Polyfunkčný bytový dom, Bratislava

Koncom minulého roka dokončili v Petržalke, na križovatke ulíc Hálova a Rusovská, nový polyfunkčný bytový dom. Je prvým objektom s označením lokalita A nového komplexu Petržalka City. Medzi sivými panelovými domami pôsobí tento dom na západnom brehu Chorvátskeho ramena veľmi osviežujúco. Urbanistickú štúdiu riešili už v roku 2007 architekti z ateliéru Alexy a Alexy s. r. o., autormi súčasného architektonického výrazu a riešenia polyfunkčného domu sú architekti z Bluhm Partner.

Urbanistické riešenie
Zámerom investora je na danom území realizovať polyfunkčný komplex Petržalka City postupne v niekoľkých etapách. Územie architekti rozčlenili na tri lokality, z ktorých lokalita „A“ predstavuje územie s výmerou 40 578 m2 (14,71 % územia), lokalita „B“ s výmerou 204 981 m2 (74,30 % územia) a lokalita „C“ s výmerou 30 215 m2 (10,95 % územia). Prvým zrealizovaným objektom nového komplexu je Polyfunkčný bytový dom A situovaný na území vymedzenom zo severu Rusovskou cestou, z východu Gessayovou ulicou, z juhu Romanovou ulicou a zo západu Chorvátskym ramenom, resp. Hálovou ulicou. Výrazným prírodným prvkom riešeného územia je práve regionálny biokoridor Chorvátskeho ramena navrhnutý ako chránený areál so 4. stupňom ochrany. Šírka biokoridoru je stanovená na 50 až 100 m vrátane vodnej plochy, šírka akvatickej zóny je 10 až 30 m, t. j. do vzdialenosti cca 15 m od hrany vodného toku je chránené pásmo a akýkoľvek stavebný zásah v danom šírkovom páse podlieha súhlasnému stanovisku správcu biokoridoru (SVP Bratislava).

Architektonická koncepcia
Základom architektonickej koncepcie sa pre autorov stal vzťah dvoch ťažiskových polôh celého riešeného územia – teda centrálneho námestia lokality B a ústrednej plochy lokality A. Tieto dva priestory sú vnímané ako dva kontraposty veľkého a malého územia, spojené navzájom optickou geometriou veľkého a malého námestia a priestoru parku, nimi zovretého. Tento vzájomný vzťah je podporený líniou spojovacej komunikačnej osi, ktorej polohu, považujú autori za logicky, kompozične, prevádzkovo aj esteticky presvedčivú. Ich snahou bolo vytvoriť zoskupenie hmôt, ktoré sa v prostredí Petržalky ešte nevyskytuje a aj v obraze petržalského urbanizmu vytvára neprehliadnuteľný celok. Štruktúra v rôznych uhloch natočených hmôt vytvára zaujímavé priestorové zoskupenia navonok aj v interiéri medzihmotového priestoru.
Kaskádovitá gradácia z najnižšej polohy obytného bloku do najvyššej vertikály centrálnej hmoty objektu je výsledkom snahy o vytvorenie vzrušujúcej skladby objemov s premenlivou scenériou v rôznych uhloch perspektívneho vnímania. Problematiku kontaktného vzťahu s jestvujúcim obytným objektom na južnej hranici územia sa architekti snažili vyriešiť ukončením hmoty novej štruktúry v dostatočnej vzdialenosti od obytnej fasády a vložením dištančnej zóny zeleného parku. Geometria natočenia navrhovanej hmoty súčasne otvára priehľady na novokoncipované námestie z väčšiny okien existujúceho obytného domu. Motív nábrežnej promenády v meandri Chorvátskeho ramena je pridanou hodnotou celého riešeného územia a stáva sa ťažiskovým vo vnímaní celej štruktúry z oboch polôh parku.

Dispozičné riešenie
Polyfunkčný bytový dom A má 8 nadzemých podlaží (NP), 1 mezonetové podlažie, jednopodlažný parter s občianskou vybavenosťou a 2 podzemné podlažia (PP). Z typologického hľadiska je dom rozdelený do štyroch blokov, no vertikálne komunikácie aj požiarna bezpečnosť je vyriešená pre každý blok samostatne. Do jednotlivých vertikálnych komunikačných jadier blokov je možné vojsť iba na úrovni suterénov a prízemia.
V dvoch podzemných podlažiach (1. a 2. PP) sa nachádza 158 parkovacích státí aj technické a technologické zázemie, zabezpečujúce prevádzku domu a priestory CO krytu, ktoré sú navrhnuté aj pre mierové využitie. V 1. PP sa nachádzajú ešte skladovacie priestory (kobky) bytov v nadzemných podlažiach. Okrem toho sú tu situované schodiská s predsieňami, výťahové šachty, chodby, sklady, strojovne VZT a miestnosť vodovodnej regulačnej rady. Na prízemí (1. NP) sa nachádzajú obchodné priestory s príslušným skladovacím a sociálno-hygienickým zázemím, schodiská bytových sekcií s výťahovými šachtami i predsieňami a priestory pre kontajnery s domovým odpadom. Ďalšie podlažia od 2. po 7. NP sú opakované – typické. Líšia sa iba v detailoch – zapojením dizajnových prvkov fasády tzv. „kukaní“ – arkierov, v atypickom dizajne. Z východnej strany budovy zásadne ovplyvňuje jej výraz masívny nosný železobetónový (ŽB) stĺp „vegetatívneho“ tvaru, a k nemu vhodne atypicky dotvorené lodžie a balkóny. Podlažie na 2. NP je atypické využitím časti plochej strechy, nad 1. NP z južnej strany, na komfortné obytné terasy, a s využitím plochej strechy ochrannej markízy nad vstupmi do obchodných prevádzok a bytov zo strany Rusovskej cesty. Podlažie na 8. NP s príslušným mezonetovým podlažím sú navrhnuté na dvojpodlažné využitie. Celkovo je v bytovom dome 109 bytových jednotiek.

Konštrukčné riešenie (statické riešenie)
Proti pôsobeniu spodnej vody a zemnej vlhkosti na spodné podlažia, autori navrhli konštrukčný koncept, ktorého súčasťou bolo vytvorenie vodotesnej ŽB konštrukcie, tzv. bielej vane. Konštrukcia „bielej vane“ je tvorená základovou doskou a vonkajšími stenami suterénu. Pracovné škáry v konštrukcii bielej vane sú upravené vloženými tesniacimi pásmi (len v úrovni 2. PP). Nosná konštrukcia bytového domu je monolitická ŽB, čiže kombinácia skeletu a stužujúcich stien. Konštrukcia je založená, vzhľadom na výsledky prieskumu geologického a geotechnického charakteru podložia a vzhľadom na intenzitu zaťaženia základovej  konštrukcie, na hĺbkových základoch (trysková injektáž). Nosnou konštrukciou 2. až 8. NP (+ mezonetové podlažie) je už spomínaný ŽB skelet, tvorený bezprievlakovými stropnými doskami a Ž B stenami.
Horizontálnu tuhosť objektu a prenos zaťažení od vetra a seizmicity zabezpečujú stužujúce jadrá, vytvorené zo ŽB stien schodísk a výťahových šácht. Hrúbka stien stužujúcich konštrukcií je 300 mm, ostatných nosných stien 200 mm. Konštrukcie obvodového plášťa a deliacich stien nie sú súčasťou nosnej konštrukcie, pri ich navrhovaní bolo potrebné zohľadniť predpokladané priehyby stropnej konštrukcie. Východný koniec bytového domu je v úrovni 4. až 12. NP konzolovito vyložený a spočíva na atypickom stĺpe. Stĺp prechádza cez jednotlivé podlažia až do stropnej konštrukcie nad 7. NP. Z dôvodu minimalizácie prierezu podlaží a ich vysokého namáhania (koncentruje sa v nich zaťaženie z 8 podlaží) je navrhnutý z betónu vyššej pevnostnej triedy.
Vertikálne nosné konštrukcie podzemných podlaží tvoria ŽB stĺpy a steny. Použitý osový raster vertikálnych nosných prvkov vyhovuje optimálnemu rozmiesteniu parkovacích miest v podzemnej garáži ako i rastru nosných prvkov v nadzemných podlažiach. Horizontálne nosné konštrukcie pozostávajú zo ŽB monolitických stropných dosiek, prevažne bezprievlakových, nosných v oboch smeroch. Obvodové steny suterénu (podzemných garáží), ktoré sú súčasťou konštrukcie bielej vane, sú realizované z vodostavebného betónu. Objekt je dilatovaný asi v 2/3 dĺžky po úroveň terénu. Podzemné podlažia sa už nedilatovali (podložie bolo rovnorodé).

Technické riešenie
Vetranie podzemných priestorov je zabezpečené posuvnými ventilátormi osadenými pod stropom jednotlivých garážových priestorov. Vetranie priestorov pivníc je riešené núteným spôsobom pomocou odsávacích ventilátorových zostáv osadených pod stropom jednotlivých priestorov. Pre vetranie časti bytov na 2. NP až mezonete, v ktorých nie sú otváravé okná a nie je možné zabezpečiť prirodzené vetranie bol zvolený hybridný
systém vetrania. Na streche sú osadené nízkotlaké pomocné ventilátory, ktoré sú uvedené do prevádzky iba v prípade ak nie je dostatočný tlak v odsávacích šachtách. CO kryt je určený pre 350 osôb. Na základe
požiadavky CO na množstvo privádzaného vzduchu je navrhnutá vzduchotechnická jednotka s dvojotáčkovými motormi. V jednotke sú osadené tri filtračné vložky pre odstránenie rádioaktívnych a chemických látok. Zdrojom tepla pre vykurovanie, VZT a prípravu teplej vody je tlakovo závislá odovzdávacia stanica tepla situovaná v miestnosti na 1. PP objektu. Výstavbu prvej etapy komplexu Petržalka City majú architekti a s nimi všetci realizátori už úspešne za sebou. V nasledujúcej etape realizácie tohto komplexu sa predpokladá prepojenie podzemných garáží zrealizovaného bytového domu s celým komplexom.