Galéria stavieb

Regiocentrum - Nový pivovar

Premena pivovaru, v historickom centre mesta Hradca Králové na multifunkčný objekt, bola iniciovaná verejným sektorom. Hlavným dôvodom bola snaha ochrániť celistvosť urbanistického komplexu, o ktorú by areál mohol prísť, ak by sa územie, s rozlohou vyše jedného hektára, rozpredalo väčšiemu množstvu vlastníkov. Projekt konverzie pivovaru, ktorý sa nachádza v pamiatkovej zóne a zahŕňa aj pamiatkovo chránené objekty, navrhla a zrealizovala projektová a inžinierska spoločnosť 3Q PROJECT z Hradca Králové. Kvalita realizácie bola v roku 2008 ocenená titulom Stavba roka 2008.

História pivovaru

Zámer postaviť na tomto mieste pivovar malo právovárečné meštianstvo od roku 1833, kedy tu z tohto dôvodu bol zakúpený dom. S výstavbou továrne sa začalo v roku 1844, pričom stavba bola dokončená o 2 roky neskôr. Areál sa postupne rozrastal a priebežne podliehal modernizácii až do konca prvej republiky. V tom čase sa tu varilo okolo 100 tisíc hektolitrov piva ročne. Po znárodnení v roku 1948 prebehla už len jedna výraznejšia prestavba – na prelome 70. a 80. rokov. Najvyššiu produkciu vykazoval pivovar po revolúcii – v roku 1992 – kedy predal až 302 tisíc hektolitrov piva. V roku 1994, sa areál dostal do vlastníctva vyše stovky potomkov pôvodných majiteľov, „právovárečníkov" a v roku 1999 bola výroba definitívne ukončená. Od ukončenia výroby v pivovare oň prejavovalo záujem mesto a podarilo sa mu ho získať v roku 2001. O dva roky neskôr sa rozhodlo o novej funkcii, a to, že sa pivovar stane sídlom krajského úradu. Obnova areálu začala v roku 2005 a stavba bola dokončená koncom roka 2007. Náklady na obnovu a konverziu predstavovali takmer jednu miliardu českých korún.

Súčasnosť

Areál pivovaru v Hradci Králové je pozoruhodný predovšetkým svojim urbanistickým začlenením do historickej štruktúry mesta, ktoré bolo v čase výstavby továrenského areálu vojenskou pevnosťou. Je jednou z mála civilných stavieb, ktorá v 19. storočí na území pevnosti vznikla. Pri výstavbe továrne bolo potrebné vyrovnať sa s výrazným výškovým rozdielom terénu pozemku, ktorý predstavoval takmer 15 metrov. Situácia tak dala vzniknúť špecifickému usporiadaniu prevádzky pivovaru, pridávajúcej punc jedinečnosti komplexu, ktorého architektúra je inak v podstate typickou pre priemyselné stavby 19. storočia.

Konverzia výrobných objektov na súčasné využitie – sídlo krajského úradu – bola náročnou úlohou. Počas stavebných prác sa našlo viac ako 2 500 archeologickým objavov. Medzi nimi bol napríklad aj zhruba 5 000 rokov starý hlineno-drevený val a stredoveká opuková parkanová hradba s baštou. Oba nálezy boli zakonzervované „in situ“ v rámci stavby a stali sa súčasťou jej interiérov. Pri obnove boli odstránené objekty prístavieb z prelomu 70. a 80. rokov 20. storočia a čiastočne boli nahradené novostavbami rešpektujúcimi pôdorysnú stopu a hmotu pôvodných historických objektov. Z továrenského dvora vzniklo Pivovarské námestie, ktoré dnes rozširuje verejný priestor centra mesta.


Po konverzii dostal areál názov Regiocentrum Nový pivovar. Ako už bolo povedané stal sa sídlom krajského úradu, ktorý sa sem presťahoval z niekoľkých predchádzajúcich objektov a je tiež investorom celej prestavby. Okrem krajského úradu sa tu nachádza aj Katedra výtvarnej kultúry Hradeckej univerzity či pobočka agentúry Czech-Invest a mnoho ďalších inštitúcií. Súčasťou areálu sú aj komerčné priestory, výstavné galérie a v neposlednom rade malý pivovar s reštauráciou. V poschodových garážach vzniklo 468 parkovacích miest. Pri prestavbe bola hlavná budova doplnená nielen rekonštrukciou charakteristických komínov, ktoré boli symbolické pre panorámu mesta od začiatku 20. storočia, ale aj súčasnou architektúrou.

Z hľadiska urbanistického je možné stavbu považovať za dobrý príklad integrácie rozsiahleho priemyselného areálu do historického centra mesta. Z architektonického hľadiska nájdeme na stavbe na jednej strane kvalitné momenty, ale i miesta kde príliš razantné zásahy zotreli stopy historického vývoja. Napriek tomu, že nákladnosť obnovy sa stala predmetom kritiky, keďže išlo o stavbu financovanú z verejných prostriedkov, kvalita celkového diela je nesporná. Nie je na škodu, ak kraj investuje prostriedky do obnovy významnej časti historického centra a na vytvorenie verejného priestoru.
I keď otázka, či nešlo realizovať obnovu ekonomickejšie, ostáva – je pozitívne, že kraj zachránil opustené objekty pamiatkovo chránenej priemyselnej architektúry a získal budovy, ktoré svojim výrazným charakterom môžu pomôcť jeho identite a zároveň prinášajú hodnotu svojmu okoliu.

Ing. arch. Tomáš Med, Fakulta stavebná ČVUT v Prahe
Ing. arch. Nina Bartošová, Fakulta architektúry STU v Bratislave
Foto: Tomáš Med
Zdroj:
• register – Výzkumné centrum průmyslového dědictví, FA ČVUT v Praze,
[online]. [cit. 2012-08-05]. Dostupné na: https://registr.cvut.cz/registr/karta.php?zaznam=V000997

Digitalizované ukážky časopisov
E-shop eurostav
Archbooks
YTONG