Galéria stavieb

MANUFAKTURA - LODŽ, Poľsko

S TA R Á  C V E R N OV K A  S  N OV Ý M  V Y U Ž I T Í M

Konverzia postindustriálneho komplexu Manufaktury v poľskom meste Lodž súkromným francúzskym developerom výrazne napomohla k pozitívnej zmene obrazu mesta. Lodž, tretie najväčšie mesto Poľska, zažilo svoje slávne roky najmä v 19. storočí a to vďaka textilnému priemyslu. Jeho pád v 20. storočí však spôsobil aj pomalý úpadok mesta a odliv obyvateľov. Továreň skrachovala a opustila obrie priestory v samom centre Lodže. To vytvorilo predpoklady na ďalšie možnosti jeho využitia, ktoré by ukázali cestu a dali nádej aj pre ďalšie zmeny.



História tohto miesta sa začala v roku 1871, keď Izrael Kalmanowicz Poznański kúpil parcelu na západnej strane časti Nového mesta Lodž, aby tu mohol rozšíriť svoje bavlnárske impérium. V roku 1914 továreň ďalej expandovala a bola rozšírená o ďalšie pozemky a stavby. Celková plocha Manufaktury zaberala zhruba 27 hektárov a zahŕňala tkáčovne, práčovne, bieliace domy, textilné tlačiarne, dokončovacie domy, požiarne stanice, dielne, železničné vlečky, viacpodlažné domy pracovníkov a luxusné rezidencie majiteľa. Väčšina pôvodných objektov je z dielne architekta Hilary Majewskeho (1838 – 1892) a vyznačuje sa dekoratívnymi prvkami secesie v unikátnej materiálovej a štýlovej jednote.

Značná časť celkovej produkcie bola zasielaná na východný trhdo bývalého Sovietskeho zväzu. Politické zmeny spôsobili úpadok dávneho „poznańského impéria“ a preto 1. augusta 1991 bola vyhlásená likvidácia podniku. V roku 2003 francúzska spoločnosť Apsys získala celý areál patriaci k bývalej továrni a vytvorila tu jedno z najväčších obchodných centier v Poľsku, s názvom Manufaktura. Vďaka dobre premyslenej marketingovej stratégii sa historická Manufaktura stala novým moderným centrom mesta.


O architektúre a urbanizme
V roku 1993 na pokyn likvidátora bola vykonaná koncepcia  programovo-priestorových zmien obsahujúca taktiež odhad majetku celého podniku. Vypracovalo ju oddelenie Sarp, skupina v zostave: arch. Jacek Ferdzyn, arch. Jacek Wesolowski i (v tom čase) študenti, Prezemyslaw Szymaňski a Bartosz Walczak. Východiskové podklady tohto zmapovania nepredpokladali celkové odstránenie priemyselnej funkcie. Uvádzali ponechanie niekoľkých objektov rozmiestnených v severovýchodnej časti komplexu, spojených s procesom finálnej úpravy tkanín.

V tom istom roku bol schválený územný plán (ÚP) mesta Lodž, ktorý časť predmetného areálu označil na „konverziu areálu skladov, výhybiek na mestskú zeleň, spojenú s primeraným zakomponovaným zachovalých objektov a určením ich funkcie na nerušivé s rekreačným charakterom ako súčasť tzv. ,,Zeleného kruhu mesta“. Pre pozostávajúcu plochu fabriky ÚP popisoval: „povinnú adaptáciu priemyselného komplexu s možnosťou zmeny na funkciu nepriemyselnú so zachovaním urbanistickej skladby i formy stavieb a následnou konzervačnou ochranou“.

Jedným z vážnejších problémov, aké bolo treba riešiť, bola otázka spojenia priemyselného komplexu určeného pre verejné funkcie nadregionálneho významu a ponechanie štruktúry jadra Lodže. Projektovaná urbanistická štúdia navrhovala zachovanie existujúcej skladby vnútorných ulíc ako aj budov s predpokladom dlhodobého riešenia a programu pre celkový rozvoj mesta.

Konverzia obľúbená a úspešná
Komplex predstavuje zaujímavú kombináciu starých továrenských prvkov s moderným dizajnom. Z päťpodlažnej pradiarne sa stal štvorhviezdičkový hotel Andel’s, z tkáčovne Art Museum, z úpravne textilu kino s múzeom a pôvodná elektráreň sa zmenila na diskotéku.
Bývalý dvor poskytol priestory pre trhovisko. Zo západnej strany ho uzatvára nová zasklená nákupná pasáž, ktorá spolu so 45 000 m2 obnovenej červenej tehlovej fasády z 19. storočia harmonicky zjednocuje priestor. Komerčné priestory boli navrhnuté v súlade s najnovšími trendmi vo vývoji nákupných centier a sú umiestnené v najexponovanejších miestach areálu.

Majitelia sa môžu pochváliť celým radom medzinárodných ocenení za architektúru, ale aj za otvorenú kampaň, organizovanie podujatí ako Fashion Week, letné pláže, filmové premietania či živé koncerty v podaní filharmónie. Toto komplexné dlhodobé riešenie, kvalita realizácie a priemyselný charakter, si ihneď získali podporu domácich obyvateľov, ako aj návštevníkov zo širokého okolia. Manufaktura sa tak stala jedným z učebnicových príkladov úspešnej konverzie priemyselného dedičstva nielen pre Poľsko, ale možno aj pre Slovensko a jeho opustené cvernovky.


Ing. arch. Vladimír Hain, Ing. arch. Michal Ganobjak, Fakulta architektúry STU v Bratislave,
Foto: m.sc. eng. arch. Tomasz Krotowski, Technical University of Lodz, Poland, ph.d student, Faculty of Structures, Architecture and Enviromental Engeneering
Literatúra:
[1]DROZDOWSKA, Marta: Report – Manufaktura – a revitalized postindustrial complex under private management in Łódź, Poland, TICCIH Bulletin No. 55, 1st quarter 2012, Editor, James Douet, Barcelona, Spain, page. 6, ISSN: 1605-6647
[2]FERDZYN, Jacek: Manufaktura – Łódź, Archivolta 3/2006, Katalog Czasopism Kulturalnych, Łódź, Poland, 2006, page 44 – 49
[3]http://www.zamiasto.com.pl/miejsce_zdjecia,444,0,Manufaktura-lodz.html [online 16. 4. 2012]
[4]http://www.ferdzynowie.pl/ [online 16. 4. 2012]

Digitalizované ukážky časopisov
E-shop eurostav
Archbooks
YTONG