Galéria stavieb

Museo Casa Enzo Ferrari, Taliansko

Modena je čarovné mesto. Veľmi šarmantné, živé a príjemné. Je rodiskom Luciana Pavarottiho a Enza Ferrariho, mestom, kde produkujú famózny ocot. Štvrť, kde sa narodil Enzo Ferrari, bola donedávna nebezpečným miestom. Je v dotyku k centru mesta, príjazd k areálu Museo Casa Enzo Ferrari je vyznačený pomerne výrazne. Pôvodne industriálne predmestie, ktoré bolo v 50. rokoch pretvorené na obytnú perifériu so špecifickou sociálnou skladbou obyvateľstva. Dodnes je tam cítiť vo vzduchu akési napätie, napriek tomu, že postupne štvrť prechádza revitalizáciou.
„If you can dream it, you can do it.“

Pohľad do histórie
Enzo Ferrari, prezývaný Cavaliere – rytier, sa narodil 20. februára 1898 v rodine podnikateľa – strojára. V dome, kde bývali, sa nachádzali aj dielne. Rodina tento dom predala v roku 1917, po smrti Enzovho otca a krachu rodinnej firmy. Enzo mal vraj tri ciele čím sa v živote stať: operným spevákom, novinárom, alebo pretekárom. Ten tretí sa mu v roku 1919 splnil. Stal sa pretekárom – skúšobným jazdcom v Alfa Romeo.
Scuderia Ferrari – pretekárska firma, bola založená v Modene v roku 1929, po odchode Enza z Alfy. Prvé závodné auto Ferrari bolo skonštruované v roku 1940 – Auto Avio a môžete ho vidieť hneď pri vstupe do expozície. Sídlo Ferrari bolo presunuté počas vojny do Maranella, ktoré je od Modeny vzdialené 16 km. Nachádzajú sa tu aj veľmi významné fabriky, produkujúce keramiku pre architektúru a navečerať sa môžete v reštaurácii Montana, kde vám pani Rossella navarí poriadnu domácu stravu. Ak budete mať trochu šťastia, stretnete tam aj niektorého z pretekárov stajne Ferrari. Pravidelne sa sem chodia s domácou pani odfotiť – na jednej z fotografií pózuje aj Schumacher.

Dve časti jedného celku
Projekt múzea, ktorý má celkovú plochu viac ako 5 000 m2, tvoria vlastne dve stavby. Prvá je zrekonštruovaná budova – rodný dom zakladateľa automobilky Enza Ferrari (zomrel ako deväťdesiatročný v roku 1988). Druhá predstavuje modernú dvojposchodovú stavbu slúžiacu ako výstavná hala pre automobily. Jej futuristický tvar zvlnenej strechy predstavuje typický rukopis Jana Kaplického.



Vedenie koncernu Ferrari sa rozhodlo, že rodný dom E. Ferrariho zachráni a zmení na múzeum. V tomto múzeu môžete vidieť všetky dôležité automobily v histórii Ferrari, ako aj podstatné historické záznamy. Pôvodný dom je schovaný za novou intervenciou od Jana Kaplického, ktorá v tomto nesúrodom prostredí pôsobí ako UFO. Priestor pred komplexom je vyriešený veľmi zdržanlivo, žiadna pompa, len parkovisko pre autá, ako kdesi pred supermarketom. Príchod návštevníka je zorganizovaný od zadnej časti novej stavby, okolo objemu žltého panciera spolovice zakopaného v zemi – ako v poviedke F. Kafku o chrobákovi Gregorovi Samsovi. Okolo triviálnych technických vstupov prechádzate do jadra celého urbanistického komplexu. Pred vstupom do expozičných častí je vytvorená piazza, z ktorej sa vstupuje do oboch objemov – starého aj nového domu.

Starý dom – pôvodne dvojpodlažný, v ktorom bola okrem bytu aj dielňa jeho otca, je teraz expozíciou života Enza Ferrariho. Zvonka je dom ponechaný v režnom murive s pôvodnou tektonikou dvoch podlaží, pôvodnými výplňami okien s okenicami a sedlovou strechou. Vnútorný obsah domu bol odstránený, celá štruktúra bola vybúraná až do krovu. Staticky je dom zabezpečený vložením dvoch oceľových krížových priestorových rámov. V strede expozície sa nachádza drevená rebrovaná bionická štruktúra, ktorá vytvára priestor pre expozíciu. Celá prezentácia histórie je zrealizovaná najmä prostredníctvom autentických filmových projekcií, rozdelených do niekoľkých celkov. Projekcie sú doplnené kronikami, novinovými článkami, fotografiami, modelmi, nákresmi konštruktérov áut, logami. V bočnom krídle je odprezentovaná pôvodná zasadačka.

Nový dom – žltá farba, charakteristická pre Ferrari, je farbou Modeny. Celý čas od vstupu prechádza návštevník okolo žltého dynamického panciera s desiatimi svetlíkmi, vytvarovanými ako vetracie otvory na kapote Ferrari, kým sa dostane na vstupnú piazzetu. Cez vysokú, konkávne prehnutú zasklenú stenu, vstupujete do veľkého priestoru, ktorého vnútorné členenie je v princípe veľmi jednoduché. Je to hala, otvorená cez dve podlažia, čiastočne vybavená suterénom. Pri vstupe sa nachádzajú po ľavej strane predajná zóna – café, vstupenky a obchod so suvenírmi, po pravej toalety. Tieto dva objemy, vložené do veľkolepého bieleho priestoru múzea, sú žltej farby. Čisto biela dominuje aj interiéru toaliet. Rovno pred vstupom je čakacia zóna s balkónom a svetlíkom, presvetľujúcim kongresové priestory o podlažie nižšie. Nedovolia vám tu fotiť, pokiaľ nemáte kúpenú vstupenku. Po zakúpení lístkov vás cez turniket vpustia do expozície.

Svetlík je veľmi zaujímavý a je lemovaný lavičkou, ktorá je jediným sedacím prvkom v interiéri. Expozícia je zrealizovaná na dvoch rampách, ktoré sa odvíjajú po ľavej strane. Po rampe schádzate okolo vystavených exponátov – veteránov značky Alfa Romeo, umiestnených na piedestáloch. Na opačnej strane, oproti hlavnému vstupu, sa nachádzate na medzipodeste, odkiaľ sa po ďalšej rampe – tentokrát je to plocha uprostred, schádza pomedzi ďalšie exponáty – motory a ikonické oldtimery na úroveň pod vstupom. Tu sa nachádzajú kongresové priestory a kinosála. Jeden z týchto priestorov je presvetlený spomínaným svetlíkom. Prehliadka voľne pokračuje naspäť okolo nádherných Maserati na medzipodestu a z nej schodiskom hore späť na vstupné podlažie. Celý čas máte možnosť vrátiť sa kamkoľvek do expozície, kochať sa pohľadom z nadhľadu, alebo len tak posedávať na lavičke. Veľmi elegantným dojmom pôsobí vitrína, lemujúca expozíciu okolo rampy a medzipodesty – je vyhotovená z kože a skla. Táto vitrína, spolu s piedestálmi pre autá a lavičkou okolo svetlíka, sú jedinými interiérovými zariaďovacími predmetmi v expozícii. Evidentne tu dominujú nádherné oldtimery. Celkovo z interiéru prevláda pocit, akoby sa človek ocitol na kapote auta. Krásny, veľkorysý priestor bez detailov, dynamicky tvarované rohy, mäkkosť denného svetla, prestupujúceho membránou podhľadu cez svetlíky.
Viac z interiéru môžete nájsť na odkaze: Jan Kaplický Modena cez google na youtube.
Napriek tomu, že architektúra je inšpirovaná karosériou žltého Ferrari, autá tejto značky vo vnútri nedominujú. Nájdete tu len dve. Aspoň zatiaľ. Dva prezentačné piedestály sú ešte prázdne. Takže možno neskôr pribudnú aj nejaké ďalšie ikony z tejto stajne.
„If you can dream it, you can do it.“
To je citát zo vstupenky do múzea.
Enzo Ferrari – elegán s čiernou kravatou v kultových čiernych okuliaroch, ktoré si tu v obchode môžete kúpiť. Vizionár, ktorý si splnil detské sny a založil legendárnu značku, dostal pomník od vizionára Jana Kaplického, zakladateľa Future systems, ktorý tiež niektoré zo svojich snov dokázal zrealizovať. Realizácie tohto sna sa síce nedožil, ale taký je niekedy osud géniov.

Ing. arch. Viktor Šabík
Foto: archív autora

Digitalizované ukážky časopisov
E-shop eurostav
Archbooks
YTONG