späť na obsah časopisu

V súčasnosti, keď sa veľa diskutuje o zdravom životnom štýle, sa prirodzene naskytá otázka, v akom prostredí by sa mal asi odohrávať. Zdravý interiér by sme mohli definovať ako mikroprostredie, ktoré nám umožní žiť zdravšie a mať zdravšie návyky.

Bezpečnosť a zdravotná neškodnosť sú vlastnosti, na ktoré existujú účinné aj menej účinné opatrenia a dohliadajú na ich dodržiavanie aj rôzne legislatívne zriadené inštitúcie. Na tie ostatné, často ťažko merateľné zložky je však problém vymyslieť univerzálne a exaktné pravidlá.

Vysoká miera environmentálneho stresu sa odzrkadľuje na verejnom zdraví, vo vysokej miere práceneschopnosti, fluktuácie v zamestnaní a celkovej frustrácie v živote.

To sú niektoré dôsledky práce napríklad vo veľkých „open space“ kanceláriách či obchodných centrách, bez denného svetla a prirodzeného vetrania – bez možnosti otvoriť si okno a nadýchať sa čerstvého vzduchu alebo si aspoň nastaviť teplotu vzduchu v rámci klimatizácie podľa svojich osobných potrieb. Bytové prostredie je možné si prispôsobiť, ale na pracoviskách to často nie je v našej kompetencii. Ak sme len pasívnymi účastníkmi a prispôsobíme sa prostrediu, náš zdravotný stav sa môže zhoršiť.

Súvislosť interiéru s civilizačnými chorobami je zjavná, nie vždy však natoľko, aby sa automaticky brala do úvahy pri tvorbe prostredia pre bývanie aj pre prácu.

Navyše stres okysľuje prostredie v našom tele, čo zas podporuje usádzania toxínov v našich tkanivách a ich neskoršiu degeneráciu, s čím zas súvisia takmer všetky závažné civilizačné ochorenia...




Autor
doc. Ing. Veronika Kotradyová, PhD., Fakulty architektúry STU Bratislava, Recenzent: doc. Ing. arch. Henrich Pifko, PhD.

Fotografie (vizualizácia)
archív autorky
Digitalizované ukážky časopisov
E-shop eurostav
Archbooks
YTONG