späť na obsah časopisu

Aj rok 2021 silne poznačila pandémia COVID-19. Tá ovplyvňovala ekonomiku najmä v jeho úvode. V januári a vo februári sa aktivita tuzemských stavebných firiem takmer zastavila, a to nielen pre počasie, ktoré tradične utlmuje ich aktivitu počas zimy. Aj v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka bola v tomto období stavebná produkcia nižšia o 15 až 20 %.

 

S ústupom pandémie a postupným uvoľňovaním pandemických opatrení sa začalo zotavovať aj stavebníctvo. Navyše, domáce stavebné firmy pomerne výrazne zvýšili aktivitu na zahraničných trhoch. Ich produkcia v zahraničí v minulom roku medziročne vzrástla takmer až o tretinu. Ani obdobie uvoľňovania však zďaleka nebolo bezproblémové. Hoci sa produkcia stavebníctva oproti začiatku roka významnejšie zvýšila aj po zohľadnení sezónnych faktorov, úrovne z roka 2019 nakrátko dosiahla až v samom závere roka. Za celý rok bola priemerne dokonca nižšia (o 1,9 %) než v predchádzajúcom roku 2020 a oproti roku 2019 sa prepadla až o 12,9 %. Dôvodom boli najmä viaceré problémy na ponukovej strane. Úzke hrdlá, ktoré vznikli pri popandemickom reštarte globálnej ekonomiky, sa ukázali na prudkom náraste cien viacerých komodít. Medzi najrýchlejšie sa zdražujúce pritom patrili práve komodity kľúčové pre stavebníctvo ako železo, oceľ, plasty či drevo. Počas roka ceny komodít začal výdatne podporovať aj blížiaci sa konflikt na Ukrajine. Už v minulom roku sa Rusko v príprave na vojnu pohrávalo s dodávkami plynu do Európy, čo zvyšovalo neistotu a nervozitu na komoditných trhoch a tlačilo ceny komodít ešte viac nahor. Reštart výstavby neraz brzdil i nedostatok pracovnej sily. Stavebníctvo patrí medzi odvetvia ekonomiky najviac závislé od dovozu pracovnej sily zo zahraničia. Stále platné reštrikcie pri cezhraničnom pohybe, ale aj menšia ochota časti zahraničných pracovníkov opäť cestovať za prácou spôsobovali problémy aj slovenskému stavebníctvu, najmä v prvej polovici roka.

Ešte výraznejšie než produkcia klesala pridaná hodnota stavebníctva – oproti roku 2020 sa znížila o ďalších 4,9 % a v porovnaní s predpandemickým rokom 2019 bola nižšia o 12,2 %, oproti maximu v roku 2018 až o 26,4 %. Význam stavebníctva pre ekonomiku tak posledné roky pomerne významne a rýchlo klesal – z 8,0 % HDP v roku 2018 na 6,5 až 6,7 % v rokoch 2019 – 2020 a 5,9 % v roku 2021. Trend v EÚ bol pritom skôr opačný. Už v roku 2021 sa stavebníctvo EÚ vrátilo na úrovne z roku 2019 a jeho podiel na HDP vzrástol z 5,4 % v roku 2019 na 5,6 % v roku 2021.

Domáce stavebníctvo v minulom roku hlásilo pretrvávajúce problémy najmä vo výstavbe infraštruktúry. Stavebná produkcia sa tu medziročne znížila o ďalších 9,5 %. Okrem ponukových faktorov svoju rolu pravdepodobne zohrávala aj nízka pripravenosť verejných projektov. Nemalá časť týchto projektov je pritom financovaná z fondov rozpočtov EÚ. V ich čerpaní Slovensko výrazne zaostávalo za priemerom EÚ. Ku koncu minulého roka z rozpočtovacieho obdobia 2014 – 2020 vyčerpalo len 56 % dostupných zdrojov (priemer EÚ bol 63 %, susedné Česko však vyčerpalo až 70 % dostupných zdrojov). To znamená, že podobne ako pri rozpočtovacom období 2007 – 2013 by malo Slovensko dočerpávať fondy na poslednú chvíľu. Takéto nerovnomerné čerpanie fondov má však viacero rizík a negatív. Nerovnomerné vyťažovanie kapacít stavebníctva spôsobuje firmám problémy pri plánovaní a alokovaní kapacít. Rizikom pre štát je zároveň vyššia cena, ktorú generuje preťaženie sektora v čase nahromadenia objednávok v krátkom období. Navyše, oneskorenie tentoraz naozaj posunulo čerpanie významnej časti fondov do obdobia s vyššou cenou (i bez ohľadu na kapacity domáceho stavebníctva). To znamená, že reálne si vie štát za rovnaký objem finančných zdrojov objednať menej výstavby. Zlou správou pre stavebníctvo je aj nízka pripravenosť stavebných projektov, ktorá pri oneskorenom čerpaní fondov neraz presúva časť zdrojov zo stavebných investícií do „spotreby“. Tak či onak, dočerpávanie zdrojov z rozpočtu EÚ by malo pomôcť významne zvýšiť produkciu stavebníctva vo výstavbe infraštruktúry v rokoch 2022 a 2023. Vysoké ceny, ktoré nútia stavebníkov otvárať v minulosti uzavreté zmluvy, však oživenie v prvej polovici roka 2022 aspoň nateraz oddialili.

Klesajúcu produkciu v minulom roku hlásil aj väčší zo segmentov stavebníctva – výstavba budov. Tá zápasila najmä s nižšou investičnou aktivitou v ekonomike počas pandémie. Produkcia sa tak znižovala najmä v časti nebytovej výstavby (o 5,3 % medziročne, pričom v porovnaní s predpandemickým rokom 2019 bola nižšia až o 19,5 %). Naopak, výstavba obytných budov sa v priebehu roka spolu s uvoľnením pandemických obmedzení stabilizovala (medziročne klesla o 0,5 %), aj tak však významne zaostávala za úrovňami pred pandémiou (oproti roku 2019 bola nižšia o 15,0 %). Previs dopytu nad ponukou po novom bývaní viedol k prudkému rastu cien nehnuteľností na bývanie, čo v minulom roku aspoň čiastočne podporilo ochotu investorov otvárať novú výstavbu. V roku 2021 sa začala výstavba 24 500 nových bytov, čo je najvyšší počet od roka 2008. Ku koncu roka tak bolo rozostavaných takmer 80-tisíc bytov, najviac minimálne od roku 1989.

 

Vyhliadky na najbližšie obdobie vo väčšom zo segmentov stavebníctva, vo výstavbe budov, sú už menej optimistické. Vojna na Ukrajine a s ňou spojené riziká pre globálnu ekonomiku zvyšujú neistotu i pravdepodobnosť recesie. To vedie k ďalšiemu utlmeniu investičnej aktivity, čo sa prejavuje i na nižšej stavebnej produkcii vo výstavbe nebytových budov. Naopak, trh s rezidenčným bývaním budú čoraz väčšmi schladzovať vyššie úroky. Vysoké ceny donútili centrálne banky (vrátane ECB) postupne uťahovať menové podmienky, a to aj napriek zvýrazňujúcim sa rizikám v ekonomickom raste. Vysoká rozostavanosť nových bytov bude ešte nejaký čas dobiehať, novozačatá výstavba by však mala postupne upadať.

Stavebníctvo bezpochyby patrí medzi najohrozenejšie sektory ekonomiky. Posledné roky sa v ňom naakumulovalo viacero problémov. Niektoré z nich majú pôvod mimo domácej ekonomiky (rastúce ceny). Stavebníctvo však dlhodobo zápasí aj s nedostatočnou ponukou pracovnej sily na domácom trhu práce a z toho plynúcim zvýšeným tlakom na rast miezd v sektore či s nerovnomerným rozložením verejných zákaziek, ktoré zvyšujú volatilitu stavebníctva, znižujú jeho stabilitu a len prehlbujú problémy na strane ponuky (nedostatok pracovnej sily či materiálov). Všetko sa to podpisuje aj pod ziskovosťou stavebného sektora. Stavebníctvo počas pandémie patrilo medzi sektory ekonomiky s najväčším prepadom zisku (približne o polovicu). Zisk sektora sa síce v minulom roku začal pomaly zotavovať, stále však ostáva významne pod úrovňou spred pandémie. Na rozdiel od stavebníctva zisk firiem vo väčšine ostatných sektorov i v ekonomike ako celku v poslednom roku pomerne významne rástol a citeľnejšie už presiahol i úrovne z obdobia pred pandémiou (roku 2019), a to tak v nominálnom, ako aj v reálnom vyjadrení (po očistení o prudký nárast cien v ekonomike).


Autor
Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit bank Czech Republic and Slovakia, a. s.
Digitalizované ukážky časopisov
E-shop eurostav
Archbooks
YTONG