Alternatívne stavebné materiály pre zdravé bývanie 1-2/2014

Za zatiaľ vcelku úspešné fungovanie našej „západnej“ civilizácie platíme privysokú cenu: konzumný spôsob života devastuje prostredie, prírodu, spoločnosť i človeka. Čoraz viac ľudí nadobúda presvedčenie, že treba zmeniť kurz smerom k udržateľnosti, ohľaduplnosti k prostrediu a k prírode, ku skutočnej starostlivosti o naše zdravie...

Na architektúru (a tým aj na materiály, z ktorých je vytváraná) kladieme rôzne požiadavky. Tie tradičné sú funkčné parametre (nepriepustnosť, nepriezvučnosť či tepelný odpor izolácií, odolnosť a udržiavateľnosť povrchových úprav, estetické vlastnosti pohľadovo exponovaných materiálov, odolnosť proti biologickým vplyvom, prácnosť aplikácie, životnosť... – vyžadujeme ich aj pri alternatívnych materiáloch) a cena, ktorá by mala odrážať surovinovú, energetickú a dopravnú náročnosť materiálu.

Environmentálne vlastnosti vyjadrujú ohľaduplnosť k prostrediu a prírode či súlad s požiadavkami udržateľného rozvoja (pôvod materiálu, energetická náročnosť použitia vyjadrená priamo či vplyvom na globálnu klímu), skutočné náklady (počas celého „životného cyklu“ stavby a vrátane nedoceňovaných environmentálnych vplyvov), prevádzková efektívnosť (najmä úspory energie, recyklovateľnosť...) – alternatívne materiály často volíme preto, že tieto vlastnosti majú lepšie než materiály konvenčné.

Biokompatibilita čiže neškodnosť pre ľudí a emotívne pôsobenie sú ťažiskové pre posudzovanie vzťahu materiálov a človeka (konkrétne hygienická neškodnosť, podpora optimálnej mikroklímy a tepelnej pohody, bezpečnosť a psychické pôsobenie)...