o uznávaní dokladov o vzdelaní a uznávaní odborných kvalifikácií.

  1. 10.   Technickú revíziu má teda vykonávať revízny technik s osvedčením podľa predchádzajúceho bodu, termíny závisia od toho, či má ČOV diaľkový monitoring alebo nie. Frekvencia je uvedená v návrhu v prílohe č. 14a časť A.3.1 – týka sa ČOV bez diaľkového monitoringu – pre ČOV kategórie I, II a III je to 1x za rok, ale napr. pri ČOV kategórie +P a +D s veľkosťou 20 – 50 EO je to už 2x za rok, čo je v rozpore so schváleným znením zákona, v ktorom je v § 53 ods. 2 uvedená povinnosť vykonať technickú revíziu pri ČOV bez diaľkového monitoringu 1x za rok. Uvidíme teda, ako bude vyzerať konečná verzia nariadenia. Časť A.3.2 sa týka ČOV s diaľkovým monitoringom, pri týchto ČOV je táto povinnosť pre všetky kategórie stanovená rovnako, a to 1x za dva roky. Technická revízia zahŕňa :

-        posúdenie fyzického stavu súborov a zariadení ČOV,

-        posúdenie, či je spôsob prevádzkovania v súlade s rozhodnutím a prevádzkovým poriadkom,

-        kontrolu vedenia prevádzkovej dokumentácie, hlavne vedenia prevádzkového denníka (dátumy sledovania prevádzky, záznamy o vykonaní údržby, záznamy o odberoch, rozboroch a protokoly o skúške vody, záznamy o odvoze kalu, záznamy o poruchách, mimoriadnych udalostiach a zásahoch – prevádzkový denník sa môže viesť aj elektronicky).

  1. 11.   Z vykonanej technickej revízie revízny technik vypracuje protokol o technickej revízii a zašle ho elektronicky príslušnému okresnému úradu do 30. januára nasledujúceho roku. Povinnosť zaslať protokol o technickej revízii (resp. výsledky revízií) okresnému úradu do 30. januára nasledujúceho roku má aj vlastník podľa platného znenia uvedeného v § 53 ods. 2 vodného zákona.
  2. 12.   V návrhu sa zdôrazňuje povinnosť zabezpečiť odvoz a likvidáciu kalu prostredníctvom oprávnenej osoby, ktorá zabezpečuje odvoz odpadových vôd a kalu do čistiarne odpadových vôd, prípadne na iné miesta spracovania, a odvoz sa musí zaznamenať do prevádzkového denníka – o správnosti týchto formulácií môžeme diskutovať, ako už bolo uvedené skôr, kal vznikajúci v procese čistenia je ostatný odpad č. 19 08 05 Kal z čistenia komunálnych odpadových vôd, a teda oprávnenou osobou by mala byť osoba, ktorá má príslušné povolenia podľa zákona o odpadoch (minimálne registráciu podľa § 98 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch) a je povinná vydať vlastníkovi protokol o prevzatí odpadu.
  3. 13.   V novelizovaním znení sa v NV dopĺňa nový § 10a Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2022 – tieto ustanovenia sa v procese schvaľovania zrejme zmenia, návrh predpokladal účinnosť nariadenia od 1. 4. 2022, legislatívny proces je však ešte v štádiu vyhodnocovania medzirezortného pripomienkového konania.

Požiadavky na kategórie ČOV a súvisiace podmienky prevádzky by mali byť v platnosti od 1. 1. 2024 a technické revízie by sa mali začať vykonávať od 1. 1. 2023. Tieto termíny sa pravdepodobne posunú o rok.

Ako sa konštatuje v úvode tohto príspevku, napojenosť obyvateľstva na verejnú kanalizáciu je nízka, pričom je zrejmé, že obyvatelia, ktorí nie sú napojení na verejnú kanalizáciu, sú hlavne z vidieckych oblastí, ktoré sú dnes znevýhodnené, lebo kanalizácie sa budujú hlavne v aglomeráciách nad 2 000 EO, ale zároveň sú to oblasti, kde sa nachádza veľká časť zdrojov pitnej vody, preto tieto územia vyžadujú dôslednejšiu ochranu.

Ani v aglomeráciách nad 2 000 EO však nie je prínosom vybudovať verejnú kanalizáciu na 100 %, cieľom je zabezpečiť ekonomicky únosné odkanalizovanie čo najväčšieho počtu obyvateľov.

Čiže aj naďalej budú nastávať situácie, keď sa občan bude musieť rozhodnúť o výbere individuálneho spôsobu čistenia alebo zneškodňovania svojich odpadových vôd.

Celý čánok nájdete v aktuálnom čísle Eurostavu


Autor
Ing. Tatiana Herchlová
Digitalizované ukážky časopisov
E-shop eurostav
Archbooks
YTONG