Dva póly druhýkrát 6/2022

V našom malom seriáli o projektoch ocenených v súťaži Passive House Award 2021 [1] sa opäť pozrieme na výrazne odlišné budovy – veľkosťou aj koncepciou. Zároveň však majú tieto budovy aj mnoho spoločného, v prvom rade dôraz na minimalizáciu negatívnych vplyvov na prostredie počas celého životného cyklu stavby. Z tejto požiadavky vyplynulo použitie dreva ako základného stavebného materiálu, ktorý je obnoviteľný, recyklovateľný a má „záporné emisie“ oxidu uhličitého. Ďalším spoločným menovateľom je funkcia bývania, ak teda uznáme študentské bývanie v internáte a „bežný“ rodinný dom za totožnú či aspoň podobnú funkciu. Podobné je aj úsporné nakladanie s vodou – rovina udržateľnosti, na ktorú často zabúdame...

Tieto projekty získali v súťaži „len“ čestné uznanie, no z ich inšpiratívnosti pre nás im to neuberá (a oba získali množstvo ďalších cien). V prípade internátu, ktorý bol svojho času najväčšou podobnou úspornou drevostavbou, však našu túžbu po jeho napodobnení trochu utlmia slovenské predpisy o požiarnej ochrane, ktoré podobný objekt nedovolia. U nás asi drevo horí inakšie než v Rakúsku...

Mineroom

Tento čudný názov patrí objektu na bývanie zahraničných študentov Montanuniversität v štajerskom Leobene [2]. Formálne jednoduchý a čistý výraz budovy oživujú odkazy na baníctvo, ktoré je miestnou tradíciou: na obklade z neošetreného smrekovcového dreva sa opakujú rôznofarebné náznaky vylomených hmôt inšpirovaných rudnými žilami v hornine, odkazy na bane nájdeme aj v názve objektu či v nepravidelných chodbách spájajúcich spoločenské priestory – tie od skutočných štôlní odlišuje najmä veľkorysý prístup denného svetla.  

Tri krídla budovy vytvárajú dvor, ktorý je zastrešený, no nie uzavretý. Na ich streche nájdeme fotovoltickú elektráreň s ročnou produkciou vyše 500 MWh. Pri otvorenej strane dvora je parkovisko – na rozdiel od parkovania a prenájmu bicyklov platené a na rozdiel od zvyčajných garáží v suteréne budov časom premeniteľné na park. Ku komfortu moderného internátu okrem parkovania a prenájmu bicyklov patria aj spoločenské priestory, telocvičňa, hudobná miestnosť, práčovňa, sklady a bezplatné pripojenie na internet...

Mineroom navrhli architekti z ateliéru aap.architekten (v ich portfóliu nájdeme medzi desiatkami projektov ešte štyri zaujímavé internáty) [3], prefabrikovaná drevená konštrukcia má U-hodnoty stien, strechy, podlahy a okien 0,12, 0,06, 0,11 a 0,6 W/(m².K), tesnosť budovy n₅₀ pod 0,3 h^-1 je dvakrát lepšia, než vyžaduje štandard PD, a samozrejmosťou je vetranie so spätným získavaním tepla. Vďaka tomu je tepelná strata budovy len 10 W/m² (pre celý internát s 200 lôžkami necelých 60 kW) a potreba tepla na vykurovanie je 18 kWh/(m².a) [4].

SoLo

Druhý dnes spomínaný príklad je podstatne komornejší – ide o rodinný dom v Soo Valley, severne od Whistleru v horách západnej Kanady [5]. Daňou za výstavbu v krásnom prírodnom prostredí bola nutnosť postaviť tento dom ako autonómny, bez pripojenia na verejné siete. Pomerne drsná klíma kládla vysoké nároky na izolačný obal stavby. Všetky nosné konštrukcie sú z CLT panelov, izolácia stien pod dreveným či PV obkladom je hrubá až 60 cm – rovnako ako tepelná izolácia strechy. Vetrací systém aj okná sú z Európy, v témach úspornej výstavby je EÚ lídrom.

Hmotová kompozícia domu je prostá, povrchu stien dominuje drevo a na južnej fasáde je 32 kW fotovoltický systém s ročnou produkciou 18 MWh – vzhľadom na vyššiu zemepisnú šírku a viacmesačnú snehovú pokrývku je jeho zvislá orientácia efektívna voľba. Na dlhodobé ukladanie získanej elektriny sa využíva vodík (pomocou palivových článkov), krátkodobé výkyvy produkcie a spotreby vykrývajú batérie. Do budúcnosti sa počíta aj s využitím veternej energie, a keďže dom je skutočne „off-grid“, získava (zo studne) a upravuje si vlastnú pitnú vodu, šetrí ju nízkoprietokovými sprchami a splachovačmi a na mieste čistí odpadové vody. Vzhľadom na odľahlosť miesta stavby sa uprednostnila dopravne nenáročná prefabrikovaná modulárna koncepcia založená na stĺpikoch nad terénom – dom je v prírode skutočne len návštevníkom. Pri voľbe použitých materiálov zohľadňovali projektanti ich uhlíkovú stopu a požiadavku vylúčenia akýchkoľvek škodlivých vplyvov v interiéri. Súčasťou projektovej prípravy bol aj výskumný projekt „Zvyšovanie pochopenia úlohy tepelných mostov v efektívnosti budovy a v procese navrhovania“. A len na okraj: domu muselo ustúpiť zopár stromov, no o ich drevo sa postarali miestne píly – podpora miestnej ekonomiky je súčasťou konceptu udržateľnosti [6].

Autori stavby – Perkins & Will Architects – použili veľmi dobré tepelné izolácie (U-hodnota stien, strechy a podlahy 0,06 W/(m².K), U okien 0,73) a minimalizovali tepelné straty vetraním (n₅₀ 0,6 h^-1, účinnosť rekuperácie 93 %), napriek tomu je potreba tepla na vykurovanie „až“ 25 kWh/(m².a) [7]. Príčinou je architektonický koncept domu s veľkorysými obytnými priestormi, ktoré sú otvorené cez dve podlažia – spotreba domu nie je veľká, len sa rozpočítava na menej štvorcových metrov úžitkovej plochy. Nemusí nás to však veľmi trápiť – všetka spotreba energie sa pokrýva z obnoviteľných zdrojov na mieste stavby, tepelné čerpadlá poháňané elektrinou z fotovoltiky zabezpečujú vykurovanie aj ohrev vody a netreba žiadne fosílne palivá. Inovatívny technologický koncept sa tu snúbi s aktuálnou filozofiou a presvedčivým architektonickým výrazom, no zároveň ide o „prototypovú“ stavbu a skúsenosti z nej sa využijú vo väčších projektoch.

Hľadáme ďalej

Téma udržateľnosti sa azda pomaly začne presadzovať nielen ako „zelený úlet“, ale ako samozrejmá súčasť hlavného prúdu výstavby. Niečo z toho už ako samozrejmosť berieme, pomaly si zvykáme na novostavby v energetickej triede A0 (hoci aj tu je čo zlepšovať v krajine, kde si porušenie predpisov vyslúži len zhovievavý úsmev) a náročnosť budov počas ich prevádzky sa dramaticky zmenšila, hoci pri obnove budov stále nedostatočne využívame potenciál zlepšenia. Pri administratívnych budovách komplexnejšie „zelené“ certifikáty uľahčujú prenajatie priestorov, v tvorbe rozvojových stratégií miest a obcí už spravidla vidíme aj úvahy o vplyve klimatických zmien, mnohé architektonické ateliéry sa hlásia k Manifestu 2020 [8] a vidíme prvé podujatia Nového európskeho Bauhausu [9]. Je to nesporne posun vpred, no stačí to? Myslím si, že viac pozornosti by sme mali venovať aj koncu a najmä začiatku životného cyklu budov, predovšetkým úvahám o environmentálnych vplyvoch použitých stavebných materiálov. Najviac by podľa mňa pomohlo vytvorenie podmienok na využívanie dreva a ďalších „prírodných“ materiálov v súlade s aktuálnymi poznatkami a skúsenosťami, aby aj u nás mohli vznikať budovy ako Mineroom či SoLo...

Literatúra

[1] Passive House Award, 2021, Darmstadt: PHI, dostupné z www.bit.ly/ph-award.

[2] Mineroom (video), 2020, Wien: Weissenseer, dostupné z www.youtu.be/kixbOEcwkgk.

[3] Studierendenheim... 2022, Wien: aap.architekten, dostupné z www.bit.ly/mineroom.

[4] Passive House Database: Mineroom, 2022, Darmstadt: PHI, dostupné z: www.bit.ly/mineroom-ph.

[5] SoLo (video), 2021, Calgary: Perkins & Will, dostupné z www.vimeo.com/489870316.

[6] SoLo, 2022, Calgary: Perkins & Will, dostupné z www.bit.ly/pw-solo/.

[7] Passive House Database: SoLo, 2022, Darmstadt: PHI, dostupné z: www.bit.ly/solo-ph.

[8] Manifest 2020, 2021, Bratislava: Manifest 2020, dostupné z: www.manifest2020.sk.

[9] New European Bauhaus, 2022, Brussels: JRC, dostupné z: www.bit.ly/ne-bhaus.