späť na obsah časopisu

Revitalizácia bytových domov už celé desaťročia prispieva k trvale zásadnému zlepšeniu ich tepelno-technických vlastností. Pôvodne vzhľadovo nepekné domy sa vďaka premyslenej rekonštrukcii pomerne rýchlo premieňajú na pohľadovo estetické bytové objekty, čo má v konečnom dôsledku pozitívny vplyv tak na celkový vzhľad lokality, v ktorej sa nachádzajú, ako aj na ľudí, pre ktorých tvorí daná lokalita príjemný domov (obr. č. 1).

 

Rekonštrukcia obvodového a strešného plášťa domu v podobe zateplenia a výmena otvorových stavebných konštrukcií (okien, svetlíkov, vchodových a balkónových dverí) bezpochyby pomáhajú načne znížiť prevádzkové náklady na vykurovanie v zimnom období. Takzvané prikurovanie v chladných prechodných ročných obdobiach sa dokonca stáva celkom zbytočným. Materiály špičkovej kvality, moderné technológie a technologické postupy zabezpečujú významné predĺženie životnosti bytového domu ako celku.

Je však otázne, či sa obyvateľom po tomto zásahu do vlastností obvodových stavebných konštrukcií aj naďalej vytvorí a dlhodobo zabezpečí optimálna mikroklíma vnútorného prostredia v jednotlivých bytoch.

 

1.   ZATEPLENIE ZNAMENÁ DEGRADÁCIU PRIRODZENÉHO VETRANIA

 

Vďaka výmene starých otvorových konštrukcií za nové a vďaka kvalitným zatepľovacím systémom, ktoré sa navrhujú s cieľom dosiahnuť maximálne zníženie tepelných strát pomocou dokonalého utesnenia celého stavebného objektu, sa v bytovom dome výrazne redukuje prirodzené vetranie. To v mnohých prípadoch dokonca úplne absentuje.

V byte, kde boli kedysi netesné okná a obvodový plášť bez zateplenia, ide až o desať aj viacnásobné zníženie prirodzeného vetrania oproti pôvodnému stavu. Tento fakt sa jednoznačne premieta do vnútorných mikroklimatických podmienok, ktoré začínajú byť pre obyvateľa bytu nielen nevyhovujúce, ale až zdraviu škodlivé. V dlhodobo nevetranom, resp. v dlhodobo nedostatočne vetranom vnútornom priestore z pohľadu organizmu človeka ide hlavne o negatívny vplyv vysokej relatívnej vlhkosti vnútorného vzduchu, ktorá je spolu s nízkou povrchovou teplotou na vnútorných stavebných konštrukciách prvotnou príčinou vzniku a nárastu tvorby plesní.

 

Zvyšujúca sa vlhkosť v nevetranom priestore sa v prvej fáze prejaví nadmernou kondenzáciou vodných pár na chladných zasklených povrchoch (obr. č. 2). Ich pomalé, takmer žiadne vyparovanie vytvára živnú pôdu pre plesne (obr. č. 3a, 3b), ktoré sa v druhej fáze začnú veľmi rýchlo rozmnožovať.

Dlhodobá prítomnosť plesní vo vnútornom prostredí má pre človeka fatálne následky. Oslabujú jeho imunitu a podporujú vznik alergií či astmy. Vlhkosť ovplyvňuje aj pocit tepelno-vlhkostnej pohody. Keď je vysoká, vedie k pocitom dusna, sťažuje odparovanie potu a znižuje ochladzovanie tela.

Následkom nevetraného priestoru je aj zvyšujúca sa koncentrácia oxidu uhličitého CO2 vplyvom dýchania človeka. Dôkazom tohto tvrdenia je experimentálne meranie vykonané v bytovom dome, v priestore spálne pre dve dospelé osoby. Koncentrácia CO2 už po uplynutí asi štvrťhodiny prekročila maximálnu prípustnú koncentráciu 1 500 ppm. Absencia kyslíka v ovzduší vyvoláva pocit únavy, ospalosť až bolesť hlavy.

Obe spomenuté veličiny (vlhkosť a oxid uhličitý) majú jednu spoločnú charakteristiku, užívateľ v byte sa na ne veľmi rýchlo adaptuje, väčšina ľudí ich ani nedokáže relevantne posúdiť. Tieto vplyvy sa, bohužiaľ, prejavia až o niekoľko rokov, je teda nevyhnutné predchádzať im včas, už pri rekonštrukcii objektu s cieľom zatepľovania, a nie až o pár rokov. Preto musíme hovoriť o tzv. komplexnej obnove bytových domov, ktorá zahŕňa nielen spomínané zateplenie obvodových stavebných konštrukcií a výmenu otvorových konštrukcií, ale aj cielené vybudovanie riadeného núteného vetrania všetkých vnútorných obytných priestorov bytového domu [1].

 

 

2.   SPôSOBY (NE)VETRANIA V BYTOVOM DOME

 

V technickej správe v projektovej dokumentácii k revitalizácii objektu, v profesii vzduchotechnika, kde je naplánované zateplenie obvodového plášťa a strechy obytnej budovy vrátane výmeny dverných a okenných konštrukcií, často býva uvedená veta „Vetranie sa zabezpečí prirodzeným spôsobom“. Ako to však dosiahnuť, keď sa objekt utesní tepelnou izoláciou obvodových stien?

Otváranie okien prináša v dnešnej dobe len samé negatíva. V zimnom ročnom období pri nízkej teplote vonkajšieho vzduchu predstavuje otvorené okno stratu tepelnej energie. V letnom ročnom období sa, naopak, marí energia na výrobu chladu do chladiaceho zariadenia (ak je v byte inštalované). Ani nadmerný hluk z vonkajšieho prostredia nezvyšuje pohodlie domova.

Ďalšou alternatívou je použitie mikroventilácie, ktorá je súčasťou nových okien. Prečo sa teda celý obvodový plášť bytového domu vrátane strešnej konštrukcie má utesňovať, aby sa potom tento proces zámerne degradoval? Skutočne sa v stavebnej praxi uskutočňujú protichodné kroky, ktorým chýba logický zmysel?

Zavádzaním laickej verejnosti je aj naprojektovanie spôsobu, ktorý otázku dostatočného vetrania bytového domu vyrieši len v projektovej dokumentácii, nie však v skutočnosti. Použitie tzv. ventilačných turbín (obr. č. 4a, 4b), ktorými sa nahradí nefunkčný odťahový ventilátor na streche objektu, je nevyhovujúce. Odhliadnuc od faktu, že tieto turbíny boli pôvodne vyvinuté a dodnes sa stále konštruujú iba na odvetrávanie podstrešných priestorov, teda bez nároku na prekonanie tlakových strát v potrubiach použitých v bytových domoch. Navyše, tento systém pracuje v podtlakovom systéme, ktorý plne závisí len od energie vetra. Výsledkom je nefunkčný systém, ktorý možno funguje pre užívateľov bytov žijúcich tesne pod strechou, no pre ostatných rozhodne nie je riešením, skôr príťažou [1].

 

3.   POŽIADAVKY NA VETRANIE OBYTNÝCH BUDOV V PRÁVNYCH PREDPISOCH

 

Pri rekonštruovaných bytových domoch, ktoré prešli procesom zateplenia, nie je možné spoliehať sa iba na prirodzené vetranie. Tento spôsob vetrania v čase po rekonštrukcii vôbec nestačí.

Jediným technickým riešením je vybudovanie systému riadeného núteného vetrania. Podporu tohto tvrdenia možno nájsť vo viacerých slovenských právnych predpisoch, ktoré majú záväzný charakter. Medzi najvýznamnejšie patria tieto dokumenty:

 

  • Vyhláška MZ SR č. 124/2017 Z. z.,  ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška MZ SR č. 259/2008 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia v znení vyhlášky MZ SR č. 210/2016 Z. z.,
  • Vyhláška MVRR SR č. 311/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výpočte energetickej hospodárnosti budov a obsah energetického certifikátu.

 

Medzi nezáväzné, ale odbornou verejnosťou odporúčané technické normy patria:

 

  • STN EN 16798-1:2019 Energetická hospodárnosť budov. Vetranie budov. Časť 1: Vstupné údaje o vnútornom prostredí budov na navrhovanie a hodnotenie energetickej hospodárnosti budov – kvalita vzduchu, tepelný stav prostredia, osvetlenie a akustika. Modul M1-6.

 

Vzhľadom na to, že tvorba vnútorného prostredia centrálne upraveným vzduchom si vyžaduje veľké vzduchotechnické rozvody a pomerne vysoké energetické nároky, v drvivej väčšine prípadov je zvykom projektovať výdatnosť vzduchotechnického zariadenia len na tzv. hygienické minimum, čiže zabezpečiť legislatívou stanovený dostatok vonkajšieho čerstvého vzduchu [11].

V každom z uvedených dokumentov je možné nájsť zmienku, prečo, ako a kedy vetrať. V spomínanej technickej norme STN EN 16798-1:2019 je presne definované, akým spôsobom sa majú obytné priestory vetrať (tab. č. 1, 2).

 

 

 

Tab. č. 1 Príklady odporúčaných návrhových hodnôt operatívnej teploty na navrhovanie budov a systémov techniky prostredia

Typ budovy

(priestor)

Kategória

Operatívna teplota (°C)

Minimum na vykurovanie

(zimné obdobie) ~ 1,0 clo

Maximum na chladenie

(letné obdobie) ~ 0,5 clo

Bytové budovy:

obytné miestnosti

(spálne, kuchyne)

sedavé činnosti 1,2 met

II

20,0

26,0

Bytové budovy:

ostatné priestory

(haly, sklady)

státie/chodenie 1,6 met

II

16,0

bez požiadaviek

 

 

Tab. č. 2 Príklady intenzity vetrania pri bytových budovách. Kontinuálna prevádzka počas obsadenia budovy. Kompletné zmiešavanie

 

Kategória

Intenzita výmeny vzduchu

Obývacie izby a spálne, najmä množstvo vonkajšieho vzduchu (ODA)

Množstvo odvádzaného vzduchu

(ETA = EHA)

(l/s)

(l/(s.m2))

(1/h)

(l/(s.os))

(l/(s.m2))

Kuchyňa

Kúpeľňa

Toaleta

II

0,42

0,6

7

1,0

20

15

10

 

Projektant vzduchotechniky častejšie pracuje s objemovým prietokom vzduchu uvádzaným v merných jednotkách (m3/h). Prepočet tabuľky č. 2 je nasledujúci:

 

 

 

Tab. č. 3 Prepočet tabuľky č. 2 z mernej jednotky (l/s) na (m3/h)

 

Kategória

Intenzita výmeny vzduchu

Obývacie izby a spálne, najmä množstvo vonkajšieho vzduchu

(ODA)

Množstvo odvádzaného vzduchu

(ETA = EHA)

(l/s)

(m3/(h.m2))

(1/h)

(m3/(h.osoba))

(m3/(h.m2))

Kuchyňa

Kúpeľňa

Toaleta

II

1,512

0,6

25,2

3,6

72

54

36

 

Na porovnanie sú v nasledujúcich tabuľkách (tab. č. 4, 5) uvedené hygienické požiadavky na mikroklímu vnútorného prostredia vo vybraných zahraničných predpisoch:

 

Tab. č. 4 Požiadavky na vetranie obytných miestností – zahraničné predpisy

 

Zahraničný predpis

Intenzita výmeny vzduchu

(1/h)

Množstvo odvádzaného vzduchu

(ETA = EHA)

DIN 4701

0,5

VDI 2088

0,4 – 0,8

NKB Publication

≥ 0,5

30 m3/h

BSF 1998:38

0,4

1,26 m3/(h.m2)

ASHRAE

27 m3/h

ČSN 73 0540

0,1 – 0,5

ČSN EN 15251

0,07 – 0,7

15; 25; 36 m3/h

2,16 – 5 m3/(h.m2)

ČSN EN 15665/Z1

0,5

25 m3/(h.os)

 

Tab. č. 5 Požiadavky na vetranie kuchyne a hygienických miestností – zahraničné predpisy

 

Zahraničný predpis

Množstvo odvádzaného vzduchu

(ETA = EHA)

(m3/h)

Kuchyňa

Kúpeľňa

Toaleta

DIN 18017/3

40 – 60

-

20 – 30

DIN 1946/6

40 – 60

40 – 60

20 – 30

ECE Compendium

36 – 180

36 – 180

BSF 1998:38

36 – 54

36 – 108

36

ČSN EN 15251

50 – 72

36 – 54

25 – 36

ČSN EN 15665/Z1

150

90

50

 

Ďalším technickým parametrom, ktorý vyhláška MZ SR č. 124/2017 Z. z. spomína ako záväzný, je maximálne prípustná koncentrácia CO2 v obytných priestoroch. Tu je ako limit uvedená hodnota 1 500 ppm.

Na jednej strane sa jasne požaduje, v akej miere je potrebné vetrať tak, aby bolo vnútorné prostredie pre užívateľov komfortné a zdravé, na druhej strane však stoja vlastníci či nájomníci bytov, ktorých sa nekvalitná vnútorná klíma osobne dotýka a ktorí v mnohých prípadoch obývajú priestory nespĺňajúce požiadavky na kvalitné prostredie [1].

 

 

4.   RIADENÉ VETRANIE S ČIASTOČNOU ÚPRAVOU VONKAJŠIEHO VZDUCHU

 

Komplexne riešená vzduchotechnika v bytových domoch doposiaľ nebola súčasťou projektovej dokumentácie. Podtlakové vetranie hygienických miestností (kúpeľne, toalety) a odsávanie pár z kuchyne digestorom neriešili dlhodobo udržateľný stav kvality vnútorného vzduchu. Prirodzené vetranie bolo jediným spôsobom výmeny znehodnoteného vnútorného vzduchu za vonkajší čerstvý vzduch, no na úkor vysokej energetickej náročnosti systémov vykurovania s cieľom dodatočného upravenia teploty vzduchu z vonkajšieho prostredia na požadované parametre teploty [9].

Nutnosť projektovania a stavania novým spôsobom vychádza v prvom rade z požiadavky definovanej vo vyhláške MDVRR SR č. 364/2012 Z. z., ktorá stanovuje, že obytné budovy postavené po 1. 1. 2015 musia dosahovať energetickú triedu A1 a od 31. 12. 2020 musia dosahovať energetickú triedu A0 v spotrebe primárnej energie.

Jedným z viacerých riešení, ktoré technické zariadenia budov ako celok ponúkajú, je dosiahnutie energetickej triedy A0 v oblasti vzduchotechniky pomocou systému riadeného núteného vetrania s čiastočnou úpravou vonkajšieho vzduchu s aplikáciou vzduchotechnickej jednotky, ktorá využíva energiu z odpadového vzduchu vo forme spätného zisku tepla [2]. V podstate ide o vetracie jednotky s rekuperačným alebo regeneračným výmenníkom tepla.

 

4.1.  Centrálna vzduchotechnická sústava – vetranie s rekuperáciou

 

Systém centrálneho vetrania (obr. č. 5) sa skladá z jednej alebo niekoľkých samostatných jednotiek, ktoré sú umiestnené na streche bytového domu alebo v jeho technických priestoroch a zabezpečujú spoločné prevetrávanie bytov situovaných nad sebou, spojených spoločnou zvislou šachtou so vzduchotechnickými potrubiami na prívod a odvod vzduchu. Na to, aby bolo možné zabezpečiť individuálne prevetrávanie týchto bytov podľa okamžitých požiadaviek užívateľov, je na vstupe a výstupe do každého bytu osadený regulátor objemového prietoku vzduchu.

Upravený vonkajší vzduch sa privádza do obytných miestností, ako sú obývacie izby, spálne či detské izby; vzduch sa odvádza zasa z kuchýň, kúpeľní, toaliet, prípadne zo šatníkov. Regulátor objemového prietoku vzduchu zabezpečuje reguláciu výdatnosti vetrania v byte. Na riadenie je možné použiť manuálne alebo automatické ovládače v kombinácii so snímačmi kvality vzduchu alebo so snímačmi CO2. Výkon centrálnej vzduchotechnickej jednotky sa tak stále upravuje na dosiahnutie optimálnych podmienok životného prostredia pre ľudí vo vnútornom prostredí, no zároveň pri čo najnižšej spotrebe energií akéhokoľvek druhu [3], [5].

Významnou prednosťou tohto systému je, že zabezpečuje riadené vetranie s aplikáciou rekuperácie, t. j. s využitím tepla z odvádzaného vzduchu, ktoré v zimnom období slúži na predohrev chladného vonkajšieho vzduchu a, naopak, v letnom období na predchladenie teplého až horúceho vonkajšieho vzduchu. Oddelenie dvoch prúdov vonkajšieho a odvádzaného vzduchu v doskovom výmenníku rekuperátora vytvára vhodnú kvalitu privádzaného vzduchu s dostatočnou teplotou a vlhkosťou, bez prašnosti vnútorného prostredia a so zredukovaním prípadného zápachu v miestnostiach. Vďaka rekuperácii možno ušetriť až 7 GJ/rok na vykurovanie jedného bytu s dispozíciou 3 + 1 kk, ktorý je obsadený štyrmi užívateľmi. Hlavným prínosom však zostáva zdravé vnútorné prostredie a s ním súvisiace zníženie chorobnosti a v neposlednej rade aj zvýšenie hodnoty bytu a jeho príprava na ďalšie používanie budúcimi generáciami [1], [4].

 

4.2.  Decentrálna vzduchotechnická sústava – vetranie s rekuperáciou

 

Táto vzduchotechnická sústava je založená na princípe, že v každom byte je umiestnená malá vetracia jednotka, ktorá zabezpečuje riadené vetranie bytu s rekuperáciou tepla. Umiestnená je zvyčajne pod stropom vo vstupnej chodbe do bytu, odkiaľ sa privádzaný vzduch vedie podstropným rozvodom do obytných miestností pomocou dýz s ďalekým dosahom prúdu vzduchu, tanierovými ventilmi alebo obdĺžnikovými dvojradovými výustkami s reguláciou objemového prietoku vzduchu. Vzduch sa odvádza z hygienických miestností a kuchyne. Prívod a odvod vonkajšieho vzduchu sa môžu riešiť dvomi spôsobmi. Buď tzv. centrálnym, t. j. spoločným prívodom vonkajšieho vzduchu (ODA) a odvodom odpadového vzduchu (EHA) do vonkajšieho prostredia, pre všetky byty situované nad sebou spoločne. Tieto dve vzduchotechnické potrubia sú vedené spoločnou inštalačnou šachtou s vyústením na streche bytového domu (obr. č. 6).

 

Druhý spôsob prívodu a odvodu vonkajšieho vzduchu spočíva v jeho nasávaní (ODA) a vyfukovaní (EHA) v rámci obvodovej steny príslušného bytu (obr. č. 7). V tomto prípade je však dôležité správne umiestnenie nasávacieho a výfukového otvoru jednak vo vzťahu k otvorovým konštrukciám (oknám, balkónovým dverám) a jednak vo vzájomnom vzťahu medzi sebou. Ak by otvor (s protidažďovou žalúziou) bol príliš blízko k otvoru určenému na vyfukovanie odpadového vzduchu, mohlo by za istých poveternostných podmienok dôjsť k spätnému nasatiu už znehodnoteného vzduchu škodlivinami, čo je, samozrejme, nežiaduce.

 

  1. 5.   VŠEOBECNÉ požiadavkY na protipožiarnu bezpečnosť stavieb

 

Kmeňovým záväzným právnym predpisom je zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi, s poslednou novelizáciou v podobe zákona č. 129/2015 Z. z. Jeho vykonávacím predpisom je jednak vyhláška MV SR č. 121/2002 Z. z. o požiarnej prevencii, no na účely projektovania konkrétnych vzduchotechnických sústav je dôležitá vyhláška MV SR č. 94/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb.

V zmysle tejto vyhlášky sa byt považuje za samostatný požiarny úsek (obr. č. 8), ako aj inštalačná šachta, do ktorej sú vyvedené vzduchotechnické potrubia na prívod a odvod vonkajšieho vzduchu. Z toho vyplýva, že pri každom prestupe potrubia hranicou požiarneho úseku musí byť na potrubí požiarna klapka, ktorá by v prípade požiaru zabránila nežiaducemu šíreniu požiaru vzduchotechnickým potrubím, či už z bytu do inštalačnej šachty, alebo opačne. Existuje však výnimka, ktorá umožňuje prechádzať vzduchotechnickým potrubiam cez hranicu požiarneho úseku bez požiarnej klapky, no len v prípade, že maximálna prierezová plocha potrubia je 0,04 m2 (čo zodpovedá rozmerom potrubia napr. 200 x 200 mm).

 

Ďalším dôležitým aspektom vyplývajúcim z vyhlášky je skutočnosť, že vzduchotechnická jednotka, ktorá nie je inštalovaná v strojovni vzduchotechniky, t. j. v samostatnej miestnosti, ktorá sa považuje za samostatný požiarny úsek, môže zásobovať upraveným vzduchom len priestory bytu, v ktorom je nainštalovaná. Z toho vyplýva, že je neprípustné, aby na jednu vzduchotechnickú jednotku boli napojené dva, prípadne viacero bytov situovaných v rámci jedného podlažia, prípadne nad sebou (obr. č. 9).

 

  1. 6.   vzduchotechnické rozvody v  súlade s požiadavkami na protipožiarnu bezpečnosť stavieb

 

Z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti stavieb musí návrh vzduchotechnickej sústavy vychádzať z tried vlastností a analýzy rizika z harmonizovaných noriem stavebných výrobkov ako požiadavky na triedu reakcie na oheň vrátane tvorby dymu a odpadávania a odkvapkávania horiacich častí a kvapiek a analýzy požiarneho rizika vzduchotechnických zariadení.

Technickú normu STN 73 0872:1978 a jej nasledujúce zmeny (STN 73 0872/Z3:2003) Požiarna bezpečnosť stavieb. Ochrana stavieb proti šíreniu požiaru vzduchotechnickým zariadením je možné považovať na návrh týchto výrobkov v niektorých oblastiach za prekonanú. Návrh je vhodnejšie spracovať podľa STN EN 15423:2008, ktorá viac zodpovedá novým požiadavkám na výrobky z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti stavieb.

Ako už bolo spomenuté, v bytových domoch sa v minulosti navrhovalo len odsávanie znehodnoteného vzduchu z hygienických miestností a kuchyne. Na týchto rozvodoch v inštalačných šachtách bytových jadier sa nenavrhovali požiarne klapky, ale navrhovalo sa požiarne izolované oceľové potrubie s príslušnou požiarnou odolnosťou, ktoré bolo vyvedené až nad plochú strechu bytového domu. Túto zásadu by bolo dobré zachovať aj v budúcnosti. Ako hlavné opatrenie sa namiesto priebežnej šachty navrhovali požiarne inštalačné jadrá požiarne utesnené na každom podlaží. Pri výmene rozvodov a inštalácií sa však porušili upchávky a použili sa nové stavebné výrobky, ktoré nemajú pôvodné požiarne technické vlastnosti. Dokonca sa nenavrhovali ani požiarne klapky podľa STN 73 0834:2010 Požiarna bezpečnosť stavieb. Zmeny stavieb.

Vo vzduchotechnických rozvodoch sa v niektorých budovách navrhujú nové požiarne klapky už od priemeru 100 mm, ktoré sú umiestnené bližšie k sebe podľa skúšobných podmienok, ako požaduje STN 73 0872:1978. Výber požiarnej klapky ovplyvňuje konštrukcia, cez ktorú sa klapka navrhuje (napr. požiarna klapka v sendvičovej konštrukcii, v drevenej konštrukcii a pod.), orientácia konštrukcie a veľmi podstatnou vlastnosťou je správne požiarne utesnenie požiarnej klapky. Pri výbere klapky rozhoduje aj to, či je klapka osadená na potrubí, či rozťažnosť potrubia pri požiari neporuší klapku a či vôbec musí potrubie nadväzovať na klapku. Nové požiarne klapky a potrubia sú roztriedené do viacerých klasifikačných tried, ktoré nemajú stanovené národné kritériá, ale možno ich použiť pri využití požiarne inžinierskeho prístupu na základe základných vlastností.

V centrálnych rozvodoch vzduchotechniky je nevyhnutné navrhovať požiarne potrubia alebo požiarne šachty, prípadne ich kombináciu s požiarnou celistvosťou vzduchotechnických rozvodov. Súčasťou by mali byť aj dilatačné prvky s požiarnou odolnosťou. Na konci týchto rozvodov môžu byť osadené požiarne ventily [4].

 

ZÁVER

 

Vzduchotechnické sústavy na vetranie, lepšie povedané, na riadené vetranie s čiastočnou úpravou vzduchu vrátane využitia niektorej z možností spätného zisku tepla z odpadového vzduchu nie sú vo svete nič nové. V rámci výstavby nových bytových domov s nízkou spotrebou energie sa veľmi dobre etablovali aj na slovenskom trhu. Ich ponuka, variabilita a efektivita rastú v niektorých bodoch, hlavne čo sa týka účinnosti rekuperácie či regenerácie, kde dosahujú vysoké hodnoty. Ide o systémy, ktoré prinášajú majiteľom alebo prenajímateľom nehnuteľnosti – domu alebo bytu, výhody v mnohých smeroch.

Splnenie požiadaviek obytnej budovy na dosiahnutie energetickej triedy A0 výrazne ovplyvní voľbu vzduchotechnickej sústavy. Vyhodnotenie sústav z hľadiska priestorovej náročnosti inštalácie, investičných nákladov na realizáciu diela, nákladov na primárne energie, úspor nákladov na energie využitím spätného zisku tepla (prípadne vlhkosti), úspor nákladov na energiu ventilátorov – toto všetko sa odrazí na výslednej a určujúcej hodnote návratnosti investičných nákladov.

 

Túto prácu podporilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR prostredníctvom grantu VEGA 1/0303/21, grantu VEGA 1/0304/21 a grantu KEGA 005STU-4/2021.

 

 

literatúra

 

[1]       BAŽANT, M.: Vetranie s rekuperáciou tepla v bytových (panelových) domoch. Dostupné na internete:.

[2]       Kurčová, M. – KOUDELKOVÁ, D.: Vykurovanie. Cvičenia. Bratislava : Vydavateľstvo Spektrum STU, 2020. 173 s. ISBN 978-80-227-5002-8.

[3]       MASARYK, M. – MLYNÁR, P.: Tepelné zisky cez strechy – problém alebo potenciál? In: TZB Haustechnik. 2019, roč. 27, č. 3, s. 42-43. ISSN 1210-356X.

[4]       OLBŘÍMEK, J. – STRAKOVÁ, Z.: Design of the Central Ventilation System for Residential Buildings in accordance with the Fire Safety of Building’s Requirements. In: Proceedings of the ATF 2016, 4th International Conference on Applied Technology. Leuven, Belgium, 15-16.9.2016. [online]. Leuven : The Katholieke Universiteit Leuven, Laboratory of Soft Matter and Biophysics, 2016. p. 227-232. ISBN 9789086497966, EAN 9789086497966.

[5]       PRIBYL, P.: Radiálne ventilátory a možnosti ich regulácie. In: Vetranie a klimatizácia 2016: zborník prednášok z 18. vedecko-odbornej konferencie na tému Zelená úsporám energie. Štrbské Pleso, Vysoké Tatry, 2. – 3. 6. 2016. Bratislava : SSTP, 2016. s. 33-38. ISBN 978-80-89216-92-5.

[6]       https://www.proja.sk/zateplovanie-bytovych-domov/.

[7]       https://www.akostavat.com/plastove-okna-a-plesen.

[8]       https://purity.designuspro.com/sk/sovety/plesen-na-plastikovyx-oknax.html.

[9]       KOŘENKOVÁ, V. – HORÁK, P.: Stav bytového fondu ČR z pohledu energetické náročnosti budov. In: TZB-info. 2022, roč. 6[A1] , č. 6, s. 1-9. ISSN: 1801-4399.

[10]    https://www.abcweb.cz/ventilacne-turbiny-lomanco.

[11]    http://vetrani.tzb-info.cz/vnitrni-prostredi/6878-pozadovana-vymena-vzduchu-v-budovach-ako-sa-vyznat-v-platnej-legislative.

[12]    www.atrea.sk.


 


Autor
doc. Ing. Zuzana Straková, PhD., Ing. Pavol Štefanič, Ing. Tomáš Strenk, Recenzentka: prof. Ing. Zuzana Vranayová, PhD.
Digitalizované ukážky časopisov
E-shop eurostav
Archbooks
YTONG