Kvalita vnútorného prostredia pre všetkých 6/2022
V súčasnosti je potrebné hovoriť o kvalite vnútorného prostredia v čoraz širších súvislostiach. Mnohé smery v architektúre a dizajne stavajú človeka do centra svojej pozornosti. Tento prístup dostáva rôzne označenia ako navrhovanie s ohľadom na človeka, antropocentrické navrhovanie, v angličtine human centred design, body conscious design, universal design, inclusive design a pod. Orientácia na človeka pri tvorbe architektúry a dizajnu je podložená interdisciplinárnym výskumom z ergonómie, fyziológie, neurovied a zo sociálnych vied, ako je sociálna antropológia, environmentálna psychológia a mnohé iné. V posledných rokoch z nich čerpal aj výskum interakcie človeka s obytným prostredím a jeho prvkami, realizovaný vo výskumno-vývojovom centre BCDlab/Body conscious design laboratory na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave.
Trendom je navrhnúť zdravý interiér čo najuniverzálnejšie a pre všetky vekové kategórie ľudí. Jadrom bežného ponímania kvality prostredia sú jeho merateľné zložky, ako je kvalita ovzdušia či hladina hluku. Vo výskume sme sa zamerali skôr na ostatné faktory, ktoré sa niekedy dali vyhodnocovať len pomocou metód ako pozorovanie, mapovanie, prostredníctvom dotazníkov či interview. Vďaka pokroku vo vývoji zariadení merajúcich fyziologické reakcie človeka je dnes možné v spolupráci s fyziológmi, neurovedcami či s bioinžiniermi merať aj reakcie na vnútorné prostredie.
Ukážkou takejto štúdie je skúmanie dreva ako materiálu pre prostredie v zdravotníckych zariadeniach v rámci projektu Interakcia človeka a dreva, kde sa spojili rôzne metódy ako EKG (elektrokadiograf), frekvencia srdca (HR), dýchacia činnosť/respiration activity či stav kortizolu zo slín a čítanie výrazov na tvári.[1] Všetky tieto indikátory dokážu zaznamenať stres alebo pohodu/wellbeing človeka. Výsledkom experimentu v Národnom onkologickom ústave v Bratislave boli zistenia, že drevo je vhodné do nemocničného prostredia. Správnym zónovaním, použitím na menej exponovaných plochách, ako sú čakacie priestory, obklady stien či stropov, zariadenie izieb, povrchovou úpravou sa dá docieliť rovnaká čistiteľnosť ako pri umelých povrchoch. Dokonca má antimikrobiálne účinky, ak sa ponechá bez povrchovej úpravy a pravidelne sa čistí napr. technickým liehom, dokáže prispievať ku kvalite ovzdušia a má priaznivý účinok na pohodu/wellbeing pacienta.
Experiment v NOU v Bratislave, pri ktorom sa testovali reakcie respondentov na prostredie čakárne, EKG (elektrokadiograf), frekvencia srdca (HR), dýchacia činnosť/respiration activity či stav kortizolu zo slín. Foto: Veronika Kotradyová
Zohľadniť sociálny a kultúrny kontext sa stáva v súčasnosti nevyhnutné, preto sa navrhovanie s ohľadom na človeka obohacuje o kultúrnu a sociálnu akurátnosť (cultural appropriateness), alebo socio-kultúrny komfort, ktorý zohľadňuje kultúrne stereotypy a preferencie, ako aj osobnú históriu/kontext. Tu je veľmi hodnotná priama spolupráca so sociálnymi antropológmi a etnológmi. Práca s lokálnou identitou, so sociálnou inklúziou a s podporou regionálneho rozvoja sa stáva súčasťou komplexného vnímania pohody/wellbeingu. Táto oblasť bola hlbšie preskúmaná v projekte Identita.sk na spoločnej platforme dizajnu, architektúry a sociálnych vied v spolupráci s Fakultou sociálnych a ekonomických vied UK a ústavom etnológie a sociálnej antropológie SAV, kde sme skúmali stratégie kreatívnej práce s regionálnou identitou, ale aj jej súvislosti s pohodou/wellbeing.[2]
Oblasti, ktoré sú z pohľadu navrhovania s ohľadom na človeka kľúčové pre kvalitu vnútorného prostredia, sme zjednodušene zhrnuli do troch oblastí:
koncepcia priestoru,
voľba zariaďovacích prvkov,
výber materiálov.
1. Koncepcia priestoru
Usporiadanie priestoru vedie k určitému správaniu ľudí a pohybu, môže nabádať na zotrvanie alebo na čo najrýchlejší tranzit cez priestor, nabádať na prácu alebo na oddych, na komunikáciu a socializáciu (sociopetálne usporiadanie priestoru), alebo na separovanie (sociofugálne usporiadanie). V tomto zohráva úlohu hlavne usporiadanie interiérových zariaďovacích prvkov, najmä orientácia sedenia, ktoré v podstate usmerňujú správanie ľudí. Priestor, či už ide o domov, alebo o prácu, by tak mal umožňovať striedať rôzne kompozície zostáv nábytkov a prvkov medzi súkromím a socializáciou, koncepciu priestoru medzi „vidieť a byť videný“. Najlepšie sa osvedčili priestory podporujúce socializáciu, ale zároveň ponúkajúce dostatok súkromia a intimity. Tento trend je však už niekoľko rokov prítomný aj v zariaďovaní administratívnych priestorov, ktoré reflektujú súčasné pracovné štýly, ako je agile working, ktorý prináša zónovanie priestorov podľa typu aktivity a rôzne hybridné spôsoby fungovania v priestore.
Pri tvorbe obytného priestoru by zónovanie na dennú a nočnú zónu či na oddych a prácu v prípade home officeu malo byť samozrejmosťou.
Vysoký prevádzkový komfort možno dosiahnuť tak, že sa pri tvorbe priestoru dôsledne sleduje pohyb ľudí, materiálu a informácií aj v obytnom prostredí a priestor sa usporiada tak, aby nevznikal diskomfort pri bežných činnostiach.
Princípy univerzálneho navrhovania musia vstúpiť do tvorby hneď na začiatku procesu. Vytvárať koncepty, ktoré sa dajú ľahko adaptovať a upravovať už od prvého domova, prispieva nielen k humanite, ale aj k ekológii a trvalej udržateľnosti prostredia. Ak človek nepotrebuje vymieňať stavebný interiér a iné zabudované vybavenie svojho domova aj vo vyššom veku, ktorý so sebou prináša určité fyziologické zmeny často spojené so znevýhodneniami, šetrí nielen financie, ale najmä znižuje množstvo stavebného odpadu pri rekonštrukciách a v konečnom dôsledku uhlíkovú stopu.
Dostupnosť a flexibilita/adaptabilita sa dnes stávajú povinnou výbavou. Nájsť kompromis, ako zahrnúť vozičkárov, pričom neubrať na komforte ľuďom bez zdravotných znevýhodnení, je veľká výzva. Dobrým príkladom je výška kuchynskej pracovnej dosky, ktorá sa odporúča 80 cm pre vozičkárov. Ak kuchynská pracovná doska nie je výškovo nastaviteľná, je to pre zdravého stojaceho človeka príliš nízko. Riešením je mať v kuchyni pracovné pulty v rôznych výškach, pričom ten nižší môže slúžiť aj ako jedálenský stôl. Dôležité je mať pri používaní všetko v priestore jednoduché a intuitívne ovládateľné, podávať o tom zrozumiteľnú informáciu, rátať aj s nesprávnym používaním. Efektívna je nízka námaha pri používaní a samozrejmosťou vyhovujúce rozmery a typológia.
Ukážka použitia pracovnej dosky na kuchynskom ostrove vo dvoch výškach, ak nie je možnosť nainštalovať výškovo nastaviteľný systém. Nižšia, cca 80 cm s voľným priestorom je vhodná pre človeka na vozíku a druhá, vysoká min. 90 cm je vhodná pre zdravého dospelého človeka, semestrálna práca na Fakulte architektúry a dizajnu STU, Klaudia Ridzoňová, 2022.
Mierka priestoru a proporcie by vždy mali vychádzať z ľudského tela a jeho zmyslového vnímania, pričom v obytnom prostredí je možné len tak docieliť určitú útulnosť a poskytnúť útočisko.
Z pohľadu dizajnu nábytku a zariadenia s ohľadom na človeka je zas veľmi dôležitá možnosť striedať v priestore pozície a meniť rôzne telesné polohy, čo pomáha predchádzať deformáciám a jednostrannému zaťažovaniu tela a prispieva k zdravému držaniu tela. To sa takisto rozhoduje pri koncepcii usporiadania priestoru, tvorbe stavebného interiéru a pri výbere zariaďovacích prvkov.
2. Voľba zariaďovacích prvkov
Pri výbere zariaďovacích prvkov sa uplatňujú mnohé faktory: atraktívnosť vzhľadu, cena, praktickosť, zdravotná neškodnosť a komfort. Poradie ich dôležitosti možno, samozrejme, variovať. Mnoho súčasných štandardov už nevyhovuje súčasným potrebám človeka, čo sa týka rozmerov či spôsobu ich používania. Kritický je hlavne sedací nábytok, ktorý je súčasťou sedavej kultúry a je náročný na ergonómiu. Pri jeho výbere či navrhovaní sú dva možné prístupy: buď vychádzať v ústrety pasívnemu používaniu v pravouhlom sede, ktorý síce často deformuje chrbticu a celý pohybový aparát, no možno aspoň optimalizovať jeho rozmery,alebo zaviesť aktívne sedenie. Aktívnym sedením rozumieme zmeny druhov sedenia a striedanie telesných polôh ako perching (opieranie zadku o vyššiu podložku), sedlové sedenie, sedenie na zemi či státie aj tam, kde sme doteraz štandardne sedávali. Striedanieí tolohy pri práci je jeden zo spôsobov, ako predísť jednostrannému zaťažovaniu a neskorším problémom. (Obrázok 6)
3. Výber materiálov
Pri navrhovaní zdravého interiéru a orientácie na človeka sa prírodné materiály ukazujú ako jednoznačne najvhodnejšie pri tvorbe obytného priestoru aj verejných interiérov a verejného priestoru. Znie to možno banálne, ale použitie autentických prírodných materiálov má priamo pozitívny vplyv na človeka.
Ide vlastne o praktizovanie biofílie, teda prirodzené inklinovanie človeka k prírode, prírodným materiálom a riešeniam inšpirovaným prírodou, čo platí pre hľadanie tvarov až po biomimikry.
Pri tvorbe prostredia je to najmä použitie zelene a prírodných materiálov. Tie majú množstvo pozitívnych vlastností. Okrem faktu, že sú vďaka svojim farbám, textúram a štruktúram príjemné na pohľad a dotyk, zmäkčujú svetelnú atmosféru, dokonca aj pri studenej farbe svetla, dokážu aj zlepšovať kvalitu ovzdušia, prispievajú k akustickej pohode a majú antimikrobiálne účinky, ak sa ponechajú bez povrchovej úpravy. Použitie prírodných materiálov je pre zdravé prostredie rozhodne priaznivejšie, aj keď ich slabinou je horšia údržba.
Kvôli efektívnej údržbe, hygienickosti a nárokom na vysokú trvanlivosť sa však začínajú používať napodobeniny od laminátov, vinylu až po keramickú dlažbu s dekorom dreva a iných dekorov prírodných materiálov. Na jednej strane síce vzniká povrch podobný tomu autentickému, na druhej straneignorovanie materiálovej pravdivosti nerešpektuje zásady kvality vnútorného prostredia v širšom kontexte.
Celý čánok nájete v aktuálnom čísle časopisu Eurostav
prof. Ing. Veronika Kotradyová, PhD.
